Rok 2018: Každé piate euro išlo na jedlo

, 29.12.2018 11:00

Rok 2018 priniesol v potravinovej politike – európskej, národnej a napokon i rodinnej – množstvo zmien. Málokomu zo spotrebiteľov zíde pri bežnom nákupe na um, že sortiment výrobkov, ktoré si vyberá do nákupného košíka, ich cena a kvalita, je výsledkom globálnej súťaže výrobcov potravín. Slovensko má čo robiť, aby v nej bolo rešpektovanou krajinou.

Potravinový rešpekt sa dá vyjadriť rôznym spôsobom. Napríklad pomerom domácich a zahraničných potravín na pultoch obchodov alebo saldom v obchode s potravinami, tiež kvalitou ponúkaných potravín, či množstvom škandálov, presnejšie potravinami, ktoré môžu ohrozovať zdravie obyvateľstva.

Nadúroda jabĺk priniesla zníženie cien...
Nadúroda jabĺk priniesla zníženie cien najpredávanejšieho ovocia na Slovensku. Autor: SHUTTERSTOCK

Keby sme začali odzadu, potom rok 2018 nepriniesol žiaden väčší potravinový škandál. Začiatkom roka doznievala fipronilová kauza, ktorá sa premietla do drahších vajec. Tá vrhla svetlo na neférové praktiky v holandských chovoch nosníc a zároveň ukázala, ako vajce z krajiny tulipánov putuje cez Nemecko, kde ho spracujú na vaječnú zmes na výrobu omeliet, prostredníctvom rakúskych obchodníkov do päťhiezdičkových hotelov na Slovensko.

Na niečo bola táto kauza dobrá, pripomenula spotrebiteľom, aby sa viac zaujímali pri nákupe potravín o ich pôvod. Vajíčka boli v roku 2018 jedným zo štvorice posledných produktov (obilie, cukor, slad), kde si Slovensko uchovalo sebestačnosť a dokonca je ich schopné vyvážať. Lenže napriek tomu obchody hojne predávajú S vajíčka z dovozu. Sú to najmenšie a najľahšie vajíčka, spravidla od severného suseda, z Poľska.

V priebehu roku 2018 sa objavilo viacero prieskumov, ktoré dokazovali, že Slovákom nezáleží už toľko na cene, ako na kvalite. No práve lacné akciové vajcia z dovozu ukazujú, že napriek rastúcim príjmom veľká skupina občanov stále vidí pri nákupe potravín na prvom mieste cenu.

Cena je stále rozhodujúca

Pri príležitosti Svetového dňa potravín, ktorý pripadá na 16. októbra, sa objavilo viacero štatistických prehľadov o úrovni výživy obyvateľstva. Ktovie, koľko politikov zaregistrovalo údaj o tom, že až jedna šestina slovenských domácností si nemôže dovoliť poriadny obed každý druhý deň.

Hovorí to okrem iného o tom, že výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje sú v krajine stále vysoké. Každý mesiac ukroja z rodinných rozpočtov viac ako jednu pätinu. Na porovnanie, priemer domácností Európskej únie je 12,2 percenta.

Krajina má teda čo robiť, aby kvalitné potraviny boli dostupnejšie pre všetky vrstvy obyvateľstva. O tom, ako sa ľudia stravujú, veľa vypovedá nielen priemerný vek, ale aj hmotnosť. Slovensko sa žiaľ, zaradilo medzi krajiny, ktoré majú problém s nadváhou. Týka sa to celej populácie, vypuklé je to však u detí, kde až 13 percent chlapcov má nadváhu a šesť percent z nich je vyložene obéznych, u dievčat má nadváhu 12 percent, obezitu 5,6 percenta. Alarmujúce je zistenie, že 33 percent populácie vo veku 65 až 74 rokov trpí nadváhou a obezitou.

Ako vidno, kvalita potravín a ich cena sa zjavne premietajú do zdravia a vizáže obyvateľstva.

Nová dohoda pre spotrebiteľa

Posledné tri roky sa medzi novými a starými členskými krajinami viedla intenzívna diskusia o dvojakej kvalite potravín. Brusel tému rozdielnej kvality čokolád, mäsových a rybích výrobkov, pracích prostriedkov dlho považoval za okrajovú. Lenže vytrvalý tlak Slovenska a Česka, ku ktorým sa postupne pridali aj ďalšie krajiny strednej Európy, priniesol Novú dohodu pre spotrebiteľa.

New deal for consumers je vlastne novelou európskej smernice o nekalých obchodných praktikách. Podľa nej sa považuje za nezákonné uvádzať na trh v rôznych krajinách EÚ identicky vyzerajúce produkty s výrazne odlišným obsahom. Nová dohoda pre spotrebiteľov sľubuje vykoreniť dvojakú kvalitu ako klamlivú obchodnú a výrobnú praktiku pomocou mastných pokút. V prípade poškodzovania spotrebiteľov naprieč celou Európskou úniou môžu sankcie dosiahnuť až štyri percentá z ročného obratu firmy v každej postihnutej krajine.

Páka na nepoctivých výrobcov je teda na svete. Slovenským problémom číslo jeden je však to, ako dosiahnuť zvýšenie podielu domácich potravín na pultoch obchodných sietí. Len okolo 40–percentné zastúpenie je pre krajinu, ktorá ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia bola sebestačná vo všetkých druhoch mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov, ale aj v ostatných základných potravinách, veľmi zlou vizitkou.

Hra o päť miliárd eur

Zásadne sa na tom nič nezmenilo ani v priebehu roku 2018. Slovensko si už roky nevie rady s pasívnou obchodnou bilanciou, ktorá už prelomila hranicu mínus 1,4 miliardy eur. Je to preto, lebo slovenský agroexport je založený najmä na surovinách. Vyvážame obilie, kukuricu, olejniny, slad, ale dovážame mäso, ovocie, zeleninu, víno.

Niektoré dovozné položky rastú priam alarmujúco. Pri bravčovine viac ako dve tretiny predstavuje import. A prudko stúpajú napríklad aj dovozy vína. Predstavujú už 70 percent, a to v roku, keď vinári nevedeli spracovať celú úrodu hrozna z domácej produkcie.

V obchode s potravinami sa otočí ročne okolo päť miliárd eur. Väčšina z tejto obrovskej sumy však nekončí na účtoch slovenských, ale zahraničných spoločností.

Ak sa má slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo postaviť na nohy, musí si vybojovať väčší podiel z tejto sumy. Je to nielen vec spravodlivejšieho rozdeľovania európskych dotácií či výdatnejších národných podpôr, ale aj otázka výkonnosti samotného agropotravinárskeho odvetvia. Stále totiž platí, že krajina ani zďaleka nevyužíva možnosti, ktoré sa jej núkajú.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Potraviny #Ročenka Pravdy 2018
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku