Mzdy porážajú rast cien

, 14.02.2019 12:00

Slovenská ekonomika šliape ako dobre namazaný stroj. Brexit či ústup dieslov síce cítiť, ale zamestnanosť je stále rekordná. Rastúce ceny ropy sa prejavili na vyššej inflácii aj raste cien potravín. Tento rok rástli aj regulované ceny energií. Podľa predpovedí Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií by sa však ďalšie dva roky už regulované ceny zvyšovať nemali. Infláciu však potiahnu ceny potravín a obchodníci budú ceny naďalej zvyšovať aj pre rastúci dopyt.

Ceny tak poskočia v tomto roku o 2,6 percenta. V ďalších rokoch by sa podľa februárovej makroprognózy mala inflácia zmierniť na 2,4 percenta. Za relatívne rýchlym tempom inflácie vidí analytik J&T Banky Stanislav Pánis dopytové tlaky prehrievajúcej sa ekonomiky a napätého trhu práce s dynamickým rastom miezd. Tie by v priemere podľa makroprognózy mali v tomto roku rásť o 6,7 percenta. Reálna mzda by sa tak mala zvýšiť o štyri percentá.

Výsledkom bude zrýchlený rast cien služieb a priemyselných tovarov bez energií. „K akcelerácii inflácie zrejme prispeje aj zavedenie špeciálneho odvodu z obratu pre obchodné reťazce, ktorý prispeje k udržaniu vyše trojpercentného rastu cien potravín,“ hovorí analytik. Reťazce by totiž mali platiť štátu 2,5 percenta z čistého obratu.

V hre je však aj vplyv sprísnených pravidiel pre obchodníkov v podobe novely zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Tú už odobril parlament a platiť má od apríla tohto roka. Podľa tejto novely by kúpna cena nemala byť nižšia ako ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa. Skrátiť by sa malo aj vyplácanie faktúr dodávateľom. Po novom by za porušenie mohli reťazce dostať pokuty aj do 500-tisíc eur. Neistý zostáva osud novely zákona o cenách z dielne Mosta – Híd, ktorú navrhovatelia stiahli z februárovej schôdze parlamentu. Na program sa má dostať opäť na tej najbližšej. Ak by prešla, v cenotvorbe by nastala radikálna zmena. Novela by totiž okrem neprimeranej ceny mala stanoviť aj primeraný zisk. Vzťahovať sa má hlavne na potraviny.

Na infláciu vplývajú aj novinky od štátu

Ceny bude hore tlačiť aj zvýšenie príplatkov za prácu v noci či niektorých z víkendových dní. Podstatne sa pod rast inflácie podpíše aj rast regulovaných cien energií, dodáva Pánis. Ceny plynu a elektriny išli v úvode tohto roka hore o 5,6 percenta. Na ceny zatlačí aj spotrebná daň z tabaku. Brzdiť by ho mali obedy zadarmo v materských školách a od septembra aj v základných školách, tiež nižšia DPH na ubytovanie.

Legislatívny mix má podľa analytika spoločnosti Finlord Borisa Tomčiaka skôr proinflačný dosah. Daňovú záťaž zvyšuje hlavne pre firmy. Nižšia DPH na ubytovanie by však podľa neho na druhej strane nemala mať až tak vysoký dosah. „Inflácia na Slovensku je na prijateľnej úrovni a odpovedá súčasnému ekonomickému rozmachu. Reálne príjmy obyvateľov rastú rýchlejšie, čo je priaznivá správa,“ hovorí Tomčiak. Spotrebiteľom rastú príjmy, vysvetľuje analytik, a sú ochotní utrácať ich za luxusnejšie služby. Mierne by sa mali podľa neho zvýšiť i ceny potravín. Odhaduje, že v najbližších dvoch rokoch by sa inflácia mala pohybovať na súčasnej úrovni, prípadne by mohla mierne klesnúť.

„Pri takejto miere inflácie by sa Slovensku hodila výrazne prísnejšia menová politika a nie nulové úrokové sadzby z Frankfurtu,“ hovorí Pánis. Tie podľa neho spôsobujú prehrievanie ekonomiky, rýchly rast zadlženosti, najmä obyvateľstva, čo vytvára riziká pre finančnú stabilitu. A to hlavne teraz, keď fiškálna politika nie je reštriktívnejšia, dodáva analytik. „Tu sa jasne ukazujú nevýhody spoločnej meny euro a jednotnej menovej politiky ECB, ktorá je šitá na priemer eurozóny, čo značí, že pre Slovensko je málo prísna a pre Taliansko zase príliš,“ hovorí Pánis.

Najviac ľudí trápia drahé potraviny a doprava

Vlani sa ceny v našich obchodoch medziročne zvýšili v priemere o 2,5 percenta. Najvýraznejšie sa pod to podpísali podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej ceny potravín. Tie zdraželi priemerne o 3,9 percenta a ceny v doprave, ktoré si pripísali rast o 4,6 percenta. Priplácame si však aj za služby v hoteloch či v reštauráciách, a to o 3,4 percenta. „Pod rast cien potravín sa podpisuje hlavne vývoj cien agrokomodít na svetových trhoch, úroda, ale aj vyššia kúpyschopnosť obyvateľstva,“ vysvetľuje Glasová.

Minulý rok draželi potraviny aj pre nedostatok masla, mliečnych výrobkov a vajec. Boli za tým potravinové škandály z roku 2017. To, či a ako sa nedávna kauza s poľským mäsom podpíše pod jeho ceny, sa ukáže v najbližšom období. Glasová očakáva, že rast cien potravín sa bude v nasledujúcich mesiacoch spomaľovať. Výrazne totiž draželi ešte vlani. Bázický efekt môže tlačiť ceny potravín nadol približne až do polovice tohto roka, dodáva analytička.

„V priemere za rok 2019 odhadujeme infláciu na úrovni 2,3 až 2,5 percenta, teda na podobnej úrovni ako vlani,“ hovorí analytička. Tlak na rast spotrebiteľských cien bude aj naďalej vytvárať vyššia kúpyschopnosť obyvateľstva, ktorá je podporovaná vyššími mzdami, vysvetľuje. O kvalitných ľudí sa v niektorých sektoroch ekonomiky totiž podľa Glasovej stále bojuje. Slovenská ekonomika dosiahla podľa februárovej makroprognózy vlani svoj cyklický vrchol na úrovni 4,3 percenta. V tomto roku by podľa odhadov analytikov mala rásť o štyri percentá. Zvoľnenie prichádza so slabnúcim dopytom v zahraničí, ekonomiku by mala podporiť nová automobilová výroba a trh práce.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#inflácia #mzdy #Brexit
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku