Napriek tomu, že nové hodnotenie krajiny je stále pod investičným pásmom, do Grécka sa tak vkladá opätovná dôvera a vysoká možnosť ďalšieho pokroku. Grécko už tak nebude naďalej pod striktným drobnohľadom európskych inštitúcií a Medzinárodného menového fondu, ktorý dohliada na plnenie stanovených reforiem v krajine.
Momentálne sa predpokladá znížené riziko vrátenia sa do finančne núdzových stavov, akým musela krajina čeliť v minulosti. Grékom sa tak týmto zvýšením ratingu zmenil výhľad z pozívneho na stabilný. S opätovným zvýšením či znížením ratingu sa v blízkom čase nepočíta.
„Aj keď v určitom období k pokroku nedochádzalo a stanovené ciele boli odložené, prípadne sa neplnili, zdá sa, že reformy sú už pevnejšie ukotvené,“ uviedla agentúra Moody's Investors.
Foto: Zdeno Gáfrik, Pravda.sk
Pre Grécko by zlepšenie hodnotenia malo predstavovať odrazenie sa na výnosoch z gréckych dlhopisov. Práve vďaka piatkovému zvýšeniu ratingu agentúry sa Grécko rozhodlo emitovať 10-ročné dlhopisy. Grécko naposledy emitovalo 10-ročné dlhopisy v roku 2010, krátko pred tým, ako prijalo prvý program zahraničnej núdzovej pomoci. V auguste v roku 2018 Grécko vystúpilo z tretieho záchranného programu európskych veriteľov. Ukončilo sa tak osemročné obdobie úverového financovania krajiny. Počas tohto obdobia dostalo Grécko od EÚ 289 miliárd eur na dlhy, ktoré má do roku 2060 splatiť.
Ku gréckej kríze sa vyjadrovali mnohí politici, medzi inými aj Richard Sulík, ktorý v lete minulého roka vyhlásil, že Grécko do Eurozóny nepatrí. Zároveň však dodal, že Grécko sa z toho časom dostane. „Ale to môže trvať aj 20 rokov a bude to pre nich ťažkých 20 rokov. Myslím si, že Grécko nepatrí do eurozóny. Má síce euro, ale je preň príliš silné. Už pri vstupe do eurozóny Grécko skresľovalo dáta, falšovalo štatistiky,“ povedal.
Práve v októbri roka 2009 sa verejnosť dozvedela, že Gréci roky falšovali štatistiky o výške svojho deficitu, ktorý umelo znižovali. Ten skutočný deficit nebol 3,6 percenta HDP, ale bol takmer štvornásobne väčší. K problémom viedlo aj masívne požičiavanie si financií vládou, aby mohli financovať štedré výdavky, a súčasne vláda tolerovala rozsiahle daňové úniky. To donútilo grécku vládu obrátiť sa so žiadosťou o záchranný úver na ostané krajiny eurozóny. Na Slovensku kvôli pomoci Grécku po neústupčivom postoji Sulíka padla Radičovej vláda. Následne sa Slovensko pridalo k pomoci, ktorá sa teraz pri zlepšení hodnotenia Grécka začína ukazovať ako zmysluplná. Podmienkou Slovenska je, že dlh sa nebude škrtať. V čase pomoci Grécku sa špekulovalo, že alternatívou bolo rozšírenie dlhovej nákazy aj na Španielsko a Taliansko a možný následný krach eurozóny.
Grécko však vyhrané ešte ani zďaleka nemá, pretože ho trápi vysoká miera nezamestnanosti, drsný pokles životnej úrovne a čaká ho niekoľko desiatok rokov splácania obrovského dlhu.