VIDEO: Prečo dovoz mláti domácu hydinu ako žito

, 10.02.2019 12:00

Desaťročie potravinových škandálov, ktoré sa na konci januára pripomenulo pokútne spracovávaným hovädzím mäsom na jednom z poľských bitúnkov, nastolilo otázku pôvodu a skutočnej čerstvosti potravín.

VIDEO: Kupujte slovenské potraviny, sú pod prísnou kontrolou, sú bezpečné, kvalitné a najmä zdravé, apeluje na spotrebiteľov Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska.

Hoci pokiaľ ide o živočíšne výrobky je Slovensko sebestačné už len vo vajíčkach, ale mohlo by byť aj v hydine, na pultoch obchodov a v podnikoch verejného stravovania prevažuje mäso z dovozu. Hydinári naliehajú, aby štát vytvoril podmienky na to, aby najmä v školských jedálňach podávali čerstvé hydinové mäso a vajíčka zo slovenských fariem.

Aktuálny stav je veľmi nelichotivý. Podiel slovenskej hydiny na pultoch obchodných sietí bol v roku 2018 len 47 percent a vajíčok iba 74 percent. Ešte horšia situácia vládne podľa prieskumov veterinárov v podnikoch verejného stravovania, kde je mäso zo slovenských kurčiat zastúpené ani nie jednou pätinou.

Vo výrobe a obchode s hydinou panujú už niekoľko rokov zdravým rozumom nepochopiteľné pomery. Dovoz mláti domácu výrobu ako žito, a tá sa zachraňuje vývozom. Až 20 percent živej slovenskej hydiny sa vyviezlo vlani na zahraničné bitúnky, lebo doma bol problém predať čerstvé slovenské hydinové mäso. Z takého istého dôvodu sa vyvážajú vajíčka.

„Len za posledných osem rokov sa prevalilo Európou a Slovenskom 20 afér spojených s produkciou, spracovaním a obchodom s hydinovým mäsom a vajciami. Ani jedna nemala pôvod na Slovensku a po každej zaznel apel, kupujte slovenské kurčatá a hydinu. Realitou je však stagnácia hydinárstva,“ povedal riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.

Molnár zrekapituloval hlavné prednosti slovenskej hydiny a vajíčok: chovy aj spracovanie produktov sú pod stálou kontrolou veterinárov. Nulový výskyt škandálov hovorí o tom, že chovy a ich kontrola sú spoľahlivé. To sa nedá povedať o krajinách, ktoré na Slovensko vyviezli mäso obsahujúce salmonelu, rastové antibiotiká, polyfosfáty, kŕmili hydinu mäsovokostnou múčkou. Napriek tomu víťazí poľská či brazílska produkcia nad slovenskou.

Lacné, lacné a ešte raz lacné

Prečo? Je totiž lacnejšia, a to do takej miery, že umožňuje zarobiť každému, kto sa podieľa či už na jej výrobe, spracovaní, alebo predaji. „Na hydine zarobia zahraniční výrobcovia, dovozcovia, slovenské podniky, kde ju prebalia, a napokon dodávatelia do stravovacích zariadení,“ upozornil hovorca Únie hydinárov Slovenska Ľubomír Urban.

Oná lacnota sa začína na farmách, kde nie sú také prísne zooveterinárne podmienky ako na Slovensku, pokračuje formálnymi kontrolami a vrcholí cenovou súťažou slovenských jedální a reštaurácií. Aby prilákali zákazníka, jedlo musí byť lacné. Odtiaľ je len krok k objednávke zahraničného mäsa.

Takáto prax vládne už roky. Po medializácii škandálov sú síce spotrebitelia istý čas opatrnejší, ale aj pre ľudí je stále dôležité, koľko ich stojí jedlo. V poslednom čase zdôrazňujú všetci odborníci na výživu, aby sa ľudia informovali o pôvode. Práve on totiž hovorí o čerstvosti a uhlíkovej stope, ktorú potravina zanecháva pri doprave k zákazníkovi. Logicky by najlepšie na tom mala byť slovenská potravina, je predsa pod funkčnou kontrolou a je najbližšie k zákazníkovi.

Realita je však iná. Hydinári teraz navrhujú, aby sa sprísnili nielen kontroly v podnikoch verejného stravovania, a to najmä školských jedálňach, ale aby sa zo zákona dosiahlo, že ich prevádzkovatelia budú prednostne nakupovať čerstvé slovenské produkty. Takisto žiadajú, aby sa priamo na jedálnych lístkoch uvádzala krajina pôvodu.

Čo jedia deti v jedálňach

Niektorí rodičia školákov dostali v týchto dňoch e-maily oznamujúce, že školy berú mäso od slovenských dodávateľov. Takéto ubezpečenie podľa hydinárov nestačí, pretože slovenský dodávateľ ešte automaticky neznamená, že ide o kurča zo slovenskej farmy.

Obyvatelia Slovenska majú jedny z najvyšších výdavkov na potraviny v Európskej únii. Vzhľadom na svoje príjmy takmer o polovicu vyššie ako Rakúšania či Nemci. Napriek tomu je Slovensko svojráznym zberným košom potravinových prebytkov nielen z Európy, ale celého sveta. Keby dovezené potraviny prevyšovali kvalitou, ktorej súčasťou je čerstvosť, slovenské výrobky, asi by apel na konzumáciu domácich potravín vyznel v inom svetle.

Lenže dovoz nie je želaným doplnkom, ktorý rozširuje chuťové zážitky, ani nezvyšuje stravovací štandard, najmä keď každý rok zadáva dôvod pochybovať o zdravotnej neškodnosti – raz vajíčok, inokedy mäsa.

Slovensko má dosť dôvodov na to, aby zmenilo nielen uhol pohľadu na domácu výrobu potravín, jej podporu, ale aj ich distribúciu. Aké a čie potraviny to vlastne dotujeme v školských jedálňach? Sami spotrebitelia nazbierali toľko skúseností, aby s oveľa väčšími nárokmi pristupovali ku kúpe potravín aj k výberu jedál v stravovacích zariadeniach. Pokiaľ podnet na zmenu nepríde z dola od nespokojných kupujúcich, rodičov malých stravníkov, zásadná zmena nenastane.


VIDEO: Prečo sa pravidelne opakujú potravinové kauzy? Kto je zodpovedný za najnovší škandál s poľským mäsom a aké je riešenie pre Slovensko? Pozrite si videokomentár TV Pravda s reportérom a komentárom denníka Pravda Jozefom Sedlákom.


TV Pravda: Život a zvyky na slovenskom vidieku sa menia. Aj v Chtelnici, typickej poľnohospodárskej obci na západnom Slovensku, už ľudia nechovajú ošípané a nerobia kedysi populárne zimné zabíjačky. Po zabíjačkové špeciality ľudia chodia do družstevnej predajne mäsa, kde ich nájdu celoročne. Družstvo má totiž vlastný bitúnok, kde spracúva dobytok a prasiatka z vlastného chovu. Pozrite si video z poctivej výroby mäsa.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#slovenské potraviny #Potraviny #hydina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
199,99
Amore červené ruže Grand

Amore červené ruže Grand

39,99
Smútočná kytica biele chryzantémy

Smútočná kytica biele chryzantémy

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk