„Kľúčom k úspechu týchto štátov bol rozvoj hlboko integrovaných výrobných sietí v celej eurozóne, ale ešte viac ich schopnosť udržať pod kontrolou náklady na pracovnú silu a zlepšiť ich konkurencieschopnosť v prvej dekáde, často prostredníctvom štrukturálnych reforiem,“ povedala ekonómka Bloomberg Economics Maeva Cousinová.
Euro je domácou menou spolu v 19 z 28 krajín EÚ. Európsky klub by mala v marci tohto roka opustiť Veľká Británia. Samotným eurom sa okrem spomínanej šestice krajín s top výhodami platí napríklad aj vo Francúzsku, v Taliansku či Grécku. Najmä v prípade južných krajín sa však špekuluje, že silné euro im nevyhovuje, keďže nemôžu umelým oslabovaním meny podporiť svoj menej konkurencieschopný export.
VIDEO: Oplatí sa euro či pôvodná mena? Spravilo lepšie Slovensko či Česko? Na videu TV Pravda z novembra 2018 odpovedajú analytici ČSOB Marek Gábriš a Peter Dufek.
Na Slovensku sa pri zavedení eura v januári 2009 ľudia obávali najmä zdražovania. V prvom roku s eurom však k výraznejšiemu rastu cien nedošlo a aj v súčasnosti sa ceny mnohých tovarov v eurách v prepočte pohybujú na cenovej úrovni v susednom Česku, kde sa platí korunou. V Česku napriek tomu verejná mienka prijatiu eura napraje, a to najmä z obáv zo zaplatenia účtov za zadlžených Grékov.
Na Slovensku podpora eura patrí dlhodobo k najvyšším a vláda presadzuje hlbšiu integráciu v rámci jadra EÚ. Pripravuje sa vytvorenie spoločného rozpočtu eurozóny, ktorý by priniesol ďalšie príjmy.
Kľúčom k úspechu týchto štátov bol rozvoj hlboko integrovaných výrobných sietí v celej eurozóne, ale ešte viac ich schopnosť udržať pod kontrolou náklady na pracovnú silu a zlepšiť ich konkurencieschopnosť v prvej dekáde, často prostredníctvom štrukturálnych reforiem.Maeva Cousinová, ekonómka Bloomber Economics
Na Slovensko po zavedení eura prišli noví investori. Prosperujúce nemecké firmy dokážu na Slovensku vyrobiť kvalitné výrobky za tretinové až štvrtinové mzdové náklady. Práve vďaka presunu výroby do strednej Európy dokážu automobilové koncerny so ziskom vyrábať malé mestské automobily, ktorých predajná cena sa pohybuje okolo 10-tisíc eur. Ešte pred prijatím eura silná nemecká marka výrazne zvyšovala cenu nemeckých automobilov v zahraničí. Podporu exportu slabším eurom Nemcom vyčítal aj americký prezident Donald Trump.
Prijatie spoločnej európskej meny pomohlo k rastu aj na Slovensku pôsobiacim firmám. „Jednou z nesporných výhod spoločnej európskej meny je zníženie transakčných nákladov. To je pre Slovensko veľmi dôležité, nakoľko sme malá a proexportne orientovaná ekonomika,“ uviedla Lucia Dovalová, analytička Poštovej banky. Pred prijatím spoločnej meny mali domáce podniky obrovské náklady s poistením voči kurzovému riziku a výmenou zahraničných mien na slovenské koruny. „Mzdy sme vyplácali v korunách a zákazky mali väčšinou dohodnuté v eurách. Každé posilnenie koruny nám tak spôsobovalo problémy a zvyšovalo mzdové náklady. Preto firmám exportujúcim do zahraničia prijatie eura jednoznačne pomohlo,“ povedal Rastislav Škulec, konateľ spoločnosti Huhn PressTech.
Euro pomohlo firmám
Podľa agentúry Bloomberg na väčšinu krajín malo zavedenie eura neutrálny vplyv a v tejto kategórií sa prekvapujúco ocitlo aj Grécko. Časť ekonómov si pritom myslí, že krajine by sa darilo viac, ak by v časoch krízy mohla domáci cestovný ruch razantne podporiť oslabením vlastnej meny. Na chvoste rebríčka sa ocitli Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Cyprus a Malta. Prvé tri spomínané štáty pritom patria k najväčším ekonomikám Európskej únie a spoločnú menu nedokázali využiť na naštartovanie masívnejšieho ekonomického rastu.
Problémy s eurom majú hlavne štáty, ktoré boli v minulosti zvyknuté riešiť ekonomické problémy devalváciou meny. „Stačí sa pozrieť na Taliansko, od prijatia eura len stagnuje, čím rastie nespokojnosť v spoločnosti. Frustrácia je najmä medzi mladou generáciou, ktorej ekonomika neposkytuje nádej. Miera nezamestnanosti mladých od 15 do 24 rokov je v perifériách dvojnásobne vyššia ako pre krízou, keď krajiny nie sú schopné robiť vnútornú devalváciu,“ povedal analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Ten zároveň upozorňuje, že HDP v Taliansku alebo Grécku je dnes rovnaký ako pred krízou a týmto dvom krajinám euro prinieslo dve stratené desaťročia.
Práve pre blízkosť k Nemecku sa aj bez prijatia eura veľmi darí susednej Českej republike, ktorá sa dnes teší z najnižšej nezamestnanosti v celej Európskej únii. Vďaka korune mohla napríklad Česká národná banka podporiť v časoch krízy export domácich firiem umelým oslabovaním meny. Zároveň v súčasnosti prudším dvíhaním úrokov bráni vytvoreniu cenovej bubliny nehnuteľností. Na druhej strane, Slovensko si vďaka euru požičiava na finančných trhoch oveľa lacnejšie ako susedná Česká republika a z lacnejších hypoték sa môžu tešiť aj bežní Slováci. Zároveň práve prijatie eura motivovalo súčasnú vládu k dosiahnutiu historicky prvého vyrovnaného rozpočtu. „Euro tiež zjednodušilo život bežným ľuďom, ktorí často cestujú do eurového zahraničia, keď im odstránilo transakčné náklady spojené s výmenou korún za eurá,“ povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Podľa neho celkovo výhody prijatia eura stále prevyšujú s ním spojené nevýhody.
Dvadsať rokov v dobrom aj v zlom
„Euro bolo uvedené na svetové finančné trhy 1. januára 1999 ako účtovná mena, no v hotovostnom styku, teda v podobe bankoviek a mincí, sa začalo využívať o tri roky neskôr,“ priblížila Dovalová. Hneď v úvode sa z pätnástich vtedajších členov Európskej únie rozhodlo platiť eurom v bezhotovostnom styku až 11 krajín. Išlo o Rakúsko, Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko a Španielsko. Do elitného klubu sa v roku 2001 pridalo aj Grécko a v roku 2002 sa dalo európskymi bankovkami platiť až 12 štátoch Európy. V roku 2007 nasledovalo Slovinsko, Cyprus aj Malta sa pridali v roku 2008 a šestnástym členom sa 1. januára 2009 stalo aj Slovensko. Estónsko sa pridalo v roku 2011, Lotyšsko v roku 2014 a Litva v 2015.
V súčasnosti má najväčší záujem o zavedenie eura Bulharsko, ktoré je najchudobnejším štátom Európskej únie a od prijatia spoločnej meny si sľubuje naštartovanie miestneho priemyslu. Bulharsko chce eurom platiť už v lete 2021 a v súčasnosti Európska únia testuje schopnosť ekonomiky zvládnuť euro. Ďalším kandidátom je Chorvátsko, ktoré plánuje prijať euro v najbližších siedmich rokoch. Miestna ekonomika žije hlavne z cestovného ruchu a prijatie eura ju môže ešte viac zatraktívniť v očiach západoeurópskych turistov. Na základe osobitných menových dohôd sa dá eurom platiť v Monaku, vo Vatikáne, v San Maríne a Andorre. Neoficiálne sa dá eurom bez problémov zaplatiť napríklad v Čiernej Hore.
Na základe prístupových zmlúv sa euro zaviazali postupom času prijať všetky krajiny Európskej únie a výnimku si dohodli len Veľká Británia a Dánsko. Proti prijatiu eura sú tiež obyvatelia Maďarska, Poľska, Českej republiky a eurom sa nedá zaplatiť ani vo Švédsku. V týchto štátoch odpor proti euru narástol po tom, čo sa štáty eurozóny zaručili za splácanie gréckych dlhov. Atény totiž napriek súčasnému vyrovnanému hospodáreniu budú obrovský dlh presahujúci 160 percent HDP splácať desiatky rokov. Za časť gréckeho dlhu ručí aj Slovensko. Slovenská vláda však odmieta, aby sa dlh škrtal. Zatiaľ sa tak Slováci priamo na pomoci Grécku nepodieľajú.