Väčšina eurofondov má svoje určenie

27.12.2018 09:21

Slovensko má v programovom období 2014 až 2020 vo výzvach a vyzvaniach viac ako 90 % z vyše 15 miliárd eur, zakontrahovaná je polovica a vyplatených je 20 %. Povedal to pre TASR vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) o priebežnom čerpaní eurofondov ku koncu roka 2018.

Doplnil, že v aktuálnom programovom období je možné dočerpať financie až do roku 2023. V uplynulom programovom období 2007 až 2013 sa vyčerpalo 97 % financií. „Veríme, že v roku 2018 sa podarí vyčerpať viac z ponúknutých prostriedkov,“ konštatoval vicepremiér.

Decommitment (odstúpenie od záväzku) v možnej výške niekoľko desiatok až 100 miliónov eur je podľa neho v roku 2018 reálny v rezorte školstva. Kvôli pozastaveniu Operačného programu Výskum a Inovácie nestihne rezort vyčerpať financie určené pre tento rok. "Ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS) to avizovala. Pozitívnou správou je, že výzvy sú pripravené a zmenené tak, že ich akceptovala aj Európska komisia, " konštatoval vicepremiér.

O presune eurofinancií pre potreby rezortu dopravy povedal, že by išlo o 150 miliónov eur z iných operačných programov. „Ak Ministerstvo dopravy a výstavby SR potvrdí, že vie tieto prostriedky využiť, kompetenciu prípravy presunu financií z operačných programov bude mať Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, aby sa financie dostali tam, kde ich je treba, " povedal. "Potreba investícií do dopravnej infraštruktúry je totiž nespochybniteľná,“ zdôraznil Raši.

Za dôležité vicepremiér považuje, že politika vyrovnávania regionálnych rozdielov bude naďalej financovaná z európskeho rozpočtu na roky 2021 až 2027. „Pri rokovaní o novom rozpočte EÚ je pre nás dôležité zachovanie súčasnej miery spolufinancovania eurofondových projektov, 85 % prostriedkov je z EÚ, 10 % prispieva štát a 5 % dáva konečný prijímateľ, a nie spolufinancovanie prijímateľov v objeme 30 % ako navrhuje Európska komisia,“ priblížil.

Ďalšou zo slovenských priorít pri rokovaní o nastavení nového programového obdobia je pravidlo N+3, teda možnosť dočerpávania eurofondov do 3 rokov po skončení programového obdobia, smerovanie financií podľa potrieb z regiónov, podmienky predfinancovania či flexibilita finančných prostriedkov. „Veríme, že keď ustúpime v tom, že dostaneme menej peňazí, podarí sa nám vyrokovať čo najväčšiu flexibilitu a jednoduchosť čerpania,“ povedal vicepremiér a pripomenul, že koncom novembra prezentoval v Bruseli výsledky premiérskeho summitu Priateľov kohézie, na ktorom sa zúčastnilo 14 štátov.

Krajiny, ktoré sú prijímateľmi eurofondov, prijali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrili snahu po zjednodušení a efektívnosti a po väčšej tematickej flexibilite. Rovnaké požiadavky pomenovali aj krajiny Vyšehradskej skupiny (V4), Bulharska a Chorvátska vo svojom spoločnom vyjadrení na ministerskom summite V4+4, ktorý sa konal 24. októbra v Bratislave.

Za riziko považuje podpredseda vlády možné euroskeptické zloženie europarlamentu po voľbách v roku 2019, oneskorené vytvorenie orgánov EÚ, čo môže ovplyvniť nástup do nového programového obdobia.

#eurofondy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk