VIDEO: Lesk a bieda potravín, zahraničné valcujú domáce

, 16.12.2018 12:00

Obchod s potravinami čaká zlatý vianočný týždeň. Slováci nešetria a bez väčších rozpakov vydajú bezmála o jednu pätinu viac na jedlo a nápoje. A práve teraz sa ukazuje skutočný lesk aj bieda ponúkaných potravín - prevahu majú dovážané výrobky nad domácimi.

VIDEO: Pozorne čítajte etikety, aby ste vedeli, odkiaľ pochádza mäso, ktoré si kupujete, radí spotrebiteľom šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Výsledky kontrol a ďalšie odporúčania vo videu TV Pravda

Je to zreteľné pri mäse, cukrovinkách, ale aj ovocí a zelenine. Toľko diskutovaný špeciálny odvod pre obchodníkov, ktorý má posilniť domácu produkciu potravín, prinesie obrat najskôr o štyri až päť rokov.

V diskusii o oprávnenosti už schváleného odvodu prituhuje a súperi na seba vyťahujú muníciu najsilnejšieho kalibru. Pozrime sa však na pulty, ktoré najlepšie odzrkadľujú pomery aj rôzne praktiky vo výrobe i v obchode s potravinami.

Zoberme si mäso, a najmä údené výrobky. Väčšina výrobkov, na ktoré si posvietili štátni potravinoví inšpektori, pochádzala zo zahraničia. Vysvetlenie je jednoduché, Slovensko nie je sebestačné vo výrobe bravčového mäsa, ktoré je počas Vianoc najžiadanejšie. Najnovšie však už dovážame aj hydinu z Ukrajiny.

Najväčší podiel kontrolovaného mäsa a výrobkov z neho pripadol na Poľsko, potom na Belgicko a Českú republiku. Čo sa vo výrobkoch našlo? Zvýšený obsah benzopyrénov, iné ako deklarované konzervačné látky, aditíva, ktoré tam nemali čo robiť. Kým domáca produkcia je pod kontrolou od farmy cez spracovateľské podniky, sklady až po samotné pulty, zahraničná produkcia prichádza s dobrozdaním, že všetko je v poriadku. Ukazuje sa, že to tak nie je.

Slovensko síce vyrába okolo 40 percent bravčového mäsa, ktoré sa doma spotrebuje, lenže veľká časť zvierat sa vyváža na zahraničné bitúnky v Maďarsku či Poľsku. Skutočný podiel slovenského mäsa je teda nižší, ako sa doma vyrobí. Obavy vzbudzujú rastúce dovozy belgického mäsa. Táto krajina čelí africkému moru ošípaných a prišla o tradičné exportné trhy. Šikovní belgickí obchodníci teraz našli odbytisko na Slovensku.

Ak chcú mať ľudia istotu, aké mäso kupujú, musia pozorne čítať etikety. Pri všetkých druhoch mäsa sa dnes povinne uvádza jeho cestovná mapa, ktorá prezradí, kde bolo zviera vychované, kde zabité, kde spracované. Myslia však na to ľudia pri preplnených pultoch? „Mali by, ak chcú mať istotu, čo konzumujú,“ odporúča ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.

Ak si ľudia myslia, že pri slovenských špecialitách si pochutia na slovenskom bravčovom mäse, mýlia sa. Istotu majú len u mäsiarov, ktorí nakupujú surovinu zo slovenských bitúnkov. Takých je však menšina. Oproti vlaňajšku sa však zlepšila situácia pri výrobkoch s chráneným označením pôvodu a s chráneným zemepisným označením pôvodu. Pozitívnou správou je, že mäsiari dodržali receptúry.

Švindľovali pivovarníci aj medovinári

VIDEO: Kvalita aj švindľovanie. Jozef Bíreš pre TV Pravda hovorí o výsledkoch kontrol kvality vín, pív a destilátov, ktoré vykonali inšpektori jeho úradu.

Prekvapujúcim však bolo zistenie, že sa začína švindľovať v malých remeselných pivovaroch. Ich majitelia radi hovoria o tom, že varia poctivé pivo. Keď si však na ich výrobné postupy posvietila kontrola, zistila, že tzv. naturálne pivá obsahujú konzervačné látky a umelé sladidlá, ktoré tam nemali čo robiť. Nesedel ani udávaný obsah alkoholu s tým, ktorý zistili laboratórne testy.

Neslávne dopadli aj medovinári. Inšpekcia konštatovala v medovine podobne ako pri pive rozdiely medzi deklarovaným a skutočným obsahom alkoholu, nečistú vôňu a chuť po oxidácii, prítomnosť myšiny a kyseliny octovej. Lepšie dopadli slovenskí vinári. Na pultoch reťazcov je neuveriteľná ponuka vín z dovozu, často za veľmi nízke ceny, ktoré štartujú už pri dvoch eurách za fľašu. A hoci podľa kontroly boli jednoznačne lepšie slovenské vína, zahraničné ich valcujú cenou. A výsledok? Podiel zahraničných vín sa vyšplhal k 70 percentám.

Ešte pred pätnástimi rokmi pochádzala väčšina zeleniny zo Slovenska. Teraz sa dováža z celej Európy. To, že pri kontrolách objavili inšpektori plesnivú či nahnitú zeleninu, vyplýva podľa ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej nielen z toho, že sa preváža na obrovské vzdialenosti, ale plody sú držané počas prepravy v umelej atmosfére.

Čo s nadúrodou jabĺk?

Paradoxná situácia vládne v ovocinárstve. V krajine, ktorá dva roky trpela neúrodou jabĺk, sa ich urodilo toľko, že ovocinári nevedia, čo s nimi. Na pultoch sú totiž lacné jablká z dovozu. A tak na južnom Slovensku začali niektorí pestovatelia klčovať ešte produktívne sady! Pripomína to situáciu v Kocúrkove. Aj preto, že medzi výrobou, distribúciou a obchodom sú obrovské disproporcie. Krajina potrebuje jasný potravinový koncept krytý zdrojmi. Snaha získať ich odvodom z obchodníkov však iba prehĺbila priekopy medzi domácou výrobou, potravinárstvom a obchodom, ktorý kontrolujú prevažne nadnárodné spoločnosti.

Nepochybne má Slovensko veľa dôvodov na to, aby razantne zvýšilo vlastnú produkciu ovocia, zeleniny, mäsa aj mliečnych výrobkov. Rezort očakáva zlepšenie ponuky už v budúcom roku, keď dostanú poľnohospodári po prvý raz podporu, ktorá už bude viac-menej porovnateľná s okolitou konkurenciou. K zmazaniu či aspoň výraznému zníženiu obrovského negatívneho salda však dôjde najskôr o štyri až päť rokov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Potraviny #poľnohospodárstvo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Perla farebný amarylis

Perla farebný amarylis

32,99
Lady červené ruže a hypericum

Lady červené ruže a hypericum

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk