VIDEO: Hodvábna cesta cez Slovensko viazne

Legendárna Hodvábna cesta z Číny do Európy zatiaľ Slovensku príliš nepraje. Čína sa rozhodla do obnovy dopravného koridoru investovať miliardy eur. Vlaky mali húfne prechádzať aj cez Slovensko ďalej do západnej Európy. Z pôvodných sľubov, ktoré hovorili o stovkách až tisícoch vlakov ročne po slovenských železniciach, sa však zatiaľ uskutočnil len zlomok.

19.01.2019 06:00
debata (133)

Pozrite si video k Hodvábnej ceste s profesorom Petrom Balážom z Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Video

Môže za tým byť aj zmena v politike Číny, ktorá utlmila niektoré zahraničné investície a viac sa zameriava na domáci trh. Slovensku uškodil aj fakt, že koncom minulého roka platil na Ukrajine vojnový stav. Podľa ministerstva dopravy cez Slovensko prešlo od júna 2017 do septembra 2018 celkovo 153 vlakov smerujúcich z Číny do Európy. „Problémom je spoľahlivosť trasy cez Ukrajinu, kadiaľ vedie jediná trasa medzi Čínou a Európou cez územie Slovenska, kde, keď už sme presvedčili čínske logistické spoločnosti, že nepokojné časti na Ukrajine sú mimo tranzitu vlakov, tak Ukrajina vyhlásila výnimočný stav. Keď sa situácia na Ukrajine stabilizuje, trasa kontajnerových vlakov medzi Čínou a Európou cez Slovensko je do budúcnosti konkurencieschopná oproti iným trasám,“ informuje hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.

Nepríjemný pre Slovensko je aj ďalší fakt, a to, že Viedenský inštitút pre medzinárodné a ekonomické štúdie najnovšie nakreslil novú trasu Hodvábnej cesty, ktorá Slovensko aj Česko obchádza. „Štúdia Viedenského inštitútu je jednou z alternatív k trasovaniu Hodvábnej cesty. Projekt je oveľa širší, ako je zväčša chápaný. Netýka sa len jedného konkrétneho tranzitného koridoru a netýka sa len dopravy a logistiky,“ povedala štátna tajomníčka ministerstva financií a splnomocnenkyňa vlády pre vyjednávanie o Hodvábnej ceste Dana Meager. Podľa jej slov ide o globálnu sieť množstva tranzitných koridorov pre zabezpečenie efektívnej, bezpečnej a rýchlej prepravy tovarov na trhy všetkých štátov sveta. Spadajú do nej morské, riečne, vzdušné, železničné alebo cestné dopravné trasy.

„Ministerstvo vníma túto štúdiu Viedenského inštitútu ako jeden z možných neoficiálnych ekonomických pohľadov na riešenie problematiky dopravy v Európe. Nehovoríme teda o oficiálnej štúdii Európskej únie, ktorá rieši túto problematiku v rámci nariadení Európskeho parlamentu a Rady pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zriadení nástroja na prepájanie Európy z roku 2013, kde je, samozrejme, Slovensko pevná súčasť dopravnej siete Európske únie,“ uvádza Ducká.

Vďaka širokorozchodnej železnici by vlaky z... Foto: SHUTTERSTOCK
hodvábna cesta, vlak, nákladný vlak Vďaka širokorozchodnej železnici by vlaky z Číny mohli ísť cez Slovensko bez potreby prekládky tovarov.

Podľa ministerstva dopravy autori štúdie opomenuli najdôležitejšiu premennú, ktorou je konečný zákazník, teda organizátor vlakov medzi Čínou a Európou. Pre neho sú najdôležitejšie ukazovatele čas, cena a spoľahlivosť trasy.

Rakúsky ekonóm Mario Holzner, ktorý je spoluautorom štúdie, pre TASR uviedol, že Slovensko je príliš hornaté, a inštitút hľadal čo najjednoduchšiu cestu. Podľa jeho slov treba v členských krajinách Európskej únie investovať do infraštruktúry, ktorá je zanedbaná.

Rakúšania hovoria o obídení Slovenska

Podľa Viedenského inštitútu by novodobá Hodvábna cesta mala mať severnú a južnú trasu. Kým severná by prechádzala cez Nemecko a Poľsko, južná by sa priblížila hraniciam Slovenska. Z Viedne by však pokračovala do rumunského prístavu Konstanca cez Budapešť. Podľa Holzera krajiny, cez ktoré bude cesta prechádzať, dosiahnu 3,5 percenta rastu hrubého domáceho produktu. Nová infraštruktúra by mala navyše vytvoriť až dva milióny nových pracovných miest.

V novembri roku 2017 dorazil na Slovensko prvý nákladný vlak z čínskeho prístavu Dalian. Cesta mu trvala 17 dní, pričom existoval priestor na zrýchlenie jeho cesty o šesť dní. Číňania hovorili o 500 vlakoch cez Slovensko v roku 2018 a v roku 2020 chceli do Európy vypraviť až 5-tisíc vlakov, pričom až 2-tisíc z nich malo prechádzať cez Slovensko. Realita je horšia, ale perspektívu vraj Slovensko stále má dobrú.

„Využívanie už vybudovanej a dobudovanie novej infraštruktúry, akými sú prekladiská a logistické centrá, alebo dopracovanie podmienok a technológií pre výmenu informácií o prepravovaných tovaroch sú jednou z priorít pre úspešné zapojenie sa Slovenska v tomto projekte,“ dodáva Meager. Štátna tajomníčka tvrdí, že Slovensko je už neoddeliteľnou súčasťou projektu Hodvábnej cesty. Podľa nej výstupy štúdie, ktoré označila za jednostranné závery so subjektívnym hodnotením, na to nebudú mať vplyv.

Výhodou trasy vedúcej cez Slovensko je podľa jej slov dostatočná voľná kapacita prekládky kontajnerov medzi širokým a európskym železničným rozchodom spolu s voľnou kapacitou tratí. Vďaka tomu, že vlaky na východe Slovenska nemusia čakať na prekládku, môžu ušetriť dva až tri dni času.

Kedy príde na rad širokorozchodná?

V rámci rozvoja železničnej dopravy je na stole aj ďalší projekt. Spoločnosť Breitspur Planungsgesellschaf­t, ktorú založili správcovia tratí z Rakúska (ÖBB), zo Slovenska (ŽSR), z Ukrajiny (UZ) a Ruska (RZD), plánuje výstavbu jednokoľajovej elektrifikovanej širokorozchodnej trate medzi východom Slovenska a Viedňou. V júli minulého roka bola príprava železnice v začiatočných fázach, keď prebiehala štúdia uskutočniteľnosti.

Odhadované stavebné náklady na jej výstavbu dosahovali šesť až osem miliárd eur. Súčasťou projektu má byť aj výstavba nového terminálu v Nových Zámkoch. Vďaka novej širokorozchodnej železnici by vlaky z Číny mohli ísť cez Slovensko bez potreby prekládky tovarov na podvozky s európskym rozchodom. Vytvorené pracovné miesta by mali priniesť celkovú pridanú hodnotu vo výške 28,6 miliardy eur v štyroch krajinách projektu. Prínosy pre Slovensko majú predstavovať 10,8 miliardy eur. V minulom roku sa predpokladalo, že trať má byť hotová v roku 2033.

© Autorské práva vyhradené

133 debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #Hodvábna cesta #tovar #nákladný vlak