Zdraželi potraviny aj ďalšie výrobky. Nižšie ceny nečakajte

, 23.02.2019 09:00

Slovenskej ekonomike sa darí, čo tlačí aj na zvyšovanie cien. Osobitný odvod pre reťazce, vyššie platy, drahšie energie - to všetko sa odrazí na cenách.

Osobitný odvod pre reťazce zdvihol od januára priemerné ceny potravín aj ďalších výrobkov. Rodina, ktorá dá na nákupy okolo 500 eur, si pre odvod pripláca mesačne takmer 5 eur. Ročne môže ísť o takmer 60 eur. Táto suma vyplýva z faktu, že ceny potravín išli v januári medzimesačne hore o tri percentá. Podľa prepočtov Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií 0,9 percenta z toho ide na vrub osobitného odvodu.

Pre odvod podali reťazce združené v Slovenskej aliancii moderného obchodu sťažnosť do Bruselu. Poukázali na diskrimináciu a poskytovanie nepovolenej štátnej pomoci.

"Prebehli a momentálne aj prebiehajú rôzne konzultácie na všetkých úrovniach, ale je na Európskej komisii, kedy a ako rozhodne,” hovorí predseda aliancie Martin Krajčovič. Koncom januára dostala Európska komisia aj druhú sťažnosť od slovenských obchodníkov za porušovanie pravidiel vnútorného trhu.

Brusel by mal dať podľa viceprezidenta Zväzu obchodu Pavla Konštiaka odvodu stopku. „Podľa informácií, ktoré ja mám, do konca marca by Európska komisia mala vydať predbežné opatrenie na pozastavenie účinnosti tohto zákona,“ povedal Konštiak. Európska komisia na otázky denníka Pravda ohľadne stavu sťažnosti slovenských reťazcov do uzávierky neodpovedala.

Odvod presadila koaličná SNS s tým, že získané desiatky miliónov eur pomôžu domácim farmárom. Systém, ako sa budú peniaze prerozdeľovať, nie je doteraz známy. Obchodníci vopred varovali, že nový zákon sa prejaví na cenách, čo sa aj naplnilo.

Nezdraželi iba potraviny

Podľa analytika spoločnosti Finlord Borisa Tomčiaka nezdraželi len potraviny. "Obchody presunuli zaťaženie na koncových zákazníkov,” hovorí Tomčiak. Do budúcnosti podľa neho treba rátať s ďalším postupným zvyšovanie cien potravín, teda v prípade, že odvod nezastaví Brusel. Drahšie potraviny boli aj podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej výsledkom zavedenia spomínaného nového odvodu. Svoju rolu však zohrala aj sezónnosť, dodáva, a tiež drahšie energie.

"Vo februári dosiahne inflácia podobnú úroveň ako v januári, respektíve môže ešte mierne zrýchliť,“ hovorí Glasová. Ťahať infláciu budú okrem potravín aj ceny ropy. Zníženie cien sa podľa analytičky očakávať nedá ani v ďalších mesiacoch.

"Niektoré veľké obchodné reťazce majú svoj finančný rok posunutý na marec, takže odvod budú platiť až od marca,“ hovorí Glasová. Na ďalší rast cien sa tak domácnosti môžu chystať už o dva mesiace. Odvod vo výške 2,5 percenta sa pritom platí z čistého obratu reťazca – teda bez odpočítania nákladov, zliav či strát. A tiež nielen z predaných potravín. Pohybovať sa tak môže výrazne vyššie ako daň z príjmu.

Národniari plánujú od obchodníkov cez odvod vybrať okolo sto miliónov eur ročne. Tie mali byť podľa pôvodných plánov použité na podporu domácich potravín. Vzniknúť mal takzvaný marketingový fond, ktorý by tieto financie rozdeľoval. Pod palcom by ho mal mať rezort pôdohospodárstva. Ten však naposledy hovoril o použití na riešenie následkov sucha.

To, že odvod by mal pozastaviť Brusel, zatiaľ SNS nekomentovala. "Takúto informáciu ja osobne nemám. Ani nás nikto nekontaktoval s takouto otázkou,“ povedal pre denník Pravda jeden z predkladateľov zákona o osobitnom odvode poslanec SNS Radovan Baláž. Ministerstvo pôdohospodárstva na otázky k tejto informácii do uzávierky neodpovedalo. V
prípade, že sa Brusel nakoniec naozaj prikloní na stranu reťazcov, bude Slovensko musieť vybraté peniaze vrátiť. A to aj s úrokmi. Podobný zákon už komisia zastavila v estónskom Tallinne či susednom Maďarsku.

Cenový skok ako pred vstupom do únie

Výraznejší nárast cien potravín v januári oproti vianočnému decembru sa podľa analytičky Slovenského farmárskeho družstva Evy Sadovskej opakuje viac-menej každý rok. Tento rok je však nárast extrémny.

"Aktuálna úroveň 3 percentá nebola dosiahnutá či prekonaná za posledných 15 rokov ani raz,“ hovorí analytička. V januári 2004 – teda tesne pred vstupom do únie, ceny potravín a nealko nápojov zdraželi medzimesačne o vyše 4 percentá.

Za netradične vysokým medzimesačným rastom cien vidí aj Sadovská osobitný odvod pre reťazce. Očakáva, že jeho efekt sa môže prejavovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Cenám na pultoch nepomôže ani ďalšie zvýšenie príplatkov za prácu v noci či niektorí z víkendových dní v máji. Ceny potravín ťahalo podľa Sadovskej tento január drahšie ovocie – o 11 percent, a tiež zelenina – 5,4 percenta. Zdražel aj chlieb a obilniny – a to o 4,2 percenta. O takmer tri percentá v januári zdražel aj cukor, med, džem, sirupy, cukrovinky a čokoláda.

Pocítia to všetci

Ceny bude v najbližších mesiacoch ťahať aj rast nákladov na prevádzku obchodov. Okrem iného sa zvyšujú náklady na nájmy, na odmeny zamestnancov či na energie, dodáva analytik. Na ceny zatlačí ešte aj počasie, práve od neho totiž závisí, aká bude úroda. "Ak by sa dostavilo sucho podobne ako v minulých rokoch, tak by v druhej polovici roka mohlo nastať výrazné zvýšenie cien,” hovorí Tomčiak.

Slovenskej ekonomike sa darí, vysvetľuje Tomčiak, takže súčasné inflačné tlaky sú celkom pochopiteľné. Napriek inflácii sa však reálne príjmy Slovákov zvyšujú.

"Inflácia je nepriaznivá predovšetkým pre dôchodcov, či nízkopríjmové skupiny obyvateľov,” hovorí analytik.

Analytik J&T Banky Stanislav Pánis očakával ešte výraznejší rast cien. "V rozhodujúcej miere za tým stál rast regulovaných cien energií a potravín, najmä spracovaných,“ hovorí. Samotný odvod zatiaľ nebol podľa analytika hlavným ťahúňom rastu cien potravín a inflácie ako takej v januári. Do budúcna treba podľa neho počítať s rastom okolo troch percent.

Ministerstvo to vidí inak

Ministerstvo financií obhajuje odvod tým, že do celkovej inflácie na úrovni 2,2 percenta medziročne, prispel len 0,1 percenta. No pri pohľade na celkový objem rastu cien, sa ani desatina percenta nejaví ako malé číslo. Celková inflácia totiž nevyjadruje len zdraženie potravín, ale aj ostatných tovarov, služieb či energií.

Ministerstvo pôdohospodárstva tiež neviní za poskočenie cien na pultoch osobitný odvod. "Účtovné obdobie najväčších obchodných reťazcov je od 1. marca a od tohto dátumu pre nich platí aj osobitný odvod, čiže v januári tieto reťazce odvod ešte neplatili,“ povedal pre agentúru SITA hovorca ministerstva pôdohospodárstva Michal Feik.

Rezort nedávno zverejnil informáciu, že peniaze z odvodu by mali ísť na riešenie sucha. V hre je stále aj marketingový fond, ktorého fungovanie nie je zatiaľ bližšie známe. Práve doň však podľa pôvodných plánov mali ísť prostriedky vyzbierané od reťazcov.

Inflácia v januári

  • Spotrebiteľská inflácia v januári spomalila medziročne na 2,2 %. Oproti decembru 2018 boli ceny vyššie až o 1,1 %.
  • Ceny potravín medzimesačne poskočili o 3 % a medziročne zrýchlili na 1,8 %. Z toho približne 0,9 percentuálneho bodu tvorí zavedenie odvodu z reťazcov a menšia časť aj sezónnosť.
  • Regulované ceny oproti decembru stúpli o 1,7 %. Medziročná zmena zrýchlila na 3,5 %. Nárast spôsobili najmä ceny elektriny a tepla, nadol tlačilo ceny zavedenie obedov zdarma v materských školách.
  • Ceny pohonných látok klesajú už tretí mesiac po sebe, reagujúc na pokles ceny ropy. Medzimesačne sa znížili o 1,6 % a medziročný pokles sa prehĺbil na –3,7 %.
  • Ceny služieb boli oproti predchádzajúcemu mesiacu vyššie o 0,6 %, medziročne však inflácia spomalila na 2,6 %.

ZDROJ: Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií SR

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Potraviny #inflácia #ceny #reťazce #osobitný odvod
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku