VIDEO: Čo sme jedli voľakedy a čo jeme? Chtelničania majú zabíjačku po celý rok

Časy, keď sa rodiny na vidieku stretávali pri zakáľačke vykŕmených bravov, sú minulosťou. Zabíjačkové špeciality sa presunuli do ponuky mäsiarstiev, pretože ľuďom stále chutia. Domácu zabíjačku vystriedali výrobky profesionálov. Aj tam, kde ešte pred tridsiatimi rokmi bežne vykrmovali ošípané, ako napríklad v Chtelnici, chovajú prasiatka zriedkavo.

20.01.2019 08:00
debata (50)

VIDEO: Čo je základ kvalitného mäsiarskeho výrobku? Pozrite si video TV Pravda z Chtelnice, obce neďaleko Trnavy a Piešťan.

Video

Dedina s 2 600 obyvateľmi leží pod pätou Malých Karpát. Do Trnavy aj do Piešťan to majú ľudia zhruba rovnako. Ešte aj začiatkom deväťdesiatych rokov žila v zime celá obec zabíjačkami. Začali sa pred Vianocami a končili pred Veľkou nocou.

V dedine odchovali ročne okolo 500 bravov. Družstevníci nakúpili v januári či vo februári malé prasiatka za dobrú cenu a keď dostali zbožie ako naturálnu odmenu, stačilo denne trochu pričinenia a v chlievoch za domami im na sklonku roka "kvičali“ klobásky, jaternice, tlačenka aj tégliky masti. Tie časy sú už minulosťou. Dnes chovajú ošípané z 900 domácností vari v troch. Chtelničania dali zbohom klasickým domácim zabíjačkám nielen preto, že podobne ako väčšina ostatných obyvateľov dedín zmodernizovali svoje bývanie. S domáckym chovom ošípaných sa ľahšie rozlúčili aj preto, že miestne poľnohospodárske družstvo, jedno z veľmi dobrých na Slovensku, má malý bitúnok s vlastnou predajňou mäsa a mäsových výrobkov. Zabíjačkový sortiment tu ponúkajú celoročne.

Nie írske či nemecké, ale slovenské

Nikomu ani len nezíde na um, aby strkal pol prasaťa do mrazničky, ako sa to robievalo za socializmu. V Chtelnici majú čerstvé bravčové a hovädzie mäso, tlačenku, podbradok, žobrácku kašu, klobásy po celý rok.

"Náš bitúnok bola z núdze cnosť,“ hovorí predseda družstva v Chtelnici Jozef Otajovič. "Začiatkom deväťdesiatych rokov nám jeden z veľkých mäsokombinátov prestal platiť za ošípané a hovädzí dobytok. Dlhoval nám tri milióny korún. Časom sa nám podarilo dlh vymôcť. Aby sme predišli tomu, že si z nás odberatelia urobia banku poskytujúcu nenávratné pôžičky, vybudovali sme si vlastný bitúnok,“ vysvetľuje Jozef Otajovič pozadie, ktoré viedlo k vytvoreniu mäsofabričky, za výrobkami ktorej merajú ľudia cestu nielen z okolitých dedín a miest, ale aj z Bratislavy.

Predseda družstva v Chtelnici Jozef Otajovič:... Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
zabíjačka, bitúnok, družstvo, Chtelnica, Jozef Otajovič Predseda družstva v Chtelnici Jozef Otajovič: "Naše zvieratá vyrástli na krmivách z nášho chotára. Nepoužívame žiadne stimulátory rastu, nijaké antibiotiká.

Na Slovensku je dnes viacero malých mäsiarstiev, ktoré stavili na výrobu tradičných mäsových výrobkov. No len málo má vlastnú chovateľskú základňu ako družstvo v Chtelnici. To sa opiera o chov býčkov a ošípaných a keď vlastné zvieratá nestačia, nakupuje býčky od svojich dlhoročných partnerov družstevníkov zo Žlkoviec a ošípané z PD Devio v Nových Sadoch.

"Zvieratá chováme tradičným spôsobom. Pozrite sa na naše býčky, sú to krásne zvieratá, ktoré vyrástli na krmivách z nášho chotára. Nepoužívame žiadne stimulátory rastu, nijaké antibiotiká, aj preto je mäso šťavnaté, krehké, veď chováme mäsové plemená, ako je simentál či slovenské strakaté,“ dáva do pozornosti kvalitu mäsa predseda družstva.

V chtelnickej predajni zákazníkom neponúknu írske hovädzie mäso ako na pultoch obchodných reťazcov, ani bravčové z Nemecka či dokonca zo Španielska. Je to mäso s nulovou uhlíkovou stopou, mäso, ktoré nie je unavené tisíckilometrovým transportom naprieč Európou, mäso, ktoré dalo prácu slovenským poľnohospodárom a mäsiarom.

Prečo robia doma

Sedemčlenný tím mäsiarov vedie v Chtelnici Marek Bučko. Mladý muž na rozdiel od rovesníkov nešiel hľadať šťastie do nórskych či švédskych mäsokombinátov, zostal doma ako jeho šesť kolegov. Nie je všetko len vysoký zárobok, cudzina znamená pre mäsiarov aj odlúčenie, neraz rozpad rodín. Príjmy na Slovensku sú síce všeobecne nižšie ako v severnej Európe, ale družstvo v Chtelnici poskytuje už roky svojim pracovníkom dobrý sociálny program.

Dávno pred zavedením dovolenkových poukazov posielalo a dodnes posiela družstvo svojich pracovníkov na liečebno-oddychové pobyty do Trenčianskych Teplíc. Na prvú ponovoročnú zakáľačku nastúpili chtelnickí mäsiari dobre naladení a odpočinutí. Vrátili sa z rehabilitácií v kúpeľoch. Kedysi staršia generácia družstevníkov z okresov Trnava, Topoľčany a Trenčín vybudovala v Trenčianskych Tepliciach svoje kúpeľné zariadenia. Tie síce časom poľnohospodári predali, ale družstvo v Chtelnici stále praktizuje zabehnutý sociálny program.

Je to preto, lebo podnik prosperuje. Samotný bitúnok nie je kľúčovým zdrojom príjmov, tie prináša pestovanie obilnín, osivovej kukurice či cukrovej repy. Lenže, ako sa vraví, nielen chlebom je človek živý. Ľudia túžia jesť tradičné dobroty. Tie chtelnické majú naozaj prívlastok "naše, pôvodné“. Iste aj preto, že za nimi stojí Marek Bučko aj s kolektívom, ktorý je stelesnením najlepšej miestnej mäsiarskej tradície. Možno aj preto má chtelnická predajňa široký okruh miestnych odberateľov – je to takmer 30 ďalších predajní mäsa, jedální a reštaurácií.

Má to v mene

Čochvíľa oslávi chtelnická mäsovýroba štvrťstoročie. Kadečo z technológie museli povymieňať, čo stálo nemálo peňazí, ale keď má družstvo udržať dobrú povesť vynikajúcich mäsových výrobkov, musí do nich investovať. Pravda, ľudí neláka do družstevnej predajne mäsa len vôňa čerstvých výrobkov. Za pultom ich víta mäsiar Jozef Masarik, bývalý kuchár z piešťanskej Magnólie. Pozná vari každého svojho zákazníka od osemdesiatročnej babičky až po chalupárov z Bratislavy.

"Čo to bude?“ opýta sa Masarik kupujúcich, keď príde na nich rad a k výrobku pribalí vtip či návod na to, ako mäso spracovať. Veru súčasťou každej dobrej predajne mäsa je aj nálada v nej. A tú robia družstevníci, čo rozumejú svojmu fachu. Keď už sa nestretajú ľudia pri zabíjačkách, nahrádza im ju vždy dobre naladený Masarik zážitkom z kúpy mäsa.

Všetko treba vedieť robiť, chovať zvieratá, vyškvariť masť, vyúdiť klobásu aj spraviť tlačenku. Kto ju raz ochutná, vyberie sa do Chtelnice ešte raz. A je tu jedno z možných vysvetlení, prečo miestni už nechovajú prasiatka. Na družstve to vedia urobiť tak dobre ako kedysi doma.

© Autorské práva vyhradené

50 debata chyba
Viac na túto tému: #družstvo #zabíjačka #mäsiarstvo #Chtelnica