Odvod pre reťazce pocítime pri pokladni

, 09.12.2018 11:00

Vyššie ceny potravín a tiež vyšší tlak na dodávateľov. Taký môže byť dopad vo štvrtok schváleného osobitného odvodu. Ten má platiť vo výške 2,5 percenta zo svojho čistého obratu osem reťazcov už od budúceho roka. Vybraté milióny majú putovať domácim farmárom a výrobcom potravín.

„Som presvedčený o tom, že 50 percent nákladov z nového odvodu si odnesú dodávatelia potravinárskeho tovaru a zvyšných 50 percent si odnesú spotrebitelia, ktorí nakupujú potraviny. Toto tvrdím na základe svojich dlhoročných skúseností v slovenskom obchode,“ povedal predseda Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak.

Schválené znenie zákona považuje Konštiak za diskriminačné. Tiež je podľa neho v rozpore s právom Európskej únie. „Je absolútne scestné, aby sa bez odbornej diskusie prijal v decembri zákon, ktorý začne platiť už od januára budúceho roka,“ dodal Konštiak. Návrh zákona o osobitnom odvode pre potravinové reťazce totiž neprešiel štandardným legislatívnym procesom. Putoval rovno do parlamentu ako poslanecký návrh.

Ani obchodníci združení v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO) netajili svoje sklamanie. "Tento zákon porušuje vo viacerých bodoch európsku legislatívu a môže mať devastačný dopad na celé maloobchodné odvetvie,“ hovorí predseda SAMO Martin Krajčovič. Dopad odvodu pocítia podľa neho nielen spotrebitelia, ale aj samotní dodávatelia či zamestnanci reťazcov. "Z našej strany využijeme všetky dostupné zákonné prostriedky na jeho pozastavenie,“ dodáva Krajčovič.

Obchodné reťazce majú podľa ekonóma prognostického ústavu SAV Vladimíra Baláža na slovenskom trhu dominantné postavenie. Malé predajne im cenami jednoducho nedokážu konkurovať. „Preto veľkým obchodným reťazcom nebude mať kto na trhu zabrániť vo zvyšovaní cien z dôvodu zavedenia osobitného odvodu,“ povedal ekonóm. Okrem toho v trhovej ekonomike štát nemá ako zabrániť obchodným reťazcom v zdražovaní, upozornil Baláž.

V parlamente je však aj novela zákona o cenách z dielne koaličnej strany Most-Híd. Po novom by bol presne daný takzvaný primeraný zisk a primeraná obchodná prirážka. Zákon by zakázal aj neprimeranú cenu – teda takú, čo nepokryje napríklad výrobné náklady dodávateľa. Vzťahovať by sa to malo hlavne na potraviny. Novela prešla prvým čítaním. Poslanci budú o nej rozhdovať začiatkom budúceho roka.

Milióny na domáce potraviny?

SNS odmieta, že zavedenie novej dane prispeje k zvyšovaniu cien potravín. „V záujme spravodlivejšieho prerozdelenia zisku bolo potrebné vytvoriť mechanizmy na podporu domáceho poľnohospodárstva a potravinárstva v rámci dodávateľského potravinového reťazca,“ povedal jeden z predkladateľov zákona, poslanec SNS Radovan Baláž.

Nová daň by mala do štátneho rozpočtu v priebehu roka 2019 priniesť okolo 50 miliónov eur. Tie by mali putovať na podporu domácich potravín cez takzvaný marketingový fond. Ten chystá šéfka rezortu pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Práve jej ministerstvo dlhodobo upozorňuje, že slovenskí výrobcovia sú rukojemníkmi veľkých obchodných reťazcov. Obchodníci si podľa prepočtov Matečnej ľudí prihadzujú privysoké marže – od 60 až do vyše 100 percent. Do svojich kalkulácií však nezarátalo náklady napríklad na zamestnancov.

Pôvodne sa počítalo s vyše 100 miliónmi eur, no pozmeňujúce návrhy pôsobnosť zákona mierne okresali. Opatrenie sa totiž vzťahuje len na obchody, ktoré majú minimálne štvrtinu obratu z predaja potravín.

Odvod sa tak nebude vzťahovať na malé a stredné prevádzky, nachádzajúce sa v najmenej rozvinutých okresoch. Od platenia novej dane budú oslobodené aj benzínové pumpy, drogérie či novinové stánky.

„Za obchodný reťazec sa nebude po novom považovať taký podnik, ktorý má zemepisne svoju prevádzku umiestnenú do 15 percent zo všetkých okresov na Slovensku,“ uviedol Baláž. Nová povinnosť tak určite nezasiahne malé predajne potravín v slovenských dedinách, no ani väčšie regionálne siete. Platiť by tak malo len osem najväčších obchodných reťazcov. Osobitný odvod bude ako daňový náklad uznaný až po jeho zaplatení.

Posledné slovo bude mať Brusel

Všetko môže nakoniec ešte zmeniť zásah únie. „Pri odvode z potravín môže byť problém, že dopadá len na časť trhu a podľa mňa ho Európska únia zastaví, rovnako ako to urobila v Maďarsku a Poľsku,“ povedal analytik prieskumnej agentúry Terno Ľubomír Drahovský. Upozorňuje, že ak kvôli novému odvodu zdražejú potraviny, ľudia žijúci pri hraniciach krajiny budú vo väčšom nakupovať v Maďarsku, Poľsku, Českej republike a Rakúsku.

„Podľa prieskumov je totiž pre polovicu zákazníkov pri nákupe rozhodujúcim kritériom cena výrobku,“ povedal Drahovský. Aj v minulosti ľudia totiž radi nakupovali lacnejšie u susedov. "Tieto časy sa budúci rok môžu vrátiť práve pre zavedenie osobitného odvodu,“ dodal Drahovský.

Šéf národniarov Andrej Danko si, naopak, myslí, že ľudia ich snahy o zdanenie obchodníkov podporia. "Veľké nadnárodné reťazce po príchode na Slovensko v prvom kole zlikvidovali konkurenciu malých predajcov a v druhom začali šikanovať dodávateľov,“ povedal Danko.

V parlamente boli proti prijatiu odvodu hlavne opoziční poslanci. Proti sa z radov vlády postavil minister hospodárstva Peter Žiga. „Každé dodatočné daňovo-odvodové zaťaženie vnímam negatívne. To platí nielen pre osobitný odvod obchodných reťazcov, ale aj pre už platný osobitný odvod pre energetické spoločnosti a sieťové odvetvia. Som za zrušenie obidvoch odvodov,“ povedal.

Za prijatie zákona vo štvrtok večer hlasovalo 72 vládnych poslancov, ktorých podporili aj dvaja nezaradení poslanci. Proti boli 49 poslanci opozície a 13 zákonodarcovia sa zdržali hlasovania.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#reťazce #osobitný odvod
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku