"Slovensku sa v súčasnosti ekonomicky veľmi darí, ale zaostáva v oblastiach, ktoré sú pre budúci rast kľúčové,“ hovorí vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko. Medzi ne patrí podľa Bruselu kvalita verejnej správy, veda a výskum, inovácie a digitalizácia. Ale aj výrazné regionálne rozdiely. Kým bratislavský región je ekonomicky nad priemerom únie, východ krajiny za ním výrazne zaostáva. "Tieto rozdiely sú jedny z najväčších v rámci jedného členského štátu,“ hovorí Miko. Je tam však podľa neho pozitívny trend. Do budúcnosti rovnako ako v iných krajinách únie zohrá rolu aj starnutie spoločnosti či automatizácia a robotizácia.
Podľa údajov Eurostatu za rok 2017 je región hlavného mesta na ôsmom mieste v únii – s hrubým domácim produktom na obyvateľa vo výške 179 percent priemeru EÚ. "Okrem Bratislavy však zvyšné regióny na Slovensku boli pod priemerom EÚ a s výnimkou východného Slovenska si oproti roku 2016 nepolepšili,“ hovorí analytička Poštovej banky Katarína Muchová. Východ Slovenska skončil na úrovni 54 percent hrubého domáceho produktu (HDP) priemeru únie.
S regionálnymi rozdielmi sa Slovensko borí od vstupu do únie. Hoci HDP na obyvateľa vo všetkých regiónoch rastie, vysvetľuje Muchová, nejde o rovnomerný rast. "Najmä rozdiel medzi Bratislavským krajom a východným Slovenskom sa od roku 2004 zväčšil, aj keď samotný rok 2017 priniesol isté zmiernenie rozdielu,“ hovorí analytička. Pri vstupe Slovenska do EÚ mal Bratislavský kraj 3,1-násobne vyšší HDP na obyvateľa ako východ krajiny, dodáva. V roku 2017 bol tento rozdiel až 3,3-násobný.
Regionálne rozdiely sa podľa Bruselu podpísali aj pod horšie študijné výsledky žiakov. Veľký vplyv tu totiž má práve socio-ekonomické zázemie detí. Pretrváva diskriminácia rómskych detí. Vyše pätina z nich končí v osobitných školách len na základe ich socio-ekonomického pôvodu.
Ak Slovensko nebude regionálne rozdiely vyrovnávať, ťažko sa posunie bližšie k priemeru krajín únie. Pri vstupe do únie Slovensko dosahovalo 55 percent úrovne priemeru EÚ, teraz je to takmer 80 percent. Za tento nárast však vďačíme prvým rokom nášho členstva, v tých posledných môžeme pozorovať skôr spomalenie doťahovania sa na úniu.
To, kde Slovensko išlo vysoko dopredu, je trh práce. A vidí to aj Brusel, hoci aj tu pripomína výrazné regionálne rozdiely. "Trh práce sa zlepšuje, zvyšuje sa zamestnanosť, ktorá je na úrovni 72,5 percenta, čím Slovensko prekročilo svoj cieľ stanovený na rok 2020 (72 percent) a doťahuje sa na európsky priemer (73,2 percenta),“ hovorí ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ľudmila Majláthová. Slovensko má rekordne nízku nezamestnanosť na úrovni 6,1 percenta. Za minulý rok pribudlo v našej ekonomike množstvo voľných pracovných miest. Opäť však hlavne v bratislavskom regióne.
Aj na pracovnom trhu však pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely. Nezamestnanosť je vysoká hlavne v regiónoch na východe a juhu krajiny. Problémom je aj nízka zamestnanosť žien. "Súvisí to s dlhšou materskou dovolenkou, nedostatkom jaslí, škôlok, chýbajú flexibilné pracovné zmluvy,“ hovorí Majláthová. Vysoká je aj nezamestnanosť rómskej komunity, kde nepracuje takmer polovica ľudí. Je za tým nielen nízka kvalifikácia, ale aj etnická diskriminácia. Negatívom je vysoká dlhodobá nezamestnanosť, a to 4,2 percenta oproti európskemu priemeru na úrovni tri percentá.
Roboti a cudzinci
Výzvou pre slovenský trh práce bude automatizácia. "Slovensko má až dve tretiny pracovných miest ohrozených týmto trendom,“ hovorí Majláthová. Rozhodujúcu úlohu tu zohrá vzdelávanie. Napríklad cez podporu duálneho vzdelávania.
S trhom práce zamáva v budúcom roku aj spomalenie ekonomiky. Podľa zimnej prognózy Európskej komisie by mala v budúcom roku spomaliť na 3,5 percenta z tohtoročných 4,1 percenta. Výsledkom bude schladenie trhu práce. Aj tu sa však ukážu regionálne rozdiely. "Nové pracovné miesta by mali pribúdať najmä na západe krajiny, kde je už zásoba vhodnej pracovnej sily vyčerpaná,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. V ekonomicky slabších regiónoch sa trend znižovania nezamestnanosti podľa neho otočí už tento rok. Problémy bude firmám na západe krajiny robiť aj nízka mobilita pracovnej sily. "Podniky na západnom Slovensku budú stále odkázané i na dovoz pracovnej sily zo zahraničia,“ hovorí analytik. V horšom prípade nebudú môcť expandovať, dodáva.
Na Slovensku sa však už vlani zvýšil podiel zamestnancov z krajín mimo EÚ, zamestnali sa u nás najmä Srbi a Ukrajinci. Je za tým zvoľnenie pravidiel pre ich zamestnávanie.
Pracujúcich cudzincov je však na Slovensku podľa Koršňáka stále len zanedbateľné množstvo. "V porovnaní s obdobím spred piatich rokov sa síce ich počet na Slovensku zvýšil približne o tretinu,“ hovorí analytik. Ich počet nepresahuje 10-tisíc – teda 0,3 percenta všetkých zamestnancov v slovenskej ekonomike. Priemerne v krajinách EÚ sa počet dlhodobo pracujúcich cudzincov zvýšil oproti roku 2013 o 26 percent, dodáva Koršňák.
Eurofondy aj preregulované energie
Napriek určitému pokroku má Slovensko medzery aj v čerpaní eurofondov a nedokáže plne využiť a absorbovať alokácie, ktoré má k dispozícii. "Za minulý rok hrozí Slovensku strata v objeme 120 miliónov eur,“ hovorí Majláthová. Komisia za tým vidí nedostatky v administratíve a strategickom plánovaní.
Pre ďalšie programové obdobie nám Brusel odporúča zamerať sa na výskum a inovácie, ekológiu, dostavbu diaľnic, sociálnu oblasť a približovanie samosprávy občanom.
Ako sa stalo v posledných rokoch zvykom, Brusel vyčíta Slovensku aj nadmernú reguláciu koncových cien energií. Tá podľa správy bráni inováciám a rozvoju trhu. Pozitívum vidí komisia v skrátení podpory pre domáce uhlie z roku 2030 najviac do roku 2023.
Problémy však máme s napĺňaním európskeho cieľa podielu obnoviteľných zdrojov (OZE) do roku 2020 na úrovni 14 percent. Podiel OZE totiž na Slovensku v roku 2017 klesol o vyše percento oproti roku 2015. Pozadu je Slovensko aj v miere recyklácie. Na skládky putuje u nás okolo dvoch tretín odpadu, v únii je to len niečo vyše polovice.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.