V pozemkových úpravách však nejde len o riešenie vlastníckych a užívateľských vzťahov v poľnohospodárstve, sú rovnako dôležité aj pre riešenie a zlacnenie veľkých infraštruktúrnych projektov v doprave či v ochrane prírody. Povedal to Vladimír Uhlík, predseda predstavenstva Komory pozemkových úprav.
VIDEO: Máte problém s pozemkom? Ako rozťať gordický pozemkový uzol? Pozrite si video s Vladimírom Uhlíkom, šéfom Komory pozemkových úprav.
Geodeti, kartografi a projektanti pozemkových úprav uvítali, že predseda vlády pred týždňom ohlásil snahu oživiť pozemkové úpravy. Tie totiž už celé jedno desaťročie stoja na mieste, a to aj preto, že od roku 2009 neprešlo ani jedno verejné obstarávanie. Aj to minuloročné, ktoré malo priniesť za európske peniaze pozemkové úpravy v 168 katastrálnych územiach, Úrad verejného obstarávania zablokoval. „Považujeme dôvody ÚVO za nepodstatné,“ povedal Vladimír Uhlík.
Pokiaľ Slovensko nemá prísť o európske peniaze, je dôležité, aby Rada ÚVO odblokovala zamietavé stanovisko úradu. To nechápu poľnohospodári, nech už stoja v hociktorej samosprávnej organizácii, ani samotný rezort. Ten sa proti rozhodnutiu ÚVO odvolal. Pravda sa obrátila na ÚVO s otázkou, čo blokuje využitie európskych peňazí na pozemkové úpravy. Z úradu prišlo stručné stanovisko: „Vo veci rozhodne Rada úradu, dovtedy nie je možné sa k tejto veci vyjadrovať.“
Komasácie pýtajú 30 miliónov ročne
Ak chce krajina, ktorá má vari najrozdrobenejšie vlastníctvo k pôde v Európe, pokročiť v pozemkových reformách, nemôže sa spoliehať len na európske zdroje. Tie Slovensko čerpalo v rokoch 2003 až 2009. Doteraz je urobených len 436 katastrálnych území, na pozemkové úpravy však čaká ešte 3 100 katastrov. „Keby sme robili pozemkové úpravy takým tempom ako doteraz, nebudú hotové ani o 150 rokov,“ povedal Ján Hardoš z Komory geodetov a kartografov.
Na dokončenie pozemkových úprav treba nájsť takmer 900 miliónov eur. Ročne by projektanti pozemkových úprav potrebovali okolo 30 miliónov eur, potom by sa dali pozemkové úpravy stihnúť za 30 rokov. Na brífingu po rokovaní vlády však ministerka pôdohospodárstva povedala, že pre začiatok nemožno rátať s „horibilnou obálkou“ peňazí na pozemkové úpravy. Skonkretizovala, že rezort by mohol dostať zdroje, ktoré by prefinancovali 100 až 120 projektov pozemkových úprav.
„Pozemkové úpravy nie sú len vecou ministerstva pôdohospodárstva, ide o výrazne nadrezortnú záležitosť. Je to globálny slovenský problém, ktorý sa týka viac či menej vlastne každého občana,“ povedal geodet a kartograf Jozef Kožár. „Potrebujeme dostať do rovnováhy vzťahy vlastníkov a užívateľov pôdy, aj preto sa žiada energicky riešiť pozemkové úpravy.“
VIDEO: Bez poznania minulosti je ťažšie rozumieť súčasnosti. Ako sa historicky vyvíjalo vlastníctvo k pôde opisuje vo videu geodet a kartograf Jozef Kožár.
Slovensko by mohlo mnoho pozitívnych skúseností čerpať z Českej republiky, kde našli každoročne v rozpočte 27 miliónov eur na pozemkové úpravy. Okrem iného aj preto v Česku rýchlejšie stavajú diaľnice a majú kompletne zrekonštruované vinohrady.
Podporiť malých za cenu rany tým, čo držia celý sektor?
Pozemkové úpravy sú jednou z požiadaviek malých farmárov z východu krajiny, ktorí protestujú v Bratislave. Premiér Pellegrini sa v stredu po rokovaní s delegáciou Iniciatívy poľnohospodárov usiloval byť nad vecou, tvrdo však odmietol označenie konkrétneho rezortu za nefungujúci. „Mnohé z vecí sú už dávno riešené alebo vyriešené budú,“ povedal Pellegrini. Ako príklad uviedol práve úsilie vlády čo najskôr spustiť pozemkové úpravy, ktorých sa domáhajú všetky samosprávne organizácie poľnohospodárov.
"Ešte minulý týždeň sme spolu s vicepremiérkou Gabrielou Matečnou oznámili, že do dvoch mesiacov bude do vlády predložený zásadný materiál o pozemkových úpravách. Rovnako pripomenul, že rezort spravodlivosti sa bude zaoberať otázkou dedenia pôdy, ako aj fakt, že už je predložený zákon Lex Žitný ostrov o ochrane podzemných vôd na tomto území.
Iniciatíva poľnohospodárov síce ústami jedného z jej vodcov Patrika Magdoška ocenila zriadenie policajnej envirokobry aj projekt pozemkových úprav, ale tiež hovorí, „v ostatných veciach sme sa zatiaľ s vládou nezhodli“.
Kameňom úrazu sa stalo zastropovanie priamych platieb, ktoré je nanajvýš sporné. Kým Iniciatíva poľnohospodárov s počtom ani nie tisíc členov ho presadzuje, iné samosprávne organizácie zastupujúce podniky zamestnávajúce desaťtisíce poľnohospodárov, zastropovanie priamych platieb, naopak, odmietajú. Mohlo ísť by o ranu pre veľké družstvá, ktoré sú hlavnými producentmi základných potravín na Slovensku.
„Musíme o (stropovaní) diskutovať. Nikto nemôže mať patent na rozum a povedať, že len jeho názor je pravdivý a správny,“ povedal premiér Peter Pellegrini. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná dodala, že protestujúci vykopávajú otvorené dvere. „Máme transparentné zverejňovanie všetkých poberateľov dotácií… Iniciatíva poľnohospodárov môže pripomienkovať všetky zákony, stále však prichádzajú s novými a novými požiadavkami a stále si čosi nájdu, aby mohli protestovať.“
Stredajšie stretnutie Iniciatívy poľnohospodárov s vládou SR vyútilo až do zablokovania dopravy na Staromestskej ulici v Bratislave, ktorá ju spája cez Most SNP s Petržalkou. Stalo sa to po tom, čo premiér Peter Pellegrini aj ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná rázne odmietli paušálnu kritiku agrorezortu. „Nedovolím, aby niekto všetkých označil za bandu, ktorá nič nerobí a len všetkým hádže polená pod nohy,“ povedal predseda vlády Pellegrini. Vo štvrtok farmári ulice nezablokovali s tým, že nechceli narušiť spomienkový deň na prvý výročie smrti novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Konsenzus, ktorého sa v utorok po príjazde protestujúcich farmárov do Bratislavy domáhal jeden z vodcov Iniciatívy poľnohospodárov Patrik Magdoško, sa na rokovaní vlády nedosiahol. Magdoško, ktorého dôveryhodnosť ako vyjednávača spochybnila podpredsedníčka vlády Gabriela Matečná, po odchode z vlády vyhlásil: „Máme jednoznačný názor, že (v stredu) nepadlo nič konštruktívne, čo by posunulo slovenské poľnohospodárstvo dopredu.“
Proti takémuto postoju sa ohradil tak premiér, ako aj ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Tá v stredu verejne povedala, že sa „nám ozval človek, ktorému sa pán Magdoško vyhrážal zabitím, a existuje rozhodnutie súdu, kde to pán Magdoško prijal a je rozhodnutie o vine a treste“. Jednoznačne tým dala najavo, že na zasadnutie vlády by nemali chodiť takí ľudia ako Magdoško.