Družstvá v obchode nie sú prežitok

, 24.02.2019 12:00
Ján Bilinský, COOP
Generálny riaditeľ COOP Jednoty Slovensko Ján Bilinský. Sme jednotkou v predaji potravín, udržiavame si v ňom 20-percentný podiel. Autor: ,

Slovensko si tohto roku pripomína 150 rokov od založenia Prvého potravného spolku, predchodcu družstevného maloobchodu. O jeho minulosti, ale najmä súčasnej podobe hovorí Pravda s Jánom Bilinským, generálnym riaditeľom COOP Jednoty Slovensko, spotrebné družstvo. To má dnes 127-tisíc členov a s 20-percentným podielom na trhu je najväčším predajcom potravín.

Čo viedlo v roku 1869 Samuela Ormisa z Revúcej k založeniu prvého družstevného spolku zameraného na obchodovanie?

V druhej polovici 19. storočia sa v Uhorsku rýchlo presadzoval kapitalizmus. Roľníci a drobní podnikatelia zisťovali, že proti silnejúcim konkurentom majú len malú šancu uspieť. Postupne prichádzali na to, že na trhu obstoja, len ak spoja svoje sily. Za tejto situácie založil Samuel Ormis Potravný spolok, prvé spotrebné družstvo v Uhorsku, ktoré sa stalo predchodcom družstevného maloobchodu. Družstvo pomáhalo svojim členom, a podľa možností aj nečlenom, pri zaobstarávaní potravín za nižšie ceny ako u miestnych obchodníkov.

Ormis nadväzoval na iného veľkého vizionára družstevnej spolupráce Samuela Jurkoviča zo Sobotišťa. V čom bol jeho prínos?

Bol teoretik a praktický manažér zároveň, muž činu, celkom určite jedna z popredných osobností hospodárskeho aj spoločenského života obrodzujúcej sa slovenskej spoločnosti. Zvolili ho za profesora prvého slovenského gymnázia v Revúcej, bol spisovateľ, publicista, popularizátor moderného poľnohospodárstva, ovocinárstva, včelárstva a rozvoja remesiel.

Podstatou družstevníctva je spolupráca. Na čo sa sústreďuje spotrebné družstevníctvo dnes?

Princípy, ktorými sa riadili prvé družstvá, sú platné dodnes a držia sa ich aj spotrebné družstvá systému COOP Jednota. Ide o myšlienku vzájomnosti, dobrovoľnosť, sociálny princíp a spravodlivé podmienky podnikania. V obchode sa rýchlo presadzuje silný nadnárodný kapitál v podobe veľkých obchodných sietí. Jednotlivé COOP Jednoty podnikajú tam, kde obchod s potravinami a inými bežnými potrebami pre život tak nevynáša. Obchodujeme najmä na slovenskom vidieku. Prostredníctvom približne 2 100 predajní prinášame základné druhy potravín aj do najvzdialenejších a najmenších obcí Slovenska. V tom napĺňame Jurkovičov a Ormisov odkaz o sociálnej role družstiev. Cieľom nie je zbohatnutie, ale udržanie dôstojného života na vidieku.

Aké je postavenie COOP Jednoty v konkurencii nadnárodných obchodných sietí?

Sme jednotkou v predaji potravín, udržiavame si v ňom 20-percentný podiel. Celkove je síce pred nami o malý kúsok Tesco, to však má vyšší podiel predaja nepotravinárskych tovarov. Naše postavenie vyplýva nielen zo štruktúry predávaného sortimentu, ale aj skladby predajní. Kým my operujeme s 2 100 jednotkami, konkurencia má okolo 100–120 obchodných domov – supermarketov a hypermarketov. Pracujeme s jednopercentným ziskom, mnohé naše prevádzky sú na nule, niektoré dokonca v strate. Nemôžeme nerešpektovať silný ekonomický tlak, najmä v jeho dôsledku počet predajní za posledných desať rokov klesol asi o 150, ale sme tu.

Čo vás drží nad vodou?

Na rozdiel od medzinárodných reťazcov sa v prvom rade snažíme ponúkať spotrebiteľom slovenské potraviny. COOP Jednota ich má na svojich pultoch najviac, tvoria až 70 percent celkového predaja. Podporujeme slovenských výrobcov a slovenskú ekonomiku a súčasne držíme posledné piliere potravinovej sebestačnosti krajiny. Sme dobre rozložení v regiónoch a máme hustú sieť lokálnych dodávateľov. Je ich vyše 700. Aj ich zásluhou zákazníci vedia, že v našich predajniach nájdu vždy slovenské výrobky, ktoré sú čerstvé, kvalitné a zdravé. Profitujú z krátkych dopravných trás – na pult prichádzajú z najbližších fariem, mliekarní či mäsiarskych firiem. A nie sú poznačené nijakými škandálmi, o ktoré pri zahraničných nie je núdza.

Zaujímajú sa zákazníci COOP Jednoty o pôvod potravín viac ako v iných obchodných reťazcoch?

Podľa rôznych prehľadov máme dlhodobo najvyšší podiel predaja potravín vyrobených na Slovensku. Neudržali by sme ho bez prirodzeného dopytu našich zákazníkov. V severných regiónoch Slovenska pred časom niektoré Jednoty testovali predaj tovaru dovážaného z Poľska. Ľudia im povedali, že si ho môžu ísť kúpiť do Poľska, ale u nás im prekážal. To bol jasný signál, že chcú slovenské výrobky. Netreba si, samozrejme, idealizovať spotrebiteľské potravinové vlastenectvo, na úroveň Rakúska sa dostaneme tak o desať-pätnásť rokov. Dôležitá je spotrebiteľská skúsenosť, a tú upevňuje kvalitný čerstvý domáci produkt nezaťažený škandálmi. Z toho sa potom odvíja, ak by som mal byť aktuálny, prirodzený dopyt po slovenskom a nie poľskom mäse a všetkých ostatných potravinách.

Berú vás ľudia ako svoj obchod, svoje spotrebné družstvo?

Lepšie ako reči sú fakty. Družstevný obchod podporujú zákazníci, držitelia vernostných kariet. Takých je milión, čo zabezpečuje na jednej strane viac ako nadpolovičný objem predaja – 55 až 60 percent – a na druhej strane udržiava obchodnú aj obyčajnú ľudskú, sociálnu väzbu s naším spotrebným družstvom, čo je typické najmä pre malé vidiecke predajne. Predajne COOP Jednoty sú nielen centrom nákupov, umožňujú aj výber finančnej hotovosti, dobitie telefónnej karty. A pri tom všetkom ľudia komunikujú, posúdia tovar. Máme ohlas z prvej ruky na to, čo predávame, a vieme, čím žijú naše obce.

Minulé desaťročie aj začiatok tohto desaťročia sa niesli v znamení veľkoformátových predajní. Aká je súčasnosť?

Za posledné roky badať trend „zmenšujúcich“ sa predajní, ktoré ponúkajú čerstvé a kvalitné potraviny. Ľudia si cenia čas, čomu nahráva to, že naše predajne sú poruke. Najväčšie zastúpenie predajní má u nás formát Potraviny, ktoré sú typické pre menšie mestá a vidiek. Osvedčil sa. Zahraničné reťazce na vidiek neexpandujú, pretože rentabilita prevádzok sa blíži k minimálnej ziskovosti.

Krátko po druhej svetovej vojne bolo na Slovensku 3 000 družstiev s 800-tisíc členmi. Fakticky čo obec, to družstvo. Dnes však už ani COOP Jednota nemá svoj obchod v každej obci. Čo je dôvodom koncentrácie predaja do väčších dedín?

Na Slovensku je 2 933 obcí a pri počte viac ako 2 100 našich predajní pokrývame väčšinu obcí. V jednom vtipe sa pýtajú: Čo v žiadnej obci nesmie chýbať? Odpoveď znie: Kostol, cintorín, futbalové ihrisko, krčma a COOP Jednota. Usilujeme sa udržať v obciach s počtom okolo 500 obyvateľov. Ako som však vravel, aj my musíme pri všetkej solidarite rešpektovať ekonomiku prevádzky. Preto zlučujeme a modernizujeme predajne.

Viete načrtnúť vývoj v budúcom desaťročí? Zoštíhliete?

Obchod nie je o želaniach, ale reaguje na konkrétny hospodársky a demografický vývoj spoločnosti. Predpokladám, že práve v dôsledku migrácie obyvateľstva za prácou sa časť vidieka vyľudní. Nemali by sme však prísť viac ako o 100 až 150 predajní. Družstevný obchod sa modernizuje, je silný aj inde v Európe, napríklad vo Švajčiarsku, v Taliansku či Škandinávii. Udržíme ho aj na Slovensku.

COOP Jednota má v názve dve veľmi symbolické slová – prvé kladie dôraz na spoluprácu a druhé na jednotu, svornosť. Ako sa ich darí uchovávať v podmienkach trhového hospodárstva, kde hlavným kritériom úspešnosti je zisk?

Maloobchodný systém COOP Jednota tvorí 30 družstiev, z ktorých 26 sa venuje obchodnej činnosti. Všetky družstvá koordinuje centrála COOP Jednota Slovensko. Vzťahy sú založené na franšíze s tým, že úlohou COOP Jednoty Slovensko je zabezpečovať spoločenskú a ekonomickú prosperitu družstiev. Bez vzájomnej dôvery a rešpektu jednotlivých členov by to, samozrejme, nešlo.

Koľko ľudí vie, že COOP Jednota je jedným z najväčších zamestnávateľov na Slovensku?

Sme rozptýlení po celej krajine, ale dovedna zamestnávame viac ako 14 000 zamestnan­cov, čím výrazne ovplyvňujeme zamestnanosť. Poskytovať prácu tisíckam ľudí vnímame zároveň ako veľkú zodpovednosť. Zvyšujeme platy, (nie sú najvyššie, ale priemer preskočil vlani hranicu 800 eur mesačne), poskytujeme rôzne benefity.

Môže spotrebné družstvo podporovať slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo?

Samozrejme. Nielen priamym predajom slovenských výrobkov. Už 20 rokov máme vlastnú privátnu značku, ktorá z 80 percent stojí na produkcii slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Ak chce Slovensko znížiť dovoz zahraničných potravín, musí účinnejšie podporovať ich domácu výrobu. Nemám na mysli len dotácie, ale celkové vyladenie ekonomiky agrosektora aj pomocou daní a odvodov. Aj vďaka využitiu týchto nástrojov sú totiž potraviny z dovozu lacnejšie. A citlivejšie treba narábať aj s inými ekonomickými a legislatívnymi nástrojmi.

Ktoré máte na mysli?

Aktuálny je najmä zákon o neprimeraných obchodných podmienkach. Slovensko zadefinovalo 44 neprimeraných podmienok, pripravovaná európska legislatíva, ktorú má schvaľovať v marci Európsky parlament, však hovorí o 4+4 neprimeraných podmienkach. To by Slovensko malo rešpektovať.

.....

VIDEO: Ako si vybrať kvalitný mäsový výrobok? Aké dôsledky zanechávajú mäsové škandály, ako naposledy prípady pochybnej poľskej hovädziny? Pozrite si video TV Pravda s názormi mäsiara Ignáca Bertoviča z Vysokej pri Morave.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Potraviny #reťazce #Ján Bilinský #COOP Jednota
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku