Európe vládne americká geneticky upravená sója

Vypovedaním obchodnej vojny dosiahol americký prezident Donald Trump jednoznačnú dominanciu v dovoze geneticky modifikovanej sóje do Európskej únie. V posledných siedmich mesiacoch minulého roka stúpol dovoz americkej sóje o 112 percent a na dovoznom trhu USA získali až 75-percentný podiel. Americká dominancia by stúpla ešte viac po tom, čo by EÚ odsúhlasila použitie sóje z GMO aj na výrobu biopalív.

15.01.2019 12:00
trump Foto:
Prezident USA Donald Trump.
debata (56)

Pre nízku cenu končí americká sója aj v kŕmnych zmesiach slovenských fariem a vyrába sa z nej aj obľúbené sójové mlieko. Slovensko je síce v pestovaní ekologickej geneticky neupravenej sóje samostatné, ale o kvalitné domáce krmivo je obrovský záujem v zahraničí. V krajnom prípade tak lacná americká sója bude slúžiť na kŕmenie slovenského hovädzieho dobytka a ošípaných. „Do Európy sa dováža ročne až 34 miliónov ton krmiva zo sóje nielen z USA, ale aj z Brazílie a Argentíny. Prakticky všetka sója z týchto dovozov je geneticky modifikovaná. Slovensko z tohto obrovského množstva dováža necelých 100-tisíc ton,“ priblížil Marek Lukáčik, tajomník Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností. Súčasný nárast americkej dominancie sa deje práve na úkor Brazílie a Argentíny.

Ako celok je EÚ závislá od dovozu sóje a sójového šrotu na pokrmové využitie. Niektoré krajiny však majú systém poľnohospodárstva nastavený tak, že ako kŕmna zmes môže byť využitá len ekologická a geneticky neupravená sója. Ide o štáty ako napríklad Poľsko, Rakúsko, Taliansko, Francúzsko či Nemecko. Práve tieto krajiny majú obrovský záujem o nákup slovenskej sóje a sú ochotné zaplatiť aj vyššiu cenu v porovnaní s americkou geneticky modifikovanou sójou. „Zastávame názor, že dopyt po nemodifikovanej sóji v Slovenskej republike, okolitých krajinách a vo všeobecnosti v Európskej únií je taký veľký, že aj keby sme zdvojnásobili pestovateľské plochy, dopyt by sa nevyčerpal,“ povedal Daniel Hrežík z odboru komunikácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Geneticky modifikované potraviny sú označované skratkou GM alebo GMO. Tieto živé organizmy boli vytvorené spôsobom, ktorý nemôže nastať v rámci prirodzeného rozmnožovania alebo kríženia. Účelom genetickej manipulácie je zvýšenie výnosov z obrábanej pôdy prostredníctvom vyššej odolnosti rastlín proti škodcom alebo herbicídom. Herbicídy sa bežne používajú na ničenie buriny a niekedy poškodia aj samotnú plodinu. Rizikom je, že prípadné škodlivé účinky potravín z GMO sa môžu objaviť až po dlhodobej konzumácii a zatiaľ nie je jednoznačne preukázaný ich účinok na ľudské zdravie.

Rekordný prebytok Číny v obchode s USA

Začiatkom tohto týždňa začali Spojené štáty americké rokovať o nových obchodných podmienkach s Európskou úniou aj Čínou. Snahu o urovnanie sporov prejavila aj najväčšia ekonomika Ázie, ktorá koncom minulého roka po prvý raz v histórii dovolila dovoz americkej ryže a v utorok povolila dovoz piatich geneticky modifikovaných potravín. Podľa informácií agentúry Reuters ide o ústretové gesto voči Spojeným štátom americkým, ktorých farmári sa dlhodobo sťažujú na nepredvídateľné udeľovanie povolení v Číne. Je však otázne, do akej miery kroky Pekingu obmäkčia Trumpa. Čínska colná správa v pondelok zverejnila, že čínsky export do USA minulý rok vzrástol o 11,3 % na 478,4 mld. dolárov a prebytok krajiny v obchode s najväčšou ekonomikou sveta dosiahol rekordných 323,3 mld. dolárov.

Americký prezident v lete minulého roku otvorene hovoril o tom, ako americkú bezpečnosť ohrozujú automobily dovážané z Európskej únie. Od razantného zvýšenia ciel Donalda Trumpa nakoniec odradilo stretnutie so šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom, ktorého výsledkom je otvorenie európskeho trhu americkej sóji. Stalo sa tak v čase, keď pre neustále zvyšovanie amerických ciel zakázala dovoz americkej sóje Čína. Pred hnevom amerických farmárov nakoniec Donalda Trumpa ochránila dohoda uzatvorená s EÚ.

Obchodnú vojnu americký prezident Donald Trump odštartoval na jar minulého roku zavedením 25-percentných ciel na všetku dovážanú oceľ a desaťpercentných na hliník. Európska únia získala aspoň prímerie zvýšením dovozu americkej sóje a najviac vzdorujúca Čína sa dočkala zavedenia najvyšších ciel.

Čína si pomáha stimulmi

V súčasnosti prebieha tvrdá obchodná vojna hlavne medzi Spojenými štátmi americkými a Čínou. USA zaviedli 10-percentné obchodné clá na polovicu tovarov dovážaných z Číny a zasiahli tak obchod v objeme 250 miliárd dolárov. Zdraženie čínskych výrobkov na americkom trhu sa už začína prejavovať aj v spomaľovaní čínskej výroby a miestny PMI index Caixin klesol pod úroveň 50 bodov. Ten je vytváraný na základe objednávok výrobných manažérov čínskych podnikov a klesnutie pod 50 bodov signalizuje hrozbu príchodu recesie. „Zdá sa, že čínska vláda podcenila dopad obchodnej vojny s USA. Hoci má v zásobe ešte niekoľko fiškálnych opatrení, našou najväčšou obavou je to, že úverový cyklus v Číne sa podobne ako v Japonsku a Európe už narušil,“ uviedol Peter Garnry, akciový stratég Saxo Bank.

V krajnom prípade totiž ani lacné úvery nemusia udržať silný ekonomický rast a Čína recesii naposledy čelila v roku 1976. Odvtedy miestni obyvatelia neboli vystavení náhlemu prudkému poklesu životnej úrovne v podobe masívnych prepúšťaní a následného nesplácania poskytnutých úverov. Práve obavy z hrozby možnej recesie môžu čínsku stranu prinútiť k dohode počas súčasného 90-dňového prímeria.

„Čína má možnosť zvrátiť súčasný negatívny sentiment. Ak by došlo k dohode s USA, trhy by sa upokojili a dôvera trhov by sa obnovila. Najdôležitejším faktorom však sú čínske podporné stimuly, najmä daňové úľavy a vládne investície. Ak sa Číne podarí dosiahnuť pokrok v oboch oblastiach, teda v obchodnej dohode s USA, ako aj pri stimuloch, vývoj v druhom kvartáli môže byť úplne iný ako v súčasnosti,“ uviedol Garnry.

Súčasná obchodná vojna zasiahla aj Spojené štáty americké. Napríklad pre americký akciový index S&P 500 bol minuloročný december druhým najhorším mesiacom od roku 1928. Koncom minulého roka sa totiž hodnota päťsto najväčších amerických spoločností prepadla o deväť percent a veľké straty zaznamenali aj európske akciové indexy. Slováci súčasné pády akciových trhov pociťujú na znehodnocovaní majetku v II. pilieri a podielových fondov. Za rok 2018 skončili v symbolickom pluse len dva z 19 fondov II. piliera. Ročné straty sedemnástich dôchodkových fondov sa pohybovali v rozmedzí od mínus 0,22 percenta do mínus 12,61 percenta. V pluse boli len dva dlhopisové fondy, ktoré peniaze ľudí za rok zhodnotili o 0,12 až 0,14 percenta. Súčasné straty si ľudia z vlastných peňazí zaplatia v zmiešaných, akciových a indexových fondoch. Jedine v garantovaných – dlhopisových fondoch musia prípadné straty klientom z vlastných peňazí doplatiť dôchodkové správcovské spoločnosti.

© Autorské práva vyhradené

56 debata chyba
Viac na túto tému: #sója #geneticky modifikované potraviny