VIDEO: Rozpačitých 15 rokov s II. pilierom

, 30.01.2019 06:00

Po pätnástich rokoch druhého piliera sú výsledkom nízke súkromné dôchodky a slabá perspektíva pre sporiteľov. Sľuby pri vzniku piliera v roku 2004 za vlády Mikuláša Dzurindu boli iné. V slovenskej praxi napokon peniaze zarobené dlhodobým investovaním na finančných trhoch nakoniec zožerú vysoké marže súkromných poisťovní.

TV Pravda: Pozriete si video o tom, aké výnosy čakajú II. pilier v tomto roku.

Prví súkromní sporitelia väčšinou na vstupe do II. piliera prerobili v porovnaní s ľuďmi, ktorí sa pred pätnástimi rokmi rozhodli spoliehať len na štát. Je možné, že aj ďalší sporitelia dopadnú rovnako, kedže vysoké marže poisťovní pri výplate súkromných penzií nevie štát vyriešiť. Aktuálne má v II. pilieri 1,5 milióna Slovákov uložených 8,2 miliardy eur.

Priemerne zarábajúci človek mal v roku 2015 v II. pilieri nasporených 7¤360 eur. Za tieto peniaze si po odchode do penzie kúpil súkromný dôchodok vo výške 21 eur. Keďže počas svojho pracovného života platil väčšinu odvodov do prvého piliera, bude aj od štátu dostávať penziu vo výške 376 eur. V tomto prípade je kombinovaný dôchodok z prvého aj druhého piliera vo výške 397 eur za mesiac. Ak by sa ten istý človek pred pätnástimi rokmi rozhodol ostať len v štátnom prvom, dostane každý mesiac penziu 422 eur. V tomto prípade mesačná strata na vstupe do II. piliera predstavuje sumu 25 eur a ročne ide až o 300 eur.

Pred pätnástimi rokmi jedna zo súkromných dôchodkových správcovských spoločností lákala ľudí na vstup do II. piliera sľubmi o vysokých švajčiarskych dôchodkoch. Dnes rastú tlaky na to, aby nízke súkromné dôchodky sanovali zvýšením štátnych penzií. „Pri priemernom dôchodku robí neférové krátenie 20 eur za mesiac a odstránenie tohto nedostatku úplne zmení celý pohľad na II. pilier,“ povedal podpredseda Most-Híd Ivan Švejna. Na štátne penzie totiž nejdú len finančné zdroje získané z dôchodkových odvodov, ale aj peniaze zaplatené do rezervného fondu. Ten v minulosti vznikol práve na vykrytie diery spôsobenej zavedením II. piliera, ktorý časť penzijných odvodov odklonil na súkromné účty dôchodkových správcovských spoločností.

Systém súkromných dôchodkov je rozdelený na sporiacu a výplatnú časť. Vo výplatnej časti si ľudia za peniaze zarobené investovaním v sporiacej časti druhého piliera kupujú od jednej z troch súkromných poisťovní doživotnú penziu. Rozhodnúť sa môžu medzi nižším dôchodkom, ktorý sa bude každý rok zvyšovať o dve percentá, alebo vyššou nevalorizovanou penziou. V oboch prípadoch kúpnu silu penzií môže úplne vymazať príchod rýchlejšieho rastu cien. Zároveň priemerne zarábajúci človek musí na dôchodku žiť minimálne 30 rokov, ak chce z druhého piliera dostať viac peňazí, ako do neho reálne vložil. Vo výplatnej fáze dôchodku sa zároveň dajú zdediť len peniaze určené na prvých sedem rokov vyplácania penzie. Ak napríklad priemerne zarábajúci človek poberajúci dôchodok vo výške 21 eur zomrie po troch rokoch, jeho pozostalí dostanú len 1¤008 eur. V prospech súkromnej poisťovne tak prepadne 5¤596 eur.

Momentálne na nízke súkromné dôchodky nie sú odkázaní len nadpriemerne zarábajúci ľudia. V ich prípade sa totiž dajú peniaze z II. piliera vybrať aj bez zakúpenia súkromného dôchodku. Takáto možnosť existuje, ak človek z prvého piliera poberá minimálne priemerný dôchodok, ktorý je aktuálne v hodnote 444 eur za mesiac. Ľudia sa tiež môžu rozhodnúť aj po odchode do penzie nechať peniaze na účte v dôchodkovej správcovskej spoločnosti a v takom prípade všetky finančné zdroje zdedia ich deti.

Na rozdiel od výplatnej fázy je v súčasnosti relatívne dobre nastavená sporiaca fáza. V nej ľudia investujú peniaze v dlhopisových, zmiešaných, akciových alebo indexových fondoch. Z dlhodobého pohľadu najviac peňazí zarábajú indexové fondy, ktoré od svojho vzniku majú priemerný ročný výnos od 6,5 do 9,4 percenta. Nasledujú akciové fondy s výnosmi od 2,2 do 3,3 percenta, zmiešané od 2,3 do 2,9 a dlhopisové od 1,7 do 2,5 percenta. Najziskovejšie indexové fondy čelili minulý rok vysokým prepadom a jeden z fondov mal stratu presahujúcu desať percent. „Z dlhodobého hľadiska s takmer stopercentnou istotou budú najvyššie výnosy práve pri indexových a akciových fondoch,“ uviedol Marián Kopecký, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.

Vysoké zisky sú sprevádzané aj vysokým rizikom a prípadné straty si hradia sporitelia z vlastných peňazí v indexových, zmiešaných aj akciových fondoch. Jedine v garantovaných dlhopisových fondoch zaplatia prípadné straty samotné dôchodkové správcovské spoločnosti. Tie následne kupujú hlavne bezpečné dlhopisy s nízkymi ročnými výnosmi. V súčasnosti je väčšina majetku, až takmer 6,3 miliardy eur, uložená v bezpečných dlhopisových fondoch a v negarantovaných fondoch je „len“ 1,9 miliardy eur. „Hlavne mladým ľuďom, ktorí budú ešte tridsať rokov pracovať, sa jednoznačne oplatí byť v akciových a indexových fondoch,“ dodal Kopecký.

Druhý pilier má v budúcnosti pomôcť vyriešiť takzvaný demografický problém. Dnes na jedného dôchodcu pracuje 1,6 zamestnanca a v roku 2060 to má byť 0,9 zamestnanca. Keďže klesne počet ľudí, platiacich dôchodkové odvody, v budúcnosti budú ľudia dostávať v porovnaní s predchádzajúcim platom oveľa nižšie penzie ako dnes. Túto situáciu môže pomôcť vyriešiť dlhodobé otvorenie pracovného trhu pre Srbov a Ukrajincov. V Európskej únii sa čoraz viac diskutuje aj o zdanení robotov, ktoré sú čoraz viac nasadzované vo výrobe a postupne začínajú z trhu práce vytláčať manuálnu pracovnú silu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#dlhopisy #II. pilier #sporitelia #penzie #indexové fondy #akciové fondy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku