VIDEO: Až 600 miliónov kilogramov potravín končí na Slovensku v koši

Vo svete sa ročne vyhodia tony potravín, pričom milióny ľudí hladujú. Ľudia podliehajú nákupnej horúčke a často nakúpia viac, ako potrebujú. Tretina jedla tak končí na smetisku.

12.02.2019 12:00
debata (28)

VIDEO: Pozrite si ako Slováci plytvajú potravinami a aké je riešenie.

Video

Na jedného obyvateľa Slovenska pripadá ročne v priemere 111 kilogramov vyhodených potravín. Na počet ľudí je to v celej krajine za rok vyše 600 miliónov kg. Odhaduje sa, že asi tretinu z toho vyhodia samotní ľudia a zvyšok sa stratí pri výrobe distribúcii a tiež pre predaji. Slováci sú síce pod európskym priemerom – 173 kilogramov na osobu ročne, no nie je sa čím chváliť. V únii je Slovensko na ôsmom mieste v plytvaní potravinami. Podľa štatistík OSN sa ročne na celom svete vyhodí zhruba 1,3 miliardy ton potravín, pričom 870 miliónov ľudí na svete hladuje. Pomôcť by mohlo darovanie potravín.

Ako prvé prijalo pred tromi rokmi revolučné kroky Francúzsko. V krajine totiž platí zákaz vyhadzovať potraviny obchodom s rozlohou nad 400 štvorcových metrov pod hrozbou mastnej pokuty. Reťazce tak musia nepredané potraviny venovať organizácii, ktorá pomáha ľudom v núdzi. Práve takto by sa malo znížiť plytvanie potravinami. Potraviny s poškodeným, nesprávne označeným tovarom či so skončenou minimálnou dobou trvanlivosti tak putujú do potravinových bánk a charitatívnych organizácií. Tie ich následne poskytujú sociálne slabším ľudom v núdzi. Krajina si zatiaľ opatrenie pochvaľuje. Množstvo darovaných prebytkov sa medzi rokmi 2015 a 2017 zvýšilo o desaťtisíc ton na 46 tisíc ton.

Francúzi sa aktuálne snažia o rozšírenie tejto legislatívy na celú úniu cez celoeurópsku smernicu. Podobný zákaz však už platí vo viacerých členských krajinách. Od minulého roka aj v susednom Česku. Za ten čas sa im podarilo zachrániť jedlo v hodnote 282 miliónov českých korún (takmer 11 miliónov eur).

Na Slovensku nie je darovanie jedla zatiaľ povinné. Reťazce sa môžu rozhodnúť, či nepredané potraviny venujú charite. Od roku 2017 im to umožňuje novela zákona o potravinách, podľa ktorej môžu darovať tovar po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.

Obchodné reťazce na Slovensku sa už v tejto dobe do darovania potravín zapojili viac, ako sa očakávalo, vysvetľuje analytik pre prieskum trhu spoločnosti Terno Ľubomír Drahovský. Väčšina reťazcov dáva nepredané časti sortimentu na charitu. „Najmä nadnárodné spoločnosti, ktoré dominujú v predaji potravín, nielen v objemoch, ale aj v tržbách, sa zapojili veľmi aktívne a chápu to, ako je to všade vo svete. Je to solidarita s chudobnými a v nej treba aktívne vystupovať,“ povedal Drahovský pre TV Pravda. Legislatíva ohľadne plytvania potravinami by sa však mala na Slovensku v blízkej budúcnosti výrazne sprísniť. Hovorí o tom návrh Envirostratégie 2030, ktorý dostane vláda na stôl už tento rok. Do roku 2030 by mali podľa tohto materiálu byť reštaurácie a supermarkety povinné potraviny ďalej využiť. Teda napríklad venovať ľuďom v núdzi.

Sprísnenie prináša aj Program predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025 z dielne ministerstva životného prostredia. Materiál bol začiatkom februára stiahnutý z rokovania vlády. Okrem iného chce zakázať skládkovanie potravinového odpadu z veľkoobchodu, maloobchodu a distribúcie. A to už od roku 2023.

Otáznym však zostáva financovanie charít, keď povinnosť darovať potraviny nastúpi do praxe. Pribudnú im totiž náklady spojené s prevozom potravín či s prenájmom priestorov na ich skladovanie. Reťazcom, naopak, odpadne finančná záťaž spojená s odvozom a likvidáciou tovaru. Česká vláda potravinovým bankám ponúka dotácie, no slovenské ministerstvo pôdohospodárstva zatiaľ nad možnosťou dotácií neuvažuje.

Charity už teraz varujú, že bez štátnych dotácií to v budúcnosti nepôjde. Je pre ne časovo aj finančne náročné nájsť ľudí, ktorí by napríklad triedili potraviny, čistili zeleninu či pripravovali stravu, upozornil Jozef Kákoš z charitatívnej organizácie Depaul. Ďalším problémom je miesto, kde by sa mali potraviny skladovať, nehovoriac o zvýšených nákladoch na množstvá odpadu. V tom môže byť podľa Kákoša problém, keďže charitatívne organizácie na ďalšie náklady pripravené nie sú.

Okrem toho v súčasnosti nemajú podľa Kákoša charity možnosť vybrať si potraviny, ktoré sú pre ne prínosné. Buď vezmú všetko, alebo nič. „Myslím si, že mnohé organizácie by privítali pomoc, čo sa týka potravín. V čom však vidím zásadný problém, je, že pri potravinovej pomoci dostávame aj tovar, ktorý by sme primárne, ak by sme mali na výber, nezobrali,“ povedal Kákoš. Mnohokrát je medzi darovanými potravinami veľké množstvo pokazenej zeleniny alebo ovocia, ktoré sa musí ihneď vyhodiť, dodal.

© Autorské práva vyhradené

28 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #jedlo #hlad