Reálne sme na tom lepšie, ale určite nie sme 6-krát bohatší ako v roku 1993, upozorňuje analytička Poštovej banky Jana Glasová. "Nemôžeme sa totiž pozerať iba na nominálne zvýšenie miezd, ale treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia taktiež zvýšili, a to viac než 3-násobne,“ hovorí.
Dnes si človek s priemerným zárobkom môže zaň nakúpiť viac tovarov aj služieb. A musí na ne aj kratšie pracovať, dodáva analytička. Napríklad na kúpu jedného kila trvanlivej salámy sme v roku 1993 robili takmer 3 hodiny. Teraz postačí jedna hodina a 19 minút.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Kam sa teda Slovensko posunulo za vyše štvrťstoročie? Aj pri bežnom pohľade je každému jasné, že od deväťdesiatych rokov sme dnes na míle ďaleko. A nejde pritom len o členstvo v únii či modernejší telefón.
"Za posledných 25 rokov sa životná úroveň Slovákov významne zlepšila,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Hoci i teraz sa podľa neho nájdu skupiny ľudí, ktorým sa nedarí. Je ich však o poznanie menej ako v roku 1993.
Za hlavné ekonomické míľniky považuje Tomčiak príchod Volkswagenu do Bratislavy a prijatie eura. Práve bratislavská automobilka odštartovala podľa neho boom automobilovej výroby na Slovensku. V tomto roku rozbehne naplno výrobu aj štvrtá fabrika Jaguar Land Rover v Nitre.
Za štvrťstoročie krajina rástla prudko ekonomicky, mnohé z problémov mladej republiky sa zdajú byť minulosťou. Stačí spomenúť nezamestnanosť, ktorá bola dvojciferná. V najproblematickejších okresoch bol v tom čase bez práce takmer každý tretí človek. Aktuálne je to každý šiesty. Miera nezamestnanosti v roku 1993 bola nad 14 percent, vlani v novembri sa dostala na 5,1 percenta.
Ľudí trápilo aj obrovské zdražovanie. Hoci v roku 1993 už nešlo o porevolučný vyše polovičný rast cien, no inflácia bola stále vyše 20 percent. Pod 10 percent sa dostala až o dva roky.
Slovenské mestá a dediny sa za ten čas riadne rozrástli. Svoje vedia o tom hlavne obyvatelia Bratislavy, kde zelené plochy ustupovali bytom či nákupným centrám. Na vidieku zase pôda fabrikám.
V deväťdesiatych rokoch sme snívali o západných platoch. Dnes sú v niektorých profesiách rozdiely oproti Nemecku podstatne menšie, ako boli. Tým, čo húfne odchádzali za prácou, sa už až tak nevyplatí ísť do cudziny, dobre zarobiť vedia aj doma.
Predtým sme snívali o zahraničných potravinách, a bolo jedno či pôjde o lacnejšiu náhradu. Hlavne, že to malo západný obal. Dnes už bojujeme aj o rovnakú kvalitu.
Slovensko sa však posunulo aj na poli spravodlivosti. "V celých 90. rokoch mali bežní ľudia problém s horším fungovaním justície. Mafiánske praktiky boli celkom bežné,“ hovorí Tomčiak. V súčasnosti je kriminalita na Slovensku na rekordne nízkej úrovni a tiež sa na druhej strane významne zvýšila objasnenosť prípadov, dodáva.
Samozrejme, ani zďaleka nie je všetko ideálne. A v mnohých oblastiach čaká Slovensko ešte veľa práce, jasné sú aj možné riziká. A to nielen tie ekonomické.
Žije sa nám lepšie? Ako komu
Odpoveď na to, či sa životná úroveň od deväťdesiatych rokov posunula, však nie je podľa Kusej jednoduchá. Od roku 1993 sa totiž výrazne zvýšili rozdiely v životnej úrovni rôznych sociálnych skupín.
Sociologička síce uznáva, že aj najchudobnejšie kategórie obyvateľov disponujú predmetmi spotreby ako mobil či internet, čo bolo v roku 1993 luxusom. Nejde však o celkové pozdvihnutie ich životnej úrovne, no preto, že výrazne zlacneli, vysvetľuje sociologička.
Za negatívne považuje Kusá to, že v určitých skupinách obyvateľstva sa stratilo pochopenie toho, že civilizované bývanie mimo prostredia geta je nevyhnutným základom slušného života. Pritom nemalá časť obyvateľstva nemá silu si ho samostatne vybudovať. "V dôsledku toho sa životná úroveň skupín najviac ohrozených chudobou značne prepadla, a to až na úroveň, ktorá vedie až k strate akýchkoľvek vyhliadok pre deti narodené do zbedačeného prostredia,“ hovorí Kusá.
Stále krok za Bruselom
Aj napriek tomu, že ekonomike sa darí, ešte stále zaostávame za priemerom únie. "Oproti roku 2004, keď sme vstupovali do EÚ, sme sa výrazne zlepšili,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Podľa údajov Eurostatu za rok 2017 bol slovenský hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa vo vyjadrení parity kúpnej sily na úrovni 77 percent priemeru únie. V roku 2004 to bolo len 57 percent.
Slovensko štartovalo z ekonomicky nie veľmi priaznivej pozície. Začínali sme prakticky od nuly. "Rýchly rast HDP od roku 2000 a proeurópske reformy vyslúžili Slovensku prezývku Tatranský tiger,“ hovorí Muchová.
Slovensko ekonomicky potiahlo aj prijatie eura od januára 2009. Práve euro sa podľa analytičky Poštovej banky Lucie Dovalovej podpísalo aj pod ďalšie zrýchlenie hospodárskeho rastu. Potiahlo tak aj platy a zamestnanosť.
"Existencia eura na Slovensku je totiž lákadlom pre zahraničných investorov, nakoľko zjednodušuje prístup na náš trh,“ hovorí Dovalová. Prílev zahraničných investícií sa následne premietol do zvýšeného dopytu po pracovných silách, dodala.
V tomto roku má Slovensko prvýkrát vo svojej histórii hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Vysoké tempo si má udržať aj naša ekonomika. Tá už vlani rástla rýchlejšie, ako sa očakávalo. V druhom a treťom štvrťroku sa totiž zrýchlila na 4,5 percenta. Tento rok ju má ťahať aj rozbehnutie exportu vďaka plnému nábehu výroby v nitrianskej automobilke Jaguar Land Rover. Pribudnúť by tak mali ďalšie pracovné miesta.
Hypotéky odštartovali ceny realít
Rapídne sa zmenil aj realitný trh. A to nielen úrovňou cien. Dnešná situácia sa s tou v deväťdesiatych rokoch takmer nedá porovnať. V tom čase sa trh s nehnuteľnosťami len rozvíjal. Stačí si spomenúť na predaje štátnych bytov či platby v hotovosti. Neslávne známe sú príbehy ľudí, čo naleteli podvodníkom a tí ich obrali nielen o úspory, ale aj o ich nehnuteľnosť.
"Dnešný trh je v mnohom prehľadnejší, transparentnejší,“ hovorí analytik portálu Nehnuteľnosti.sk Martin Lazík. Aj klienti sú oveľa sofistikovanejší a už majú predstavu, ako má realitný obchod prebehnúť, dodáva.
Za 26 rokov sa výrazne zmenili zákony, výška daní, ale aj spôsob financovania. Dnešnú podobu získaval predaj a kúpa realít postupne. Výrazne k tomu prispeli zmeny v bankovom sektore. "Z doby cashu – až na výnimky, sme sa presunuli do doby úverov,“ hovorí Lazík.
Dlhý čas sa úrokové sadzby držali na úrovni okolo 16 percent. V tom čase sa podľa Lazíka štátny bytový fond len presúval do rúk súkromných vlastníkov. Prebiehali reštitúcie a privatizácie.
Na základe údajov Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska rástli ceny prvých 5 až 8 rokov len veľmi mierne. Jedinou výnimkou bol prvý skok v cenách pôvodne štátnych bytov, upozorňuje Lazík. Ceny vtedy vyleteli z pár korún na stotisíce.
Výraznejší rast cien prišiel až s boomom hypotekárnych produktov na prelome milénia. Ceny raketovo rástli až do roku 2008, keď ich zastavila kríza.
"Trh sa následne dva- tri roky zotavoval zo šoku a z poklesu cien,“ hovorí Lazík. Od roku 2012 nasledovalo pár rokov relatívneho pokoja a postupného rozbiehania realitného trhu. Prudší nárast cien opäť pozorujeme posledné dva roky, dodáva analytik. Neschladili ich ani brzdiace opatrenia Národnej banky Slovenska. Tá sa pokúsila schladiť realitný trh sprísnením hypoték a spotrebných úverov. Zatiaľ, zdá sa, bez výraznejšieho úspechu.