VIDEO: Pozrite si ohromujúci príbeh pani Repelovej, ktorú obrali ľudia, s ktorými obchodoval a pozná sa aj prezident Andrej Kiska. V reportáži TV Pravda opisuje syn pani Repelovej Vladimír ako a prečo sa to všetko vo Veľkom Slavkove dialo.
Okrem pozemku z kauzy prezidenta Andreja Kisku, o ktorý v roku 1999 prišiel zubár Ján Franc, sa diali pod Tatrami aj ďalšie mimoriadne čudné prevody. V roku 2005 dôchodkyňa pani Elena Repelová (86) z Popradu prišla na to, že z pozemku v Slavkove jej nápadne ubudlo. Prípad sa teraz po kauze Jána Franca rozhodla zverejniť. Kým Franc koncom minulého roka svoje pozemky vysúdil od Kisku späť, pani Repelová na súdoch také šťastie nemala a súd jej ich nevrátil.
Pani Repelová chce, aby Národná kriminálna agentúra preverila jej prípad rovnako, ako preveruje kauzu Kiska – Franc. Denník Pravda oslovil v utorok 5.2. políciu či začala alebo začne v prípade pani Repelovej trestné stíhanie. Polícia zatiaľ na túto otázku neodpovedala. Aj v prípade Franca polícia váhala s trestným konaním, ktoré sa začalo až po medializácii škandalózneho prípadu a to na pokyn generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára.
Pri pozemkoch Eleny Repelovej síce nefiguruje priamo Kiska, ale inak má prípad podobný priebeh aj aktérov a figurujú v ňom viacerí Kiskovi známi. Pri škandalóznom prevode pozemkov pani Repelovej bol tak ako vo Francovom prípade Michal Šuliga. O Šuligovi Kiska povedal, že sa s ním „dlhšie poznal“. Šuliga Kiskovi na súde tykal a povedal, že majú stále dobré vzťahy. Rovnako ako pri pozemkoch zubára, tak aj v prípade penzistky boli pozemky vydržané, boli za tým rovnaké firmy Grabo a Agras, možný biely kôň Július Sirocký a napokon listiny potvrdzoval aj ten istý notár.
S vedením firmy Agras sa poznal aj Kiska a priamo od Agrasu aj kupoval niektoré vydržané pozemky. Kiska sa tiež poznal so Sirockým, čo potvrdil Šuliga.
Denník Pravda oslovil Kisku, ako vníma, že rovnaká skupina ľudí bola vo Veľkom Slavkove pri ďalšom možnom pozemkovom podvode. „Prezident nemá žiadnu vedomosť o tom, čo a od koho kupovali pozemky iní ľudia,“ reagoval Kiskov hovorca Roman Krpelan. Hovorca tvrdí, že Kiska sa so Šuligom poznal od roku 1999. Pani Repelovú o pozemok obrali v roku 2000.
K tomu, že ďalší prípad naznačuje, že pod Tatrami mohlo ísť naozaj o organizovanú mafiu, sa Kiska nevyjadril. Rovnako sa hovorca nevyjadril k výzvam niektorých politikov, aby pre kauzu pozemkov vo Veľkom Slavkove odstúpil z funkcie prezidenta. „Prezident si bude vymáhať škodu od človeka, ktorý mu pozemok predal,“ dodal Krpelan k sporu s Francom. Kiska sa chce pri vymáhaní obrátiť na Sirockého, ktorý pre Kisku v minulosti pracoval na výstavbe jeho nebankoviek. Sirocký je možný biely kôň a figuruje aj v kauze pozemkov pani Repelovej.
Pani Repelová mala pôvodne vo Veľkom Slavkove 4¤500 m2 pozemkov, a to rovno pri poľnohospodárskom družstve, ktoré bolo najskôr poľnohospodárskym podnikom, štátnym majetkom, neskôr prešlo do súkromných rúk, volalo sa Grabo, potom Agras. Stále však ide o to isté družstvo. Paradoxne, pani Repelová v niekdajšom poľnohospodárskom podniku dlhé roky pracovala, všetkých ľudí, o ktorých je reč, počínajúc vtedajším šéfom podniku Vojtechom Klimekom, Michalom Šuligom či Júliusom Sirockým teda poznala a všetci títo ľudia poznali ju. Repelovcom jedného dňa bez ich vedomia zostalo len 1¤500 štvorcových metrov pozemkov, a aj to iba nepoužiteľné okraje, ako keď z chleba odrežú kôrku.
Opäť biely kôň z Kiskovej kauzy
„Tritisíc metrov si dali osvedčiť a zobral si ich konateľ z firmy Stavrea Michal Šuliga a ďalej to rozpredával. Našiel si takého bieleho koňa, Sirockého, ktorý predtým robil u neho osobného šoféra. Takže chvíľu mali tie pozemky napísané na seba Sirocký so Šuligom, tí ich potom predali a pozemky menili majiteľov, prehadzovali si ich. Ja som zistila, že moje nie sú, náhodne. Podľa prídelovej listiny a zoznamu parciel mi odrazu chýbalo tritisíc štvorcových metrov. Tak som šla na kataster, na pozemkový úrad a dala som to na súd. A neuspela som. Takže konce mi patria a stred je preč,“ hovorí s trpkosťou Elena Repelová.
Pôvodná žaloba bola podaná priamo proti Michalovi Šuligovi, v priebehu konania sa však zistilo, že sa menili vlastníci. Sudkyňa preto predvolávala nových majiteľov, ktorí však na pojednávania nechodili, a keď konečne prišli, zistilo sa, že pozemky už nevlastnia, ale ich predali ďalej. Keď Repelovci prišli na to, akým spôsobom zostali bez pozemkov, podali žalobu. Súd sa však vyrovnal s kauzou úplne inak ako v prípade sporu Jána Franca s Kiskom. Pozemky, ktoré pani Repelová nechcela predať, nepredala a vôbec netušila, že o ne prišla, prisúdil súd novým majiteľom.
„V rozsudku sa píše, že noví majitelia nadobudli pozemky v dobrej viere, a preto ich nemožno poškodiť. Sudkyňa sa nás navyše pýtala, či má ona teraz volať na pojednávanie pol republiky, lebo pozemky sa posúvali stále, už ten, čo kúpil, to predal ďalej, ten ešte ďalej. Ale pojednávalo sa to deväť rokov, keby to bol súd rozhodol na začiatku a sudkyňa to neodročovala, nik by ďalej neprevádzal pozemky. Pozemky sa totiž prevádzali aj napriek tomu, že bežalo pojednávanie, ani len predbežným opatrením nezakázali ich prevod,“ vzdychne si pani Repelová.
Súd: vydržanie pozemkov nebolo v poriadku
Okresný súd Poprad v rozsudku na jednej strane konštatuje, že žalobcovia, teda Repelovci majú pravdu v tom, že právny predchodca žalovaných, a to firma Stavrea Poprad nemohla nadobudnúť vlastníctvo k týmto pozemkom na základe ich vydržania. Na strane druhej však pozemky prisudzuje novým vlastníkom. V rozsudku sa tiež o firme Stavrea píše: „Tento právny predchodca žalovaných, ktorým teraz patria dotknuté pozemky, síce vyhlásil vydržanie vlastníckeho práva dotknutých pozemkov do notárskej zápisnice spísanej u notára Igora Čabru dňa 11. 4. 2000, avšak stalo sa tak na základe osvedčenia nepravdivých skutočností, pretože ani firma Agras, ani jeho právny predchodca firma Grabo a ani jeho právny predchodca bývalý Štátny majetok Veľký Slavkov, štátny podnik, nikdy neboli vlastníkmi uvedených pozemkov, ani ich neužívali ako vlastné, ale vždy išlo len o ich užívanie ako cudzích pozemkov, a teda nespĺňali zákonné podmienky na vydržanie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom.“
Bývalá majiteľka nemôže jesť ani spať
Odkedy Elena Repelová zistila, že prišla o svoj majetok, nemôže jesť ani spať. V noci bdie alebo sa budí a nedokáže sa zmieriť s toľkou nespravodlivosťou. „Aké mám pocity? Čo mám povedať? Mali sme mať niečo po rodičoch, aby to zdedili naše deti a nevyšlo…Keď som sledovala ten proces medzi pánom prezidentom a pánom Francom, videla som, že je to ten istý prípad a spôsob, ako aj tento náš. Po čase som sa ukľudnila, ale keď som videla, ako rozhodol sudca, znova som o tom začala premýšľať, nemohla som ani spať. Trápi ma, že tento náš prípad takto dopadol,“ hovorí pani Repelová.
Foto: TASR, Lukáš Furcoň
Tá je rozhodnutá obrátiť sa na Prezídium Policajného zboru, konkrétne Národnú kriminálnu agentúru, ktorá momentálne prešetruje, či v prípade Francovho pozemku, ktorý kúpil prezident Kiska, nedošlo k podvodu. Chce, aby bol aj jej prípad priložený k prípadu Jána Franca a aby sa NAKA pozrela aj na to, akým spôsobom prišla o pozemky ona. „Vkladám nádej do polície, že možno nejako uspejem. Je hrozné, čo sa v tomto našom štáte deje, a konkrétne vo Veľkom Slavkove, kde som bývala do roku 1974,“ uzatvára pani Repelová.
Syna pani Repelovej Vladimíra najviac trápi to, ako prípad pozemkov bolí jeho mamu. „Nespí po nociach a stále len spomína na to, aká krivda sa jej stala. Od súdnictva, po všetkých jej bývalých kolegov, všetci ju oklamali. Tí ľudia, od ktorých to najmenej čakala, ju obrali o to, čo bolo záujmom skupín, ktoré odpredávajú a podvodom získavajú pozemky,“ hovorí s tým, že aktuálne sú už pozemky stavebné. „Je odtiaľto veľmi krásny výhľad na Vysoké Tatry, je to miesto úžasné na bývanie a hlavne na kšeft,“ vzdychol si Vladimír.
Šuliga tvrdí, že vo všetkom je nevinne
Hlavný aktér, ktorého meno figuruje v pozemkových kauzách, ktoré aktuálne vyplávali na povrch, Michal Šuliga vraví, že on je vo všetkých týchto prípadoch úplne nevinne. „Agras bol štátny majetok. Klimek tam mal nejaké problémy, večne za mnou chodil, ja som mal stavebnú firmu, ktorá v tom čase fungovala, staval som napríklad hotel Hubert a podobne. Vždy prišiel za nami Klimek, že chce požičať a niečo nám za to ponúkne. Vravel, že má tieto pozemky voľné, tak keď ich mal voľné, kúpili sme,“ hovorí Šuliga. Ten však tvrdí, že určite nevedel o tom, že pozemky patria niekomu inému, v tomto prípade konkrétne pani Repelovej.
„Určite sme to nevedeli. Aj družstvo sme kúpili v dražbe ešte po iných, oficiálne, dalo sa to do poriadku. Navyše som robil celý územný plán Veľkého Slavkova. Takto sme sa dostali k tým pozemkom. Ale normálne, legálnou cestou. Aj ten Julo Sirocký, netreba ho menovať, lebo chudák, to je obyčajný chlapec, žiadny biely kôň. To je môj spolužiak. Aj pri pozemkoch pani Repelovej, ja som nemohol vtedy kupovať, boli určité problémy, rozvádzal som sa, tak som kúpil na neho. Aj Andrej čo kúpil, no Andrej, pán prezident, ja som mu staval, kupoval odo mňa viac pozemkov, tak kúpil aj tie,“ povedal Šuliga a spresnil, že s „Andrejom“ sa pozná roky.
„Veď je tak starý ako ja. Zoznámili sme sa, keď kupoval možno tie prvé pozemky, tie, čo má ešte jeho manželka. Potom sme mu stavali Triangel, tak som ho poznal a vravím mu, že je taká možnosť, taký pozemok, my teraz peniaze nemáme, Julo vie na chvíľu vyplatiť, kúpiš to? Kúpim. Hotovo,“ vyjadril sa Šuliga aj k tomu, ako sa podľa neho dostal k Francovmu pozemku prezident Kiska.
Kiska tvrdí, že so Šuligom sa pred kúpou prvého pozemku od Šuligovej Stavrey, ku ktorej došlo 26. mája 1999, nepoznal. Prezident tvrdí, že parcelu kupoval cez inzerát v konkrétnom denníku, ktorý sa však zatiaľ nenašiel, a to ani v archíve knižníc. Francov pozemok bol zjavným podvodom vydržaný firmou Agras notárskou zápisnicou z 3. júna 1999, aby ho v júli 1999 získal Kiska. Zo Šuligových slov vyplýva, že medzi dvoma predajmi pozemkov pre Kisku (26. mája 1999 a 28. júla 1999) jeho firma ešte aj začala „stavať Kiskovi Triangel“.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Dátumy, ktoré hovoria Kiska a Šuliga nesedia, preveruje to polícia
Je podozrivé či Stavrea mohla stavať pre Kiskovu nebankovku medzi májom a júlom 1999 bez toho, aby sa Kiska so Šuligom zo Stavrey predtým poznali. Prípravy stavby zvyčajne trvajú niekoľko mesiacov, rovnako ako výber stavebnej firmy. Stavebník je tiež zvyčajne pri vybavovaní stavebného povolenia a dokumentácií, čo je otázka niekoľkých mesiacov a niekedy aj rokov.
Celý prípad preveruje polícia, ktorá podľa zistení Pravdy vyšetruje aj to, kedy Šuligova firma stavala nebankovku pre Kisku a či sa obaja nepoznali už skôr ako na jar 1999, teda skôr ako došlo k možnému podvodu pri Francových pozemkoch. Kiska tvrdá na tom, že predtým Šuligu nepoznal a tiež pred vypuknutím kauzy Franca nikdy nevidel a ani o ňom nepočul. Pritom údaje o tom, že vlastníkom pozemku je Franc boli na tabule, ktorá bola na pozemku aj niekoľko rokov po tom, ako ho získal Kiska. Francova a Kiskova mama sa roky poznali a tykali si.
Kiska sa k Francovi správal počas celého sporu povýšenecky a až po prehratom súde sa mu ospravedlnil za to, že ho do toho celého zatiahol. Podľa informácií Pravdy Francova rodina ospravedlnenie prijala len formálne a aj naďalej cíti voči Kiskovi veľkú krivdu za to, že neoprávnene získal ich pozemok, nechcel ho vrátiť a zapieral aj vzťahy medzi oboma rodinami.
Celý prípad vyšetrujuje Národná kriminálna agentúra už viac ako rok ako podvod. Obvinený zatiaľ nebol nikto.