Extrémne lacné hypotéky nafukujú realitnú bublinu

, 28.12.2018 06:00

Ľudia si na vlastné bývanie nikdy nepožičiavali tak lacno ako dnes. Aktuálne akcie bánk totiž opäť prepísali hodnoty historicky najnižších úrokov a priemerne si Slováci na vlastnú strechu nad hlavou požičiavajú za ročný úrok vo výške 1,48 percenta. Odborníci však varujú, že tešiť sa z toho príliš nemožno.

Lacné úvery nafukujú ešte viac ceny nehnuteľností. V budúcnosti pri náraste úrokov môže realitná bublina spľasnúť a ľuďom zostanú po zdvihnutí úrokov aj splátok dlhov len oči pre plač.

Národnej banke Slovenska sa nedarí zastaviť rekordné zadlžovanie ľudí, ktoré je najrýchlejšie v celej Európe. Slovákov v prípade návratu krízy môže zasiahnuť vlna osobných bankrotov. Na hrozbu ekonomického spomalenia pritom upozorňuje čoraz viac ekonomických indikátorov aj inštitúcií. Nemeckí finančníci vyjadrujú čoraz väčšie obavy z možného príchodu krízy už v druhej polovici budúceho roka. Na hrozbu spomalenia súčasného ekonomického rastu nielen v Európe, ale aj v Spojených štátoch amerických upozorňujú ukazovatele Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

Dnes už tak opäť začína byť viac výhodné šetriť, ako sa zadlžovať. Rekordne lacné pôžičky totiž vyhnali ceny nehnuteľností v priemyselne rozvinutých častiach Slovenska na jednu z najvyšších úrovní. Ľudia tak riskujú, že v prípade nezvládnutia splácania hypotéky nielen prídu o vlastnú strechu nad hlavou, ale im ostanú na krku aj obrovské dlhy. Kríza totiž vždy prináša pokles cien nehnuteľností a v takom prípade ani predaj bytu nemusí stačiť na pokrytie všetkých dlhov.

V súčasnosti sa starší trojizbový byt v Bratislave bežne predáva za premrštenú sumu až 150-tisíc eur. Ešte pred šiestimi rokmi sa rovnako veľké nehnuteľnosti dali kúpiť za 90-tisíc eur a už to sa mnohým ľuďom pri slovenských platoch zdalo dosť. Ak budúca kríza opäť prudko zrazí ceny nehnuteľností, ľudia v prípadných dražbách nezískajú dosť peňazí na pokrytie všetkých dlhov. Dnes síce väčšina ľudí už nedostane stopercentné hypotéky, ale časť z nich aj tak nemá vlastné úspory a chýbajúce peniaze získa prostredníctvom spotrebného úveru alebo medziúveru od stavebnej sporiteľne. Práve títo ľudia môžu mať v budúcej kríze veľké problémy zvládnuť ťažkú finančnú situáciu.

Naopak, zo súčasného rastu cien sa môžu radovať ľudia, ktorí svoju nehnuteľnosť kúpili ešte počas predchádzajúcej krízy a dnes prudko rastie hodnota ich majetku. „Pred piatimi rokmi som si v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves kúpil starší štvorizbový byt za rovných 100-tisíc eur. Ak by som si rovnako veľkú hypotéku bral dnes, mohol by som si dovoliť maximálne starší dvojizbový byt a o väčšom by som mohol len snívať. Pred pár mesiacmi totiž sused predal starší 4-izbový byt za rovných 150-tisíc eur,“ povedal Peter Turček. Ten v hlavnom meste Slovenska pracuje ako IT programátor.

Podobne prudký rast cien bytov za posledné roky zaznamenali aj iné priemyselne rozvinuté oblasti Slovenska. Príchod automobilky Jaguar Land Rover prudko zvýšil ceny nehnuteľností v Nitre. V meste pod Zoborom sa ešte v roku 2012 dal starší 4-izbový byt v širšom centre mesta kúpiť za 60-tisíc eur. Aktuálne najlacnejšie 4-izbové byty nachádzajúce sa na mestských sídliskách štartujú na cene 95-tisíc eur.

Napriek vysokému rastu cien záujem ľudí o kúpu nehnuteľností stále rastie pre nedostatok nájomného bývania a historický najlacnejšie hypotéky. V októbri tohto roku po prvý raz v histórii priemerné úroky z nových hypoték klesli na hodnotu 1,48 percenta za rok. Pri takto nízkom úroku splátka 30-ročnej hypotéky vo výške 120-tisíc eur vyjde na 413 eur za mesiac. Lenže banky takto vysokú splátku garantujú len počas obdobia fixácie úrokovej sadzby, najčastejšie na tri až päť rokov. Potom sa úrok opäť zmení na základe aktuálnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá sa má začať dvíhať už v jeseni budúceho roku. O pár rokov môže byť najnižšie úroky bánk na úrovni troch percent a v takom prípade bude mať 30-ročná hypotéka vo výške 120-tisíc eur splátku 506 eur za mesiac. Zvýšenie úrokov môže mesačná splátku toho istého úveru zvýšiť o 93 eur a ročne až o 1 116 eur.

VIDEO: Slovensko je európskym lídrom v tempe rastu nových pôžičiek. Pracujúci ľudia si od bánk požičiavajú desaťtisíce až státisíce eur hlavne kvôli snahe získať vlastnú strechu nad hlavou. Celkovo majú ľudia od bánk požičaných na bývanie už 26,7 miliardy eur.

Príchod novej krízy?

Prípadné zvyšovanie úrokov môže v budúcom roku hneď v počiatkoch zastaviť príchod novej krízy, ktorý Európsku centrálnu banku prinúti aj naďalej pokračovať v politike lacných peňazí. „Ak bude ekonomický rast eurozóny pokračovať aj v roku 2019, tak už v priebehu roku 2019 by mali vzrásť troj- až sedemročné fixácie. Rast by mal byť viditeľný najmä v druhej polovici roku 2019,“ povedal Juraj Valachy, ekonomický analytik Tatra banky. Všetko však bude závisieť najmä od toho, či sa aj v budúcom roku udrží ekonomický rast v krajinách platiacich eurom. Ten aktuálne ohrozuje viacero obchodných aj politických rizík. „Rizikom je najmä finálna podoba brexitu, obchodné vojny medzi Čínou a USA a rozpočtová disciplína Talianska,“ dodal Valachy.

Nová talianska vláda sa po získaní moci rozhodla zvýšiť budúcoročný deficit z 0,8 percenta na 2,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Keďže krajina má po Grécku druhý najvyšší dlh vo výške 130 percent HDP, proti zvyšovaniu dlhu tvrdo vystúpila Európska komisia aj ostatní ministri financií eurozóny. Aktuálne Taliansku hrozí disciplinárne konanie za nedodržiavanie podpísaného paktu stability a rastu. V krajnom prípade za nedodržanie deficitu môže dostať pokutu vo výške niekoľko miliárd eur.

Európsku ekonomiku tiež straší možnosť, že Veľká Británia pre nesúhlas miestneho parlamentu nakoniec odíde z Európskej únie bez dohody. Keďže ide o druhý najväčší automobilový trh v európskej únii, prípadné zavedie ciel nepríjemne zasiahne aj na Slovensku pôsobiace automobilky. Svet sa tiež bojí vyostrenia obchodnej vojny medzi Spojenými štátmi americkými a Čínou. Aktuálne je medzi dvoma najsilnejšími ekonomikami sveta vyhlásené 90-dňové prímerie a počas neho sa buď zrodí nová obchodná dohoda, alebo príde k ďalšiemu zvyšovaniu ciel.

Končí sa masívne tlačenie peňazí

Európska centrálna banka začala s tlačením peňazí v marci 2015 a koniec je naplánovaný na december tohto roka. Za necelé štyri roky sa v 19 krajinách používajúcich spoločnú menu euro ocitlo 2,5 bilióna nových eur. Tlačenie peňazí prudko znížilo výnosy slovenských cenných papierov a aktuálne sa vládne 10-ročné dlhopisy predávajú za 0,69 percenta.

Slovensko si dnes na finančných trhoch požičiava oveľa lacnejšie ako Spojené štáty americké, ktorých desaťročné dlhopisy majú ročný úrok vo výške 2,91 percenta, alebo problémové Taliansko s ročnými výnosmi na 3,06 percenta. Práve od výnosov dlhopisov sa v každej krajine odvíjajú úroky na hypotékach.

Pre zachovanie koruny oveľa vyššie úroky dnes platia ľudia žijúci v susednej Českej republike. Tam aktuálne banky najvýhodnejšie hypotéky predávajú s úrokom prekračujúcim tri percentá. Dôvodom je, že kým v krajinách používajúcich euro je základná úroková sadzba na rovnej nule, tak v susednej Českej republike dosahuje hodnotu 1,75 percenta. Zároveň lombardná sadzba, za ktorú si súkromné banky môžu požičiavať od Českej národnej banky, je na úrovni 2,75 percenta.

V susednej Českej republike si tak dnes ľudia požičiavajú oveľa drahšie ako na Slovensku, ale zároveň majú aj výhodnejšie formy šetrenia. U našich západných susedov si napríklad obyvatelia môžu kúpiť český národný dlhopis s ročným úrokom vo výške 2,07 percenta. Na porovnanie, na Slovensku si obyvatelia nemôžu štátne dlhopisy kupovať vôbec a porovnateľne bezpečné termínované vklady ponúkajú ročný výnos pod jedným percentom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Reality #hypotéky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku