„V prvej polovici januára je možné očakávať pokles cien o niekoľko centov na liter. Zníženie cien by sa malo pohybovať v rozmedzí troch až 5 centov,“ povedal analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Prudké pády akcií spôsobili, že čoraz viac investorov počíta so spomaľovaním ekonomického rastu. Pomalšia ekonomika by stiahla aj dopyt po pohonných hmotách. Vysokým cenám nepomáhajú ani americký ťažiari, ktorí rekordne zvýšili ťažbu svojich vrtov. Na svetových trhoch je tak prebytok čierneho zlata.
Proti prudkému zlacňovaniu ropy dlhodobo bojuje ropný kartel OPEC. Organizácie krajín vyvážajúcich ropu sa ešte začiatkom decembra dohodla, že dennú produkciu zníži o 1,2 milióna barelov za deň. Práve obmedzovanie ťažby kartelom spôsobí podľa Tomčiaka v budúcom roku postupné zdražovanie ropy.
„V januári a vo februári očakávame vytvorenie dna okolo súčasnej úrovne 53 dolárov. Potom by však mali prevážiť tlaky na rast cien a v druhej polovici roka by sa už cena ropy mohla opäť približovať k hranici 70 dolárov za barel,“ dodal Tomčiak.
Vysoké ceny pohonných hmôt zas odmieta americký prezident Donald Trump. Práve americký ťažiari môžu zvyšovaním ťažby vykryť výpadky spôsobené OPECom a zabrániť tak prudkému dvíhaniu cien pohonných hmôt.
„Ponuka čierneho zlata z USA porastie ďalej. Posledný novembrový týždeň boli USA prvýkrát od roku 1991 čistým exportérom surovej ropy a ropných produktov,“ uviedla česká ekonómka Markéta Šichtařová, riaditeľka spoločnosti Next Finance. Tá preto neverí v dlhodobý rast cien ropy.