Stotisíc živnostníkov v slepej uličke?

Čoraz viac živnostníkov si platí len minimálne odvody. Podľa štatistiky Sociálnej poisťovne platilo vlani najnižšie sadzby poistného až niečo vyše troch štvrtín všetkých samoplatcov. Medziročne ich počet stúpol o takmer štyri percentá na zhruba 141-tisíc. Tento trend pozoruje poisťovňa už viacero rokov.

19.02.2019 06:00
debata (261)

To, čo sa teraz zdá ako výhoda, však ľudí pracujúcich na živnosť dobehne v dôchodku. Pri minimálnom vymeriavacom základe totiž musia počítať aj s minimálnym dôchodkom. Ten sa podľa dĺžky odpracovaných rokov aktuálne pohybuje len okolo tristo eur mesačne. Hrozí tak, že o pár rokov tu bude masa bývalých živnostníkov s minimálnym dôchodkom. Pri vyššej inflácii im štát v individuálnych prípadoch možno bude musieť doplácať k penzii, aby im príjem pokryl aspoň bývanie, výdavky na potraviny a lieky.

"Ak živnostník platí odvody len z minimálneho vymeriavacieho základu, potom musí očakávať, že od štátu bude mať nárok len na minimálne dávky,“ hovorí Ailina Hanková zo Slovenskej komory daňových poradcov. Ide pritom o všetky dávky, ktoré vypláca poisťovňa. Teda o starobný a predčasný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, ale aj o nemocenské, ošetrovné a materské.

Počty živnostníkov a platenie poistného

  • V roku 2018 platilo poistné na starobné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 141 486 samostatne zárobkovo činných osôb, teda 75,15 percenta, v roku 2017 to bolo 133 852, teda 71,95 %.
  • Medziročne stúpol vlani aj počet živnostníkov a ostatných samostatne zárobkovo činných osôb, v decembri 2017 ich bolo 211 071 a v decembri 2018 215 983

ZDROJ: Sociálna poisťovňa

Mnohí živnostníci sa totiž snažia čo najviac stlačiť svoje oficiálne príjmy, aby si znížili dane. Od minulého roka môžu tiež využiť paušálne výdavky až 60 percent, čo im zníži vymeriavací základ pre stanovenie odvodov. Minimálny vymeriavací základ je od januára na sume 477 eur mesačne. V takom prípade platia minimálne odvody. Tie vyjdú tento rok na 158,11 eura do Sociálnej poisťovne a 66,78 eura do zdravotnej poisťovne. Odvody tak zo zárobku odkroja živnostníkovi 224,89 eura mesačne.

Počet ľudí pracujúcich na živnosť pritom stúpa každým rokom. Vlani ich medziročne podľa štatistiky Sociálnej poisťovne pribudlo takmer 5 000, najviac sa registrovalo v októbri 2018. Mnohí sa pre živnostenský list rozhodnú pre vyšší zárobok. Oproti klasickému zamestnancovi totiž zarobia viac. Toto presvedčilo aj programátora Martina z Modry. "Ako živnostník zarobím aj po odrátaní daní a odvodov v čistom rádovo o tisícku viac,“ hovorí. So zmenou je tak spokojný. Myslí však aj na zadné vrátka. Na dôchodok si totiž pravidelne odkladá a tiež investuje.

Menej spokojná so živnosťou je architektka Katarína z Bratislavy. "Treba si uvedomiť, že plat, ktorý človeku platia pri práci na živnosť, by mal byť na úrovni superhrubého, nie hrubého platu,“ hovorí. Živnosť sa podľa nej oplatí len tomu, kto si dokáže zo zárobku po zaplatení odvodov a odrátaní daní odložiť mesačne aspoň tristo eur. V inom prípade šetrí na mzde akurát zamestnávateľ a živnostník na ňu dopláca, vysvetľuje Katarína. Napríklad pri dlhodobej chorobe či prípadnej materskej dovolenke. Zamestnať sa v jej fachu je však ťažké, preto prijala aj prácu na živnosť.

VIDEO: Budúca penzia závisí od príjmu, ktorý teraz poberáte. Aké profesie sú z hľadiska platu a uplatnenia sa na trhu najlepšie a ktoré naopak najhoršie. Pozrite si vo videu.

Video

Aj pre hrozbu nízkych dôchodkov vláda pred šiestimi rokmi zvýšila minimálny vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Od januára 2013 stúpol zo 44,2 percenta na 50 percent priemernej mzdy platnej dva roky spätne – teda z 339,89 na 393 eur. Hore vtedy išli výraznejšie aj minimálne odvody, a to zo 160,24 na 185,3 eura. Menili sa aj koeficienty na ich výpočet. Výsledkom bol vyšší príjem do Sociálnej poisťovne. "Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu pre SZČO bolo súčasťou ďalších opatrení, ktorých cieľom bolo najmä zaistenie dôstojného príjmu v starobe, invalidite, pozostalosti, práceneschopnosti a materstve pre SZČO,“ vysvetlil hovorca rezortu práce Michal Stuška. V roku 2015 zaviedlo ministerstvo práce aj minimálny dôchodok.

Rezort práce v súčasnosti považuje nastavenie minimálneho vymeriavacieho základu pre SZČO za primerané. "Nepripravujeme v tejto oblasti žiadne zmeny. Nevylučujeme však ani možnosť, že sa v budúcnosti začne opätovne diskutovať o optimálnejšom nastavení platenia poistného SZČO,“ povedal Stuška.

Vyšší paušál, nižšie odvody

Za nárastom živnostníkov s minimálnymi odvodmi vidí Hanková aj zmenu legislatívy ohľadne paušálnych výdavkov. "V roku 2017 bolo po prvýkrát možné uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 percent z príjmov pri maximálnom limite 20 000 eur,“ hovorí. Rok predtým bol paušál len vo výške 40 percent s limitom 5 040 eur ročne.

Pri rovnakých príjmoch v oboch rokoch a použití rôznych paušálov živnostníkovi v roku 2017 vyšiel nižší základ dane. To malo podľa Hankovej vplyv aj na výšku vymeriavacieho základu, z ktorého sa určuje výška odvodov – pričom v roku 2016 platil odvody z vyššieho ako minimálneho vymeriavacieho základu, kým rok na to sa dostal na úroveň minima. A to len zmenou legislatívy. "Živnostníci v produktívnom veku vnímajú dôchodok ako vzdialenú etapu života a nechcú sa ňou zaoberať,“ hovorí Hanková. Mnohých podľa nej zneisťuje aj to, že nie je jasné, aký bude spôsob výpočtu výšky dôchodku v čase, keď dosiahnu dôchodkový vek.

Myslieť však na dôchodok treba aj tak skôr. Počas života sa totiž aj živnostníkom neplánovane môže stať vážny úraz. "Budú odkázaní na invalidný dôchodok, ktorý môže nastať oveľa skôr, ako dôchodkový vek. Aj výplata invalidného dôchodku sa počíta z vymeriavacieho základu, ktorý živnostník platí,“ hovorí Hanková.

Nielen dôchodky či nemocenské

Živnostník musí rátať aj o viac ako tretinu s nižším dôchodkom v porovnaní s priemerne zarábajúcim zamestnancom. „Opakovane upozorňujeme túto kategóriu poistencov, že odvádzanie minimálnych odvodov sa im v budúcnosti prejaví nielen na nižších sumách nemocenských dávok, ale aj dôchodku,“ zdôrazňuje hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Rovnako to funguje pri chorobe. Živnostník na péenke pri minimálnom vymeriavacom základe musí počítať s nižšími nemocenskými dávkami.

Výška nemocenskej dávky sa počíta z denného vymeriavacieho základu – teda zjednodušene z denného podielu z celkovo zaplatenej výšky vymeriavacích základov za zákonom vymedzené obdobie, vysvetľuje Hanková. Teda pri minimálnom vymeriavacom základe 456 eur v minulom roku, to bude 14,99 eura na deň. Samotná nemocenská dávka je však počas prvých troch dní práceneschopnosti vo výške 25 percent z denného vymeriavacieho základu. Od štvrtého dňa sa zvyšuje na 55 percent denného vymeriavacieho základu. "Ak bude takýto živnostník v roku 2019 prácenes­chopný, jeho výška nemocenskej dávky bude prvé tri dni 3,80 eura denne, od štvrtého dňa bude nemocenská dávka 8,30 eura denne,“ hovorí Hanková. Ak by bol živnostník vypísaný celý mesiac, dostane len približne 244 eur, dodáva. V roku 2017 bol celoslovenský priemer trvania doby práceneschopnosti v trvaní 43,75 dňa. To už môže podľa Hankovej výrazne ovplyvniť príjmovú stránku živnostníka.

Nízke sadzby odvodov však majú aj ďalšie mínusy. Sťažia totiž aj prístup k úverom či pôžičkám od bánk. "Živnostníci si musia uvedomiť, že ak je to výsledok vedomej daňovej optimalizácie, významne si tak znižujú šance na získanie bankového úveru, ak ho budú potrebovať,“ hovorí výkonný riaditeľ spoločnosti Finančný kompas Maroš Ovčarik.

Daňová optimalizácia živnostníkov tiež pripraví aj o časť ich budúcich dôchodkov, upozorňuje. A to bez ohľadu na to, či sporia v druhom pilieri, alebo nie. "Preto v takom prípade odporúčam zodpovedne si vytvárať rezervy na budúci dôchodok na dobrovoľnej báze,“ hovorí Ovčarik.

Štatistiku skresľujú aj živnosti popri práci

Podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka je štatistika skreslená. "Tu však treba uviesť, že časť, a to nevieme, aká veľká, živnostníkov má príjmy skutočne nízke, prípadne živnosť je pre nich doplnkový zdroj príjmov,“ upozorňuje. V ostatných prípadoch za tým vidí snahu živnostníkov minimalizovať svoje odvodové povinnosti. Ide však aj o efektívnosť sociálneho systému, dodáva Hošták, či spôsobu nakladania s verejnými zdrojmi zo strany politikov.

Hošták živnostníkom radí nezabúdať na to, že "prípadné umelé znižovanie odvodových povinností bude mať v budúcnosti na nich priamy dosah, napríklad v podobe nízkych dôchodkov“. Nízke odvody totiž znamenajú v prípade dôchodkového zabezpečenia aj nízke dôchodky v budúcnosti, dodáva.

© Autorské práva vyhradené

261 debata chyba
Viac na túto tému: #odvody #živnostník #živnostníci #poistné