„V absolútnom vyjadrení to bol najvyšší prebytok vlády od znovuzjednotenia Nemecka,“ uviedol Destatis.
Prebytok zodpovedá 1,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) Nemecka, ktorý vlani dosiahol 3,4 bilióna eur.
Prebytok je súčtom všetkých vládnych príjmov, teda príjmov federálnej vlády, spolkových a lokálnych vlád aj fondov sociálneho zabezpečenia po odpočítaní výdavkov.
Destatis uviedol, že príjmy a čisté daňové platby sa vlani zvýšili o 5,7 %. A zároveň vysoká zamestnanosť prispela k nárastu sociálnych príspevkov oproti roku 2017 o 4,3 %.
Vláde sa tiež darilo v oblasti investícií, jej príjmy z úrokov a dividend stúpli o 16,1 %.
Pravidelné prebytky Nemecka z neho urobili motor európskeho hospodárstva. Ale vyvolali tiež kritiku chudobnejších krajín, podľa ktorých by Nemecko mohlo zvýšiť svoje investície, a to nielen doma, ale možno aj v zahraničí.
Rozpočtové prebytky Nemecka sa nepáčia ani USA, ktoré Berlínu vyčítajú, že napriek dohodám s NATO nezvýšilo dostatočne svoje výdavky na obranu.
Nemecká ekonomika však už spomaľuje. V posledných mesiacoch vlaňajška jej výkon stagnoval oproti predchádzajúcemu štvrťroku. A za celý minulý rok vzrástol len o 1,4 % po expanzii o 2,2 % v rokoch 2016 a 2017. Vláda očakáva tento rok rast hospodárstva o 1 %.
Ministerstvo financií predpovedá, že daňové príjmy klesnú o približne 5 miliárd eur ročne v tomto aj v nasledujúcich rokoch. To by znamenalo dieru v rozpočte vo výške 25 miliárd eur do roku 2023.