Februárové slnko býva falošné

, 27.02.2019 10:00
žena, ovocie, strom
Minulý rok ovocinári na Slovensku nevedeli, čo s ovocím. Autor:

Na sklonku februára je už jasné, že Slovensko bude mať za sebou zimu, ktorá potvrdzuje trend dlhodobého otepľovania planéty.

Teplé februárové počasie vytiahlo na juhu do polí poľnohospodárov a záhradkári už sejú mak, mrkvu, petržlen či cibuľku. Nenápadne sa k životu prebúdzajú ovocné stromy. Kto teraz radikálne reže orechy, musí rátať s tým, že mu začnú plakať – z rezných rán bude vytekať bunečná šťava.

Jedna z ľudových pranostík hovorí, že februárové slnko býva falošné. Lenže v posledný februárový deň predpovedajú meteorológovia na juhu Slovenska 17 až 18 stupňov. No už v piatok majú teploty klesať, čím sa zrejme zopakuje minulotýždňový priebeh počasia. Teplotné výkyvy, ktoré predvádza tohtoročný február, zodpovedajú podľa klimatológa Pavla Fašku zo Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu viac marcu. Môže to veštiť rôzne extrémne prejavy počasia, napríklad aprílové mrazy.

Hoci sa v januári zdalo, že tohtoročná zima sa bohatou nádielkou snehu aj mrazmi vracia k zimám z minulého storočia, keď ešte počasie bolo normálne, na konci februára je všetko inak. Klíma na planéte sa otepľuje. Rekord v Európe drží Česká republika, keď tam vlani namerali odchýlku plus 2,5 stupňa Celzia od normálu. Slovensko oproti roku 1980 malo zvýšenie teploty len o málo nižšie – 2,3 stupňa Celzia. Čo to v praxi znamená?

Napríklad to, že poľnohospodárstvo čelí z roka na rok čoraz väčšiemu suchu. Po výdatných januárových zrážkach sa zdalo, že minuloročný zrážkový deficit, ovplyvnený aj nedostatkom vlahy z predchádzajúcich rokov, sa podarí znížiť. Lenže február priniesol namiesto chladu teplo a málo oblačné počasie.

Od 4. do 19. februára, ako pripomína Faško, bolo územie takmer na celom Slovensku bez zrážok. Snehová pokrývka sa drží vyššie už len od nadmorskej výšky od 500 až 600 metrov nad morom. Hladiny podzemných vôd síce o čosi stúpli, ale nie o toľko, o koľko by si želali všetci, čo nejakým spôsobom hospodária s vodou.

Rok s rokom si nie je bratom

Vidno to aj na priebehu tohtoročnej zimy. Vlani bol február a po ňom aj marec studený. Vzápätí sa prudko otvorila jar, ktorá na konci apríla prekvapila až letnými teplotami. Tohto roku pripraví počasie pravdepodobne iný scenár. A keďže v prírode platí, že teplo býva kompenzované chladom, nemožno podľa Fašku vylúčiť, ža na konci apríla alebo začiatkom mája sa objavia mrazy, ktoré vždy preklínajú ovocinári, pretože naplno kvitnú stromy.

Klimatické oteplenie v 21. storočí je realitou. „Posledných osem rokov sa otepľuje rýchlejšie ako v prvej dekáde po roku 2000,“ hovorí Faško a doterajší charakter počasia podľa neho nasvedčuje, že „keď sa uzavrie druhé desaťročie, to bude ešte teplejšie ako prvé.“ Čo z toho vyplýva? Predovšetkým rast extrémnych prejavov počasia.

Jeho dôsledky na poľnohospodárstvo však nebývajú priamočiare. Vlani sa teplo a sucho podpísali na nižšej úrode obilnín, krmovín, cukrovej repy a zemiakov, a to nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Zato ovocinári zobrali rekordnú úrodu, jabĺk predovšetkým. Zopakuje sa aj tohto roku?

Skúsený ovocinár Marián Varga z Veselého pri Piešťanoch nepovažuje zatiaľ vyššie februárové teploty za rizikové z hľadiska tohtoročnej úrody. Tzv. vegetačná nula sa pri ovocných stromoch začína až vo chvíli, keď teploty dosiahnu osem stupňov Celzia. Vzhľadom na to, že nočné teploty klesajú pod túto hranicu, je zatiaľ všetko viac-menej v normále. Pravda, to, že počasie doprialo stromom viac tepla, vidno na postupnom prebúdzaní stromov. Varga napríklad už neodporúča hlboké rezy do korún orechov.

Odrodová skladba sa mení

Minulý rok ovocinári na Slovensku nevedeli, čo s ovocím. O tohtoročnej úrode však nerozhodne len zima či nevyspytateľné jarné mrazy, ktoré na slovenské územie prichádzajú zo severných zemepisných šírok, ale aj to, ako pestovatelia vlani regulovali úrodu. Obzvlášť pri bohatej nádielke plodov bola dôležitá ich prebierka. A ešte čosi, čo nie je na Slovensku úplnou samozrejmosťou.

„Celá južná Európa, ale aj Belgicko, Holandsko a Nemecko praktizujú tzv. pozberové prihnojovanie ovocných sadov dusíkom,“ hovorí Marián Varga. Najjednoduchšie sa to dá robiť prostredníctvom kvapôčkovej závlahy. Tí, čo ju nevybudovali, by mali stromy prihnojiť klasickými hnojivami. Počasie bolo vlani spojencom ovocinárov, pretože stromy vytvorili dostatok kvetných pukov.

Otepľovanie zatiaľ nemení druhovú skladbu pestovaných ovocných stromov. Marián Varga vraví, že pokiaľ budú rodiť jablone na Sicílii a v severnej Afrike, nemusí sa Slovensko obávať ani krátkej zimy. Ak sa však niečo mení, je to odrodové zastúpenie pestovaných jabloní. V priebehu posledného poldruhadesaťročia sa napríklad odroda Fuji, ktorá sa pestovala len na juhu Slovenska, presunulu na líniu Trenčín až Žilina, odroda Pinova dokonca postúpila pod samotné Tatry až k Popradu. Pink lady, kedysi pestovaná len v Taliansku, sa už udomácňuje u špičkových pestovateľov na juhu Slovenska.

Teplo posledných februárových dní umožnilo sejbu jarnej zeleniny. Skúsená pestovateľka Eva Sedláková z Krakovian pri Piešťanoch zasiala v pondelok mak a chystá sa vysiať koreňovú zeleninu. Vraví, že maku neuškodí ani prípadný sneh. „Babičky ho siali vždy na prelome februára až marca.“

Pokiaľ ide o mrkvu a petržlen, zeleninárka odporúča vysiať teraz jednu-dve hriadky a druhú polovicu záhonov odložiť na koniec marca a začiatok apríla. Počasie je každoročne nevyspytateľný fenomén a riziko z prípadných silných mrazov možno minimalizovať práve tým, že sa časť zeleniny zaseje neskôr.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#počasie #sadenie #poľnohodpodárstvo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku