VIDEO: Prečo sú pozemky slovenským prekliatím

, 23.02.2019 14:00

Odpoveď na otázku z titulku dáva história. O súčasnej podobe vlastníctva k pôde rozhodlo 19. a 20. storočie. V roku 1817 rakúsko-uhorský cisár František I. vydal Dekrét o stabilnom katastri. Bol to prvý dokument, ktorý umožnil získať prehľad o tom, kto čo vlastní a lepšie zdaniť napriek odporu šľachty príjmy z pozemkov.

Keď sa vlani oslavovalo storočnica Československa, skloňoval sa Masaryk ako zakladateľ republiky. Málokto si však spomenul na jeho Záborový zákon z roku 1919, ktorým odobral 4,2 milióna hektárov pôdy 1700 šľachtickým vlastníkom a pridelil 640-tisícom prevažne drobných roľníkov – šlo o legionárov, vojnové vdovy.

Že by tu bol základ dnešnej rozdrobenosti?

Nie ten spočíva v tom, že v kedysi mnohodetných slovenských rodinách sa pôda dedila podľa uhorského práva rovným dielom na všetkých potomkov, na rozdiel od Čiech a Moravy, kde pôdu podľa rakúskeho práva dedil najstarší roľníkov syn. Uhorské právo prežíva na Slovensku dodnes. Až teraz, keď rozdrobené vlastníctvo blokuje hospodársky rozvoj krajiny, sa hovorí o zmene Občianskeho zákonníka.

VIDEO: Viac o tom, ako sa vyvíjalo a vyvíja vlastníctvo k pôde, hovorí na videu geodet a kartograf Jozef Kožár.

VIDEO: Rozdrobené vlastníctvo pôdy, keď na jednu parcelu pripadá aj vyše 20 vlastníkov, blokuje hospodársky rozvoj celého územia. Predseda Komory pozemkových úprav Vladimír Uhlík vysvetľuje aké to má riešenie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#pôda #história #Rakúsko-Uhorsko #protesty farmárov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku