VIDEO: Slovensko triezvie?

, 15.01.2019 06:00

Slovenská domácnosť zaplatí za alkohol priemerne 200 eur ročne. Raz toľko dáva za alkohol priemerná domácnosť v EÚ. Spotreba alkoholu vyjadruje nielen to, ako sa v jednotlivých krajinách žije, ale aj to, akú rolu hrá alkohol v živote toho či onoho národa. Štatistiky naznačujú, že slovenský národ sa od alkoholu mierne odkláňa. Podľa Štatistického úradu SR pripadlo v roku 2017 na jedného obyvateľa Slovenska 8,2 litra skonzumovaného čistého alkoholu, ešte na začiatku 90. rokov to bolo vyše desať litrov.

VIDEO: Sú zmeny v pití alkoholu obrazom doby, ktorú žijeme? Pozrite si video TV Pravda.

Do spotreby alkoholu sa nepremietajú len príjmy, ale celkove sa meniaci spôsob života, čo je evidentné najmä od novembra 1989. Do života vstúpila nová generácia, ktorú limitujú, povedané slovami znalca slovenského liehovarníctva Júliusa Forsthoffera, „veľké spoločenské brzdy“. Patrí k nim nulová tolerancia alkoholu pre šoférov, dychové skúšky na pracovisku, čo úplne zredukovalo pitie alkoholu na železničných a autobusových staniciach pred nástupom do práce. Ľudia v snahe zvýšiť si príjmy si našli vedľajšie pracovné úväzky, čo takisto obmedzilo prv bežné popracovné popíjanie.

Podľa Eurostatu 29 percent Slovákov sa priznáva k tomu, že popíja raz do mesiaca, denne sú to len tri percentá. Je to však v skutočnosti naozaj tak? Nech sa čitatelia konfrontujú s týmto zistením. V rámci celej EÚ je najbežnejšie piť raz za sedem dní, denne alkohol konzumuje deväť percent Európanov.

Slovensko je iné aj v porovnaní so susednou Moravou a s Českom, s ktorými tvorilo väčšinu 20. storočia jeden štátny útvar. Odlišuje nás predovšetkým rozdielna spotreba piva, ale aj vína. Kým Česi sú svetoví šampióni v konzumácii piva so spotrebou dlhodobo oscilujúcou na úrovni okolo 140 litrov ročne na jedného obyvateľa, Slováci ho za posledné desaťročie vypijú ročne presne o polovicu menej.

Česi tromfli Slovákov aj v spotrebe vína. Majú už viac rodiacich vinohradov ako Slovensko (ČR takmer 20-tisíc hektárov, Slovensko menej ako polovicu tejto výmery), čo vidno na spotrebe. V Česku vypijú ročne približne 20 litrov vína, kým na Slovensku to bolo podľa štatistiky v roku 2017 len 12,6 litra, za rok 2018 sa predpokladá spotreba 14 litrov vína. Ak by sme aj prirátali domácku výrobu odhadovanú Zväzom vinohradníkov a vinárov na štyri litre, ešte stále je Česko pred Slovenskom.

Zaujímavé sú európske trendy, keď výdavky za alkohol sa prakticky od roku 2007 nemenia. Platí to predovšetkým o starých členských krajinách, ale nie paušálne. Konzumácia alkoholu rastie v Portugalsku, z nových členských krajín zasa najrýchlejšie v Rumunsku.

Slováci pijú drahšie

V porovnaní s európskym priemerom Slováci míňajú na pivo, víno, destiláty a liehoviny zo svojich príjmov takmer o jedno percento viac. Kým slovenská domácnosť vydá na alkohol 2,5 percenta svojich príjmov, európska len 1,6 percenta. Z údajov, ktoré publikoval internetový portál Euractiv.sk opierajúci sa o čerstvú analýzu Európskeho štatistického úradu – Eurostatu vyplýva, že najviac peňazí z domáceho rozpočtu na alkohol už tradične utratili domácnosti v pobaltských krajinách.

„Estónske domácnosti minuli priemerne 5,2 percenta svojich príjmov za alkohol, čo je najviac v EÚ. Lotyšsko sa umiestnilo na druhom mieste (4,9 percenta), na treťom Litva (4 percentá),“ píše sa v tlačovej správe Eurostatu. Pred Slovenskom sú jeho traja susedia – Poliaci utratia na alkohol 3,5, Česi 3,3 a Maďari 3 percentá zo svojich príjmov. Najmenej stojí alkohol juhoeurópske domácnosti, kde dominuje spotreba vína – v Španielsku, Taliansku a Grécku.

Čo štatistiky nepostrehnú

Vráťme sa teraz na Slovensko. Za faktom, že slovenské domácnosti utrácajú z každých tisíc eur 25 eur na alkohol, je fakt, že priemerná mzda na Slovensku patrí k najnižším. V skutočnosti budú výdavky za alkohol ešte vyššie, pretože Eurostat do nich nezahrnul alkohol nakúpený v reštauráciách a hoteloch.

Na Slovensku je však rozšírená domáca výroba, a teda aj spotreba vína. Nejde síce o najkoncentro­vanejší alkoholický nápoj, akým sú ovocné destiláty s obsahom až 52 percent čistého alkoholu, ale ročne sa na Slovensku vypije okolo troch až štyroch litrov vína na osobu, ktoré vyrobili vinohradníci od Skalice a Malých Karpát cez Nitriansku a Juhoslovenskú oblasť, pokračujúc juhom stredného Slovenska až na Tokaj, končiac východoslovenskými vinohradmi na úpätí Vihorlatu. A k tomu treba prirátať aj nejaké decilitre načierno vypáleného tvrdého alkoholu.

Pokiaľ ide o kvalitu alkoholických nápojov, názory odborníkov sa rozchádzajú. Kým Július Forsthoffer zo Zväzu liehovarníkov hovorí, že „pijeme v podstate rovnako“, Jaroslava Kaňuchová-Pátková za vinárov konštatuje, že kvalita konzumovaného vína sa zvýšila. „Určite si ľudia žiadajú vyššiu kvalitu,“ tvrdí Pátková s poukazom na to, že za víno neľutujú vydať viac peňazí cudzinci na Slovensku, ktorí ho objavujú ako nepoznanú vinársku krajinu.

Ľudia dajú na mienku somelierov

Osemdesiat percent slovenských spotrebiteľov nakupuje víno v cene štyri eurá za fľašu. Za víno obdobnej kvality však v západnej Európe zaplatia spotrebitelia menej. Podľa Jaroslavy Kaňuchovej-Pátkovej je za tým niekoľko faktorov: Sú to nielen vyššie príjmy Západoeurópanov, ale aj vyššia produkcia vína, ktoré je navyše viac dotované ako slovenské, čo zlacňuje v konečnom dôsledku zahraničné víno na pulte.

Najlepšie to vidno na Španielsku, ktoré patrí do prvej trojky top výrobcov vína v Európe. V roku 2017 vyviezli Španieli 2,3 milióna hektolitrov vína (takmer osemnásobok slovenskej produkcie) za 2,3 miliardy eur. Vývozná cena fľaše vína vyšla na 1,3 eura. Ak sa k tomu zarátajú marže obchodníkov a DPH, potom sa fľaša španielskeho vína dokáže ponúkať na pulte už za cenu 2,5 až 3 eurá, samozrejme, nie každé španielske víno stojí toľko.

Slovenskí producenti strácajú na konkurenciu aj vysokými poplatkami za likvidáciu potravinových obalov, napríklad za likvidáciu fľaše platia okolo 5 centov, nehovoriac o ďalších odvodoch.

Všimnime si ešte, ako si vyberajú víno sami spotrebitelia. „V hoteloch a reštauráciách dajú ľudia na odporúčania somelierov, práve oni rozhodujú o tom, či si objednajú slovenské, alebo dovozové víno. Ak si objednajú slovenské víno, ľudia sa rozhodujú podľa značky – mena vinára, odrody, ročníka a, samozrejme, ceny,“ opisuje správanie konzumentov vinár Vladimír Mrva.

Odlišne postupujú ľudia pri kúpe vína v obchodných sieťach. Na prvom mieste býva cena, pričom schodíky kvality stúpajú po jednom eure. Ak sa niekto rozhodne pre drahšie 6– či 7-eurové víno, vyberie si odrodu a hľadá, aké ocenenie získalo víno. „Slováci dokážu byť verní tej či onej značke. Pokiaľ ich dlhodobo nesklame, kupujú ju takmer naslepo,“ hovorí Vladimír Mrva.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Slovensko #alkohol
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku