VIDEO: Čo všetko potrebuje splniť na získanie štátom zavedenej úľavy na dovolenku? Pozrite si video TV Pravda.
Zákon o podpore cestovného ruchu z dielne SNS po novelizácii obsahuje ustanovenie, že zamestnávateľ, zamestnávajúci viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, „na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok“. Hodnota poukazu je teda 500 eur.
Zákon už pred jeho prijatím vyvolal veľké diskusie o zmysluplnosti tohto opatrenia, ako aj o spôsobe, ako bude uplatniteľný v praxi. Objavili sa výhrady, že diskriminuje zamestnancov menších podnikov a, naopak, zasahuje do vlastníckeho práva tých podnikateľských subjektov, ktoré zamestnávajú 50 a viac zamestnancov.
Pred prijatím zákona sa hovorilo, že stanovená je iba horná hranica príspevku a zamestnávateľ vraj bude môcť prispieť hoci aj jedným eurom. Napokon je to inak. „Príspevok vo výške 275 eur je definovaný ako najvyšší príspevok, na ktorý sa vzťahujú aj daňové benefity. Táto suma môže byť nižšia, a to v prípade zamestnanca, ktorý má dohodnutý kratší pracovný čas. Zákonník práce nevylučuje aj inú dohodu o výške príspevku medzi zamestnávateľom a zamestnancom,“ tvrdí Marek Harbuľák, prezident Zväzu cestovného ruchu Slovenskej republiky.
Podľa neho ubytovacie zariadenia nepotrebujú nijakú špeciálnu prípravu na to, aby klienti rekreačných zariadení mohli tieto poukazy v praxi uplatniť. „Stačí, ak vystavia účtovný doklad s požadovanými údajmi, teda hlavne identifikáciou menom a priezviskom ubytovaného hosťa, dĺžkou trvania pobytu, ktorá by mala byť minimálne dve prenocovania. Prvé skúsenosti hovoria zatiaľ o pozvoľnom nábehu, ubytovacie zariadenia sa stretávajú skôr s otázkami zo strany klientov na to, ako to funguje. Predpokladáme, že výraznejší nárast možno očakávať počas jarných prázdnin, keď budú vyhľadávať dovolenku hlavne rodiny s deťmi,“ povedal Harbuľák.
Pokiaľ ide o „oprávnené výdavky“ na dovolenku, tie podľa Harbuľáka zákon jasne definuje. „Sú nimi výdavky na ubytovanie, služby spojené s ubytovaním, ako sú stravovanie, wellness, kúpeľné služby či iné relaxačné služby. Sú nimi aj iné služby cestovného ruchu, no tie musia byť vždy využívané v spojení s ubytovaním. Oprávnenými výdavkami sú aj viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca, navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom,“ upresnil šéf zväzu hoteliérov.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) od začiatku úmysel zaviesť rekreačné poukazy ako povinné odmietala. „Keďže povinnosť zamestnávateľa poskytovať príspevok na rekreáciu platí od 1. 1. 2019, sú aplikačná prax a skúsenosti minimálne, viaceré spoločnosti sú aktuálne len v procese hľadania a tvorby technického riešenia, s cieľom eliminovať byrokratickú záťaž,“ uviedla hovorkyňa AZZZ Miriam Špániková. „Zamestnávatelia evidujú prvé žiadosti o úhradu už čerpaných pobytov, niektoré sú len v pomernej výške maximálneho možného ročného príspevku.
Zamestnanci – zdôrazňujem, že zatiaľ ich nie je veľa – už priniesli faktúry a bločky na úhradu, viaceré faktúry však neobsahujú základné náležitosti a základné údaje,“ uviedla hovorkyňa. Poskytnutie peňažného príspevku na základe preukázania výdavkov je podľa nej administratívne náročnejšia forma – pokiaľ ide o sledovanie a evidenciu – ale javí sa ako objektívnejšia. „Využitie príspevku je lepšie kontrolovateľné. Výklad zákona však nie je dostatočne zrozumiteľný,“ povedala Špániková.
Svoje pripomienky k právnej úprave rekreačných poukazov prezentovali aj odbory, no išlo o výhrady opačného druhu. „Ešte počas legislatívneho procesu sme nesúhlasili s vylúčením istej skupiny zamestnancov, príspevok na rekreáciu by sa mal totiž poskytovať všetkým zamestnancom bez rozdielu na to, či zamestnávateľ zamestnáva viac ako 50 zamestnancov v pracovnom pomere. Rovnako sme žiadali zavedenie financovania príspevkov iba zo zdrojov zamestnávateľa, bez spoluúčasti zamestnanca," uviedla hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ SR) Martina Nemethová.
„Považovali sme tiež za potrebné vyriešiť aj otázku financovania príspevkov poskytovaných štátnym a verejným zamestnancom vo vzťahu k možnostiam štátneho rozpočtu. Žiaľ, aktuálna situácia ukazuje ich nedostatočné finančné krytie, a to nielen vo verejnom a štátnom sektore, ale aj v súkromnom, čo zástupcom zamestnancov v značnej miere komplikuje kolektívne vyjednávanie, najmä v otázke percentuálneho navýšenia miezd a platov,“ povedala hovorkyňa KOZ.
Novú právnu úpravu podrobila kritike aj opozícia. Zákonu vyčítala, že zvýhodňuje jedno odvetvie podnikania na úkor druhého a zaťaží zamestnávateľov zvýšením mzdových nákladov.
„Aktuálne neevidujeme snahu žiadneho zamestnávateľa nepriznať zamestnancom inú nenárokovateľnú odmenu z dôvodu poskytovania príspevku na rekreáciu. Je však tiež pravdou, že každý zamestnávateľ plánuje výšku osobných a sociálnych nákladov, a tieto je možné plánovať len v ekonomicky prijateľných a realizovateľných sumách, preto do budúcnosti nevylučujeme, že niektorí zamestnávatelia môžu pristúpiť aj k zníženiu iných nenárokovateľných plnení pre zamestnancov,“ povedala hovorkyňa asociácie zamestnávateľských zväzov Špániková.