Skok minimálnej mzdy pocíti pol milióna ľudí

Razantný nárast minimálnej mzdy od januára budúceho roka na 600 eur môže na svojich výplatných páskach vidieť až pol milióna pracujúcich ľudí. Historicky najvyšší rast minimálnej mzdy sa bude priamo týkať približne 150-tisíc najslabšie zarábajúcich zamestnancov.

25.02.2019 08:00
debata (178)

Smer ako najsilnejšia koaličná strana v budúcom roku navrhuje zvýšenie minimálnej mzdy zo súčasných 520 na 600 eur v hrubom. V ére samostatného Slovenska sa doteraz nikdy minimálna mzda nezdvihla až o 80 eur.

Razantné zvyšovanie minimálnej mzdy slovenská ekonomika bez problémov ustojí v prípade, ak nepríde recesia. V opačnom prípade môžu pre vysoké mzdové náklady prepúšťať hlavne firmy s výrobou postavenou na lacnej pracovnej sile. Z európskych krajín sa v recesii už nachádza Taliansko a koncom minulého roka sa jej len tesne vyhlo Nemecko. Aktuálne sa ekonómovia sporia o to, či európsku ekonomiku zasiahlo len cyklické spomalenie, alebo prichádza recesia. Všetko bude jasné až v druhej polovici tohto roka.

„Zvýšenie minimálnej mzdy nespôsobí vážnejšie problémy v prípade, že slovenská ekonomika aj v budúcom roku porastie prudkým, štvorpercentným tempom. No nikdy nie je dobré, ak minimálna mzda rastie čisto na základe politického rozhodnutia, a bolo by fajn v budúcnosti naviazať jej rast na výkon slovenskej ekonomiky,“ povedal ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Razantnejšie zvyšovanie minimálnej mzdy už tradične vítajú odbory a proti sú, ako vždy, zamestnávatelia. V prípade príchodu recesie môžu mať problémy firmy pôsobiace v textilnom priemysle či výrobcovia lacných elektrotechnických súčiastok, alebo producenti káblových zväzkov. Ťažkosti sa dajú očakávať aj v podnikoch pôsobiacich v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou. „Vysoké mzdové náklady spôsobia firmám obrovské problémy v prípade razantnej straty zákaziek a spôsobia prepúšťanie ľudí,“ povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Podľa odborov ťažšie časy tak či tak prinesú prepúšťanie. „Samozrejme, v prípade krízy budeme rovnako ako v minulosti rokovať s manažmentom o možnostiach jej zvládnutia. No momentálne sa ekonomike darí a kedy, ak nie teraz, máme žiadať razantnejší rast platov?“ opýtal sa predseda OZ KOVO Emil Machyna.

Rast minimálnej mzdy dvíha aj príplatky. Ich výpočet sa výrazne zmenil vlani v máji. Nárok na vyššie príplatky získalo takmer 800-tisíc ľudí v súkromných firmách. Týkajú sa aj okolo 150-tisíc štátnych zamestnancov. Ak robotník za 8-hodinovú nočnú zmenu dostával príplatok 4,80 eura, od 1. mája 2018 zo zákona dostáva už 7,20 eura a od mája 2019 dostane až 10,40 eura. Príplatky sa počítajú z najnižších platov a s úpravou vzorca a rastom minimálnej mzdy od januára 2019 zo 480 na 520 eur príplatky výrazne stúpli.

V siedmich krajinách EÚ pracujú za menej ako v SR

Zamestnávatelia tiež politikom vyčítajú, že hneď v úvode roka oznámili svoju predstavu o budúcoročnej výške minimálnej mzdy, čím značne sťažili vyjednávanie s odbormi. „V podstate rokovanie stratilo zmysel, keďže už vopred poznáme výsledok,“ dodal Hošták. Snahu o zvýšenie minimálnej mzdy na 600 eur ako prvý spomenul poslanec vládneho Smeru Erik Tomáš. „Podľa mňa je legitímne, ak najsilnejšia vládna strana transparentne zverejní svoju predstavu o raste minimálnej mzdy,“ povedal štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš.

V siedmich krajinách Európskej únie bola v roku 2017 nižšia minimálna mzda ako na Slovensku. Za najmenej peňazí, len 261 eur za mesiac, sú ochotní pracovať Bulhari. Nasleduje Litva s minimálnou mzdou vo výške 400 eur, Rumunsko 409, Lotyšsko 430, Maďarsko 445 a Chorvátsko 462. V roku 2017 bola v Českej republike aj na Slovensku minimálna mzda 480 eur. Až v štrnástich krajinách Európskej únie je vyššia minimálna mzda a v ekonomicky porovnateľnom Slovinsku dosahuje až 843 eur. Najlepšie sa zarába v Luxembursku, kde minimálna mzda dosahuje 1¤999 eur v hrubom.

Za posledné roky sa najrazantnejšie zvyšovanie minimálnej mzdy udialo v roku 2018, keď vzrástla o 45 eur, na 480 eur v hrubom. Priemerne sa za posledných desať rokov minimálna mzda každý rok zvýšila o 22 eur a desať centov. Plánované zvýšenie o rovných 80 eur je tak jednoznačne najrýchlejším rastom v histórii samostatnej Slovenskej republiky.

Hľadá sa dohoda v koalícii na poklese odvodov

Razantnejšie zvyšovanie minimálnej mzdy podporuje aj opozícia s výnimkou SaS. Veľká diskusia sa vedie okolo vysokého odvodového zaťaženia najslabšie zarábajúcich ľudí. Pri hrubej mzde vo výške 600 eur je celková cena práce až 811 eur. Z nej štát na odvodoch získa 328 eur a zamestnanec v čistom dostane len 411 eur. V slovenskom mzdovom systéme totiž odvody platí zamestnanec aj zamestnávateľ. „Stále platí, že ministerstvo práce podporuje zníženie odvodov pre najslabšie zarábajúcich zamestnancov. K presadeniu tejto zmeny je potrebný súhlas všetkých koaličných partnerov a dovoliť ju musia aj možnosti štátneho rozpočtu,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Slovensko už v tomto roku po prvý raz v histórii počíta s dosiahnutím vyrovnaného rozpočtu a prípadný budúcoročný prebytok môže byť použitý práve na zníženie odvodov pre najslabšie zarábajúcich ľudí.

Najslabšie zarábajúci ľudia naposledy razantne nižšie odvody platili počas jednofarebnej ľavicovej vlády v roku 2016. V tom čase takzvaná odpočítateľná odvodová položka až o 10,7 eura zvýšila čistý mesačný príjem zamestnanca, ktorý pracoval za hrubú minimálnu mzdu 405 eur. Po nástupe novej pravicovo-ľavicovej koalície sa odpočítateľná odvodová položka nevalorizovala a dnes najslabšie zarábajúcim ľuďom prináša minimálne zvýšenie platu. O jedno euro mesačne si dnes vďaka nej prilepší človek pracujúci za 557 eur v hrubom. Vo vládnej koalícii sa okrem zníženia odvodov diskutuje aj o možnosti zníženia daní pre slabšie zarábajúcich ľudí. Lenže proti razantnému zvýšeniu nezdaniteľného minima najviac protestujú obce, ktoré sú financované práve z daní z príjmu fyzických osôb.

V závislosti od dosiahnutého vzdelania musia zamestnávatelia vyplácať ľuďom až päť rôznych stupňov minimálnej mzdy. Na najnižšiu v pravdepodobnej výške 600 eur budú mať v roku 2020 nárok upratovačky alebo operátori výroby. Druhý stupeň bude už vo výške 720 eur a nárok naň majú pomocní pracovníci v zdravotníctve, predavačky v obchodoch či administratívni pracovníci. Tretí stupeň dosiahne hodnotu 840 eur a nárok naň majú zdravotné sestry alebo účtovníci. Štvrtý stupeň bude zrejme v sume 960 eur a vzťahuje sa na oblastných manažérov alebo hlavných účtovníkov. Piaty má dosiahnuť 1 080 eur a platí pre manažérov výroby či oblastných manažérov. Najvyšší, šiesty stupeň bude v sume 1 200 eur a vzťahuje sa na výkonných alebo generálnych riaditeľov.

© Autorské práva vyhradené

178 debata chyba
Viac na túto tému: #minimálna mzda