Holjenčík z ističovej aféry: Som zhrozený, niekto to na mňa narafičil

Na fungovanie regulačného úradu za bývalého vedenia si posvietili kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Výsledky dopadli katastrofálne. NKÚ tvrdí, že chýbajú posudky za státisíce eur, priamy výber znalcov či nepotrebné zmluvy. Bývalý šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík tvrdí, že všetko je na úrade.

18.02.2019 07:00
debata (135)

VIDEO: "Všetky informácie nemuseli byť zámerne predložené kontrolórom, aby sa odpútala pozornosť,“ bráni sa. Holjenčík viedol regulačný úrad desať rokov, o kreslo prišiel v roku 2017 po vypuknutí ističovej aféry. Pozrite si, čo povedal vo videu.

Video

Kontrola NKÚ ukázala viacero pochybení. Najväčším problémom bol nielen výber znalcov, platby pre nich, ale aj chýbajúce posudky. Kde sú?

Musím povedať, že som bol zhrozený, čo všetko dokáže NKÚ napísať do svojej záverečnej správy. Nič z toho nie je pravda. Všetky posudky, ktoré boli spracované v rámci posudzovania majetku, boli odovzdané a riadne uložené v archíve. O tom existujú dokumenty, podklady a dokonca aj informácia, že kontrolóri odmietli tieto posudky prezerať. Takže všetky posudky boli pred mojím odchodom z úradu riadne uložené v archíve, ak ich niekto po mojom odchode odtiaľ neodniesol. Keď som ja odchádzal z úradu, tak tam boli.

Prečo si regulačný úrad dal vypracovať posudky, keď výsledky kontroly majetku v distribučných spoločnostiach v roku 2016 neboli podľa NKÚ premietnuté do novej cenotvorby pre rok 2017?

Opäť je to nepravdivé tvrdenie. Keby si dali kontrolóri námahu a otvorili spisy k cenovým konaniam, tak všetky výsledky zo znaleckých posudkov tam boli založené. A v roku 2016 sa s nimi pracovalo pri stanovovaní cien na rok 2017.

Ale v roku vyšli ceny hore pre ističovú aféru?

Áno. Nestúpli však pre všetkých. Naším cieľom bolo zjednotiť cenotvorbu pre všetky distribučné spoločnosti, lebo do toho času si každá razila svoju politiku. Úrad chcel novou vyhláškou a novou regulačnou politikou nastaviť jednotné pravidlá. Z toho dôvodu sa mohlo zdať, že pre niektorých odberateľov skutočne ceny stúpli. Dotklo sa to však menej ako 10 percent odberateľov. Z toho sa urobila potom politická bublina.

Prečo ste sa vlastne rozhodli umožniť také skokové navýšenie fixných nákladov?

Vysvetlím to na praktickom príklade. Predstavte si, že máte doma 50-ampérový istič, ktorý reprezentuje vašu bežnú spotrebu, a tým aj rezervovanú kapacitu pre vaše odberné miesto. No reálne využívate kapacitu zodpovedajúcu desiatim ampérom. Tých 40 ampérov rezervuje distribučná spoločnosť výlučne pre vás. Či ich využijete, alebo nie. Keby chcela distribučná spoločnosť pripojiť ďalšieho odberateľa, tak musí vzhľadom na vašu objednávku vybudovať nové vedenie. Pre distribučnú spoločnosť to znamená ďalšie oprávnené náklady, ktoré sa dostanú do koncovej ceny elektriny. A koncovú cenu elektriny budú platiť aj tí odberatelia, ktorí s tým nemajú vôbec, ale vôbec nič spoločné. My sme takto chceli zjednotiť a optimalizovať hodnotu ističov. Aby každý odberateľ mal taký istič (rezervovanú kapacitu), aký reálne využije, a tak nezaťažoval sústavu novými zbytočnými investíciami. Zvyšná kapacita sa potom môže prerozdeliť, môžu byť pripojení noví odberatelia. Čiže do budúcna by to malo de facto za následok pokles ceny elektriny.

Keď sa pozeráte spätne na ten rok 2017, neriešili by ste to inak?

Myšlienka to bola dobrá, skutočne s odstupom času to hodnotím tak, že sme to mohli lepšie odkomunikovať navonok. Ale to isté mohli urobiť aj distribučné spoločnosti, pretože išlo o ich peniaze a o ich biznis. To je azda jediná chyba, ktorú sme urobili, že sme to dostatočne masívne verejnosti nevysvetlili.

Nebolo predsa len to skokové navýšenie tiež chybou, keď vás kritizovali politici naprieč politickým spektrom?

Určite nie. Drvivá väčšina odberateľov by na tom profitovala. Chybou bola jedine slabá komunikácia s verejnosťou.

Fixné náklady rieši aj terajšie vedenie úradu. Umožnilo preniesť každoročne tri percentá variabilných nákladov do fixných.

To nevymyslelo súčasné vedenie úradu. Zaviedlo sa to ešte za éry, keď som bol v úrade. Vtedy bola zmena stanovená vo výške jedného percenta. Súčasné vedenie zmenilo len výšku. Dobre sa to počúva, ale nie je to ničím zdôvodnené.

Dá sa povedať, že to zvýšenie už trocha rieši problém s ističmi?

Nie, vôbec nie. To nie je systémové riešenie.

Vráťme sa k NKÚ. Úrad mal vyčlenených vyše 1,6 milióna eur na kontrolu distribučných spoločností. NKÚ tvrdí, že pri posudkoch za 471-tisíc nie je preukázateľné ich dodanie ani využitie.

To je lož. Všetko je v archíve uložené. Znalecké posudky majú dohromady takmer 700-tisíc strán, posudzovalo sa zhruba 400-tisíc položiek. Keď nastupoval nový predseda, volal ho môj bývalý podpredseda do archívu, aby sa šiel pozrieť, že sú tam. Odmietol, nešiel.

Ako je možné, že keď vy tvrdíte, že sú tam uložené, oni tvrdia, že ich nenašli?

To je lož. Treba sa ísť pozrieť do archívu.

Prečo by si to vymýšľal NKÚ?

Je to účelové. Celá správa NKÚ je viazaná účelom.

Akým?

Myslím si, že všetky informácie nemuseli byť zámerne predložené kontrolórom, aby sa odpútala pozornosť.

Údaje predkladal ÚRSO.

Samozrejme. Súčasné vedenie úradu.

Takže obviňujete súčasné vedenie ÚRSO, že nepredložilo všetky podklady?

Neobviňujem nikoho. Len som povedal, že NKÚ zrejme nedostal všetky informácie.

Ak však posudky stáli 1,6 milióna eur, koľko sa ušetrilo v rámci cien?

Je to určite viac, ako sa dalo na znalecké posudky. Rádovo v desiatkach miliónov.

Ističová aféra vás stála kreslo šéfa regulačného úradu, boli v hre aj iné alternatívy?

Pri ističoch som trval na svojom, lebo je to správna vec, tak vznikol politický humbug. Nehodlal som ďalej znášať, aby mi niekto diktoval, preto som odišiel. Nikdy som nebol politicky riadený, keď som rozhodol, tak som si za tým stál do dôsledkov.

Niekedy sa však zdalo, že ceny majú politický podtón. Boli tu napríklad politické bilbordy, kde sa tvrdilo, že politici zaistili stabilné ceny. Ako ste to vnímali?

Veľmi negatívne. Politika však bola mimo odbornej sféry úradu. Keď sa ma bývalý premiér pýtal, ako vyzerajú ceny do budúcnosti, povedal som mu akurát, že sa pohybujeme v takomto a takom rozsahu. To bola celá naša debata o cenách.

Súčasné vedenie o výsledkoch kontroly NKÚ tvrdí, že nemá námietky.

Samozrejme. Veď ani nevie, proti čomu má namietať, nerozumie výsledkom kontroly uložených v archíve úradu a obávam sa aj toho, že nerozumie ani princípom a procesu regulácie v sieťových odvetviach. Všetky akože nezrovnalosti hodili na bývalé vedenie. Bolo tam uložených 700-tisíc strán posudkov. Odovzdaný zhruba jeden terabajt dát, kde bola fotodokumentácia, údaje o majetku, revízne a technické správy, výkresy. Všetko je tam uložené a ja mám z toho kópiu.

Pravda je, že na výber znalcov neboli spravené súťaže.

Ani nemuseli byť, lebo znalecká činnosť nepodlieha verejnému obstarávaniu. Je to porovnateľné, ako keď si sudca vyberá znalca pri súdnom spore z verejne dostupného zoznamu.

Ale vy ste vyberali desiatky znalcov a išlo o posudky za niekoľko stotisíc eur.

Posudzoval sa veľmi veľký objem majetku. V odbore energetika a regulácia sieťových odvetví je na Slovensku zapísaných osem znalcov. Tí by to nemali šancu stihnúť. Preto sme posudzovanie rozdelili podľa odbornosti a volali sme ostatných znalcov zapísaných vo verejnom zozname. Znalecká činnosť je špecifickou činnosťou, nie je preto dôvod vyberať znalca výberovým konaním.

NKÚ tvrdí, že to nešlo cez verejné obstarávanie, lebo boli účelovo znižované hodnoty zákaziek.

To nie je pravda. Pri stanovení hodnoty majetku v sieťových odvetviach sa vychádza zo súčasných hodnôt, ktoré sa v čase amortizujú. Museli byť pripravené vzorové rozpočty napr. pre transformátorové stanice, regulačné stanice, ktorých sú stovky typov, či kilometre vedení. Tie vzorové rozpočty sa prácne vyrábali s odborníkmi, ale nie práve a nevyhnutne so znalcami. Potom tu bola skupina ľudí, ktorá kontrolovala revízne správy a odborné prehliadky zariadení. Prehliadlo sa vyše 400-tisíc položiek. Aj samotné distribučné spoločnosti pri kontrole priznali, že majú v evidencii značné nedostatky.

Sporná je aj zmluva STU. Podľa NKÚ nebola nevyhnutná.

Bola nevyhnutná z hľadiska právnej istoty. Vyhláška 492/2004 Z. z., podľa ktorej sa určuje všeobecná hodnota majetku, je na tento účel nepostačujúca. To znamená, že neexistuje metodika na stanovenie všeobecnej hodnoty majetku používaného v sieťových odvetviach. Keby sme išli podľa tejto vyhlášky, tak výsledky sú hrubo skreslené.

NKÚ tvrdí, že vyhláška stačí.

Ani jeden člen hodnotiacej komisie nebol súdnym znalcom, takže to nemôže posúdiť. Vyhláška umožňuje, ak nepostačuje na daný účel, aj využitie iného postupu. Preto bola požiadaná STU.

Čo konkrétne univerzita robila?

Spracovala metodiku pre ocenenie sieťových odvetví, teda ako postupovať v konkrétnych prípadoch. Napríklad pri vedeniach či pri regulačných staniciach. Tie nie sú vo vyhláške vôbec spomenuté. Čudujem sa, že NKÚ vôbec takýto záver pripustil, keď nepozná vyhlášku č. 492/2004 Z. z..

A čo sa týka právnych služieb? Podľa NKÚ neboli nevyhnutné, nepozdávala sa im ani suma 117-tisíc eur.

Právne služby boli potrebné pri príprave celého projektu. Teda pri výbere znalcov a nastavení metodiky. Záverečná analýza bola potrebná, lebo výsledky kontrol sa používali v cenových konaniach a vstupovali do vzorca na výpočet koncových cien. Nie je pravda, že výsledky kontroly nemali vplyv na koncovú cenu. Ale práve preto sme museli mať istotu. Museli sme vedieť, že 700-tisíc strán posudkov nevykazuje žiaden formálny nedostatok, pre ktorý by sa regulovaný subjekt mohol odvolať a spochybniť celú kontrolu.

NKÚ vám vyčíta aj chýbajúci interný predpis na postup v cenovom konaní v elektroener­getike, nepotrebovali ste takýto predpis?

To je hlúposť. Postup úradu pri cenovom konaní ustanovuje zákon o regulácii. Podrobne ho rozpisuje vyhláška. Nie je možné vybočiť z tohto rámca, lebo každý regulovaný subjekt by mal potom právo sa odvolať. Aký metodický postup bolo treba vlastne vyrábať? Ako prenášať papiere z jednej kancelárie do druhej, aby sa vytváral dojem transparentnosti? Veď úrad nepracuje na základe nejakej vlastnej metodiky, ale riadi sa príslušnou legislatívou. Neviem, čo si NKÚ predstavuje pod pojmom interný predpis na postup v cenovom konaní.

NKÚ tvrdí, že návrat cien po ističovej afére narušil princíp transparentnosti a nezávislosti úradu. Konal úrad nezávisle?

S tým ja už nemám, chvalabohu, nič spoločné. Čo sa na ÚRSO dialo po mojom odchode, za to nech si už zodpovedá súčasné vedenie.

Konal vtedy úrad nezávisle?

Myslím si, že nie.

Ceny energií za vašej éry boli dlho stabilné, často išli aj dole. No potom sa ukázalo, že je tam nejaký historický dlh okolo 600 miliónov eur. Neboli tie ceny stabilné na úkor budúcnosti?

Takéto číslo, na ktoré sa odvoláva súčasné vedenie regulačného úradu ako dôvod na zvyšovanie ceny elektriny, je nezmysel. Vždy, keď sa distribučné spoločnosti začali na toto číslo odvolávať, my sme si od nich pýtali relevantné podklady. Ani raz za desať rokov mi k tomu nič nedali. To isté platí aj o tohtoročnom zvýšení cien elektriny, keď ho ústami pána súčasného predsedu úrad zdôvodňoval prudkým nárastom cien elektriny na burze na úroveň 60 EUR/MWh. My sme udržali stabilné ceny aj v prípade, keď boli ceny na burze vyššie ako 100 EUR/ MWh.

Nejde skôr o negatívny cash flow?

Asi áno, v rámci ich obchodných vzťahov s partnermi.

Distribučky tvrdili, že nedostali zaplatené, ako to bolo?

Nevideli, ako sa prerozdeľuje asi 30 percent elektriny v miestnych distribučných sústavách. Chceli sme to upraviť vyhláškou, aby sa distribučné spoločnosti vedeli pozrieť, ako sa prerozdeľuje elektrina za hranicami malých distribučných sústav. Regionálnym distribučným spoločnostiam by to prospelo a malo by to pozitívny vplyv na cenu elektriny. Samozrejme, iba vtedy, ak by to regulačný úrad dokázal premietnuť do koncových cien elektriny. K tomu však už za mojej éry nedošlo. Suma dlhu 600 miliónov eur teraz slúži regulačnému úradu ako pohodlné zdôvodnenie zvyšovania cien elektriny.

Ale týkalo sa to aj úradu, lebo tam išlo o TPS.

V TPS fungoval aj funguje režim, kde sa predpokladá, aký objem elektriny z obnoviteľných zdrojov sa vyrobí. O dva roky sa to koriguje. Keď sa vyrobí viac, musí sa to doplatiť, ak menej, musí tarifa klesnúť.

Súčasný predseda regulačného úradu Ľubomír Jahnátek argumentoval minuloročné zvýšenie cien práve historickým dlhom.

To nie je možné. Viete si predstaviť, žeby deväť rokov v rámci systému dlhoval niekto takúto sumu a úrad by to toleroval? Firmy aj spotrebiteľská komunita by nás utopili v lyžičke vody.

Myslíte teda, že mohol ceny udržať dole?

Mohol. Keby sa išlo podľa vyhlášky z roku 2016, tak tie ceny by boli určite nižšie.

NKÚ dal podnet aj na políciu, už vás kontaktovali?

Bol som vypovedať. Predložil som všetky doklady, že tvrdenia v správe NKÚ na základe podkladov a informácií od súčasného vedenia ÚRSO sú nepravdivé a účelové.

© Autorské práva vyhradené

135 debata chyba
Viac na túto tému: #Ľubomír Jahnátek #Jozef Holjenčík #ističe #Úrad pre reguláciu sieťových odvetví