Nové opatrenie by sa malo dotknúť ľudí zarábajúcich okolo úrovne minimálnej mzdy, čo je aktuálne 520 eur v hrubom. Z tejto sumy si však štát každý mesiac zoberie 92 eur na daniach a odvodoch. Čistá mzda zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu je aktuálne 428 eur. Ak by mu štát odpustil platenie daní, jeho mzda okamžite vzrastie o 26 eur na 454 eur za mesiac.
Peniaze zaplatené na daniach môžu ľudia dostať naspäť v rámci ročného zúčtovania daní a odvodov. Ak by sa vláda rozhodla, že ľudia pracujúci za minimálnu mzdu nebudú platiť žiadnu daň, tak zamestnanec môže dostať naspäť až 312 eur.
Vo vládnej koalícií sa o možnosti razantnejšieho zvýšenia nezdaniteľného minima začalo diskutovať už pred dvoma rokmi. To je aktuálne na sume 3 937,35 eura. Snahy o razantnejšie zvyšovanie doteraz vždy stroskotali na odpore starostov, primátorov a županov. Všetky peniaze vybrané z dane z príjmu z fyzických osôb totiž idú na financovanie samosprávy.
V hre tak môžu byť aj iné spôsoby zvýšenia čistého príjmu najslabšie zarábajúcich ľudí. Ešte počas druhej vlády Smeru platili nižšie zdravotné odvody horšie zarábajúci zamestnanci. Takzvaná odpočítateľná odvodová položka zvýšila o 10,7 eura čistý príjem zamestnanca, ktorý v roku 2016 pracoval za minimálnu mzdu 405 eur v hrubom. Po nástupe novej koalície sa odpočítateľná odvodová položka nevalorizovala a dnes najslabšie zarábajúcim ľuďom prináša len minimálne zvýšenie čistej mzdy. Napríklad človekovi pracujúcemu za hrubú mzdu 557 eur prinesie odpočítateľná odvodová položka každý mesiac jedno euro.
Opatreniu nahráva aj ekonomika. Slovensko má mať tento rok spomedzi všetkých ekonomicky vyspelých krajín sveta štvrtý najrýchlejší hospodársky rast. Krajinu bude ťahať hlavne rozbeh produkcie nitrianskeho závodu automobilky Jaguar Land Rover.Pre Slovensko bol ekonomicky mimoriadne úspešný aj rok 2018. „Schodok štátneho rozpočtu dosiahol ku koncu decembra 2018 úroveň 1,182 miliardy eur, čo je oproti schválenému rozpočtu na rok 2018 zlepšenie o 791 miliónov eur, respektíve 40,1 percenta,“ povedal minister financií Peter Kažimír. Celkový verejný dlh Slovenska preto za minulý rok pravdepodobne skončí na úrovni 48,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Teda mimo úrovne všetkých sankčných pasiem.
V lepšom hospodárení pomohli súčasnej vláde rýchlo rastúce daňové príjmy. Tie oproti pôvodným plánom stúpli až o 813,8 milióna eur. „Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 497,2 milióna eur, pri dani z príjmov právnických osôb vo výške 197,5 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 71,5 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 30,8 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 17,6 milióna eur, pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti a pri dani z príjmov fyzických osôb, obe vo výške 3,7 milióna eur,“ spresnil Kažimir. Naopak, štátu sa nepodarilo vybrať toľko, ako si naplánoval pri daniach z medzinárodného obchodu a transakcií a tu vznikla sekera vo výške 8,2 milióna eur.
Rekordne nízka nezamestnanosť kombinovaná s masívnym nárastom pracujúcich zvýšila aj príjmy Sociálnej poisťovne. Štát preto nakoniec musel poslať na pokrytie vyplácania dôchodkov len 106 miliónov eur, čo je výrazne menej ako 415 miliónov eur poslaných v roku 2017. Pomohli aj nízke úroky, ktoré minulý rok znížili výdavky na obsluhu štátneho dlhu o 32 miliónov eur. Pozitívny vývoj nastal tiež pri čerpaní eurofondov. Tu sa oproti plánom podarilo vyčerpať až o 747,2 milióna eur viac. Slovensku sa tak možno podarí v tomto programovacom období minúť všetky európske peniaze.