„Nie sme si vedomí žiadneho trestného oznámenia vedeného proti nám, ktoré by obsahovalo údajné pranie špinavých peňazí,“ reagovala Raiffeisen Bank International pre agentúru Reuters. Finančná skupina zároveň uviedla, že obvineniam z prania špinavých peňazí čelila už v minulosti a úrady celé vyšetrovanie nakoniec uzavreli ako neopodstatnené. V súčasnosti rakúska prokuratúra nezverejnila žiadne konkrétne mená bankových skupín a potvrdila len prijatie obvinenia. „Obvinenie bude preverené a následne rozhodneme o prípadnom začiatku vyšetrovania,“ uviedla podľa agentúry Reuters rakúska prokuratúra.
Systém prania finančných zdrojov ruských oligarchov ešte v pondelok zverejnilo konzorcium Medzinárodnej organizácie investigatívnych novinárov (OCCRP). Hlavnú úlohu v ňom mala hrať ruská Troika Bank, ktorá mala spolupracovať práve s rakúskou Raiffeisen Bank International, nemeckou Deutsche Bank či s holandskými finančnými domami ABN AMRO a ING. Prostredníctvom 1,3 milióna transakcií prebiehajúcich medzi 233-tisíc súkromnými spoločnosťami sa malo vraj preprať až 470 miliárd amerických dolárov. Väčšina prepraných peňazí údajne pochádzala z korupcie, predaja zbraní a drog.
Pomerne komplikovaný systém mal umožniť ruským oligarchom nakúpiť si podiely v prosperujúcich súkromných spoločnostiach či stať sa vlastníkmi luxusných nehnuteľností, alebo si objednať súkromné vystúpenie známych popových hviezd. „Aby sa bohatí ľudia vyhli odhaleniu, používali identitu chudobných ľudí pracujúcich pre rôzne offshorové spoločnosti,“ uvádza na svojej webovej stránke OCCRP.
Za zlyhania pri odhaľovaní zneužívania účtov na kriminálne účely zaplatila ING už v septembri minulého roku pokutu 794 miliónov eur. Ďalšia podozrivá banka ABN AMRO minulý mesiac vyhlásila, že zosilnila svoj boj proti praniu špinavých peňazí a iným trestným činom, pričom v druhom štvrťroku si naň vyčlenila 85 miliónov eur.
Daňový raj Holandsko
Holandsko je dlhé roky známym európskym daňovým rajom, ktorý vo veľkom využívajú veľké nadnárodné koncerny ako Apple, Facebook, Amazon či Alphabet vlastniaci Google. Daňová optimalizácia prebieha tak, že veľký nadnárodný koncern si zriadi oficiálne sídlo v Írsku, ale manažment spoločnosti bude sedieť v Holandsku. Podľa írskych zákonov je daňová rezidencia spoločnosti tam, kde sídli jej manažment, a v tomto prípade je to Holandsko. Na základe zaplatených faktúr práve do Írska smerujú všetky peniaze zarobené v Európskej únii. Následne Írska centrála zaplatí holandskej pobočke poplatky za autorské práva, čím si daňový základ zníži na nulu a vyhne sa zaplateniu miestnej dane z prímu vo výške 12,5 percenta. Holandsko zahraničné prímy spoločností nezdaňuje a výsledkom tejto daňovej optimalizácie je daň z príjmu vo výške nula percent.
Stovky miliárd eur strácajúcich sa v európskych daňových rajoch následne chýbajú pri financovaní zdravotného systému, penzijného systému či pri výstavbe diaľnic. Tento problém má podľa návrhu Európskej komisie vyriešiť spoločný základ dane, ktorého prijate blokujú práve Holandsko a Írsko. Ekonomiky týchto krajín totiž profitujú z toho, že sa v nich nachádzajú sídla veľkých nadnárodných koncernov. Napríklad v roku 2017 sa Írsko tvrdo bránilo tomu, aby na žiadosť Európskej komisie od spoločnosti Apple spätne na daní z príjmu vybralo až 13 miliárd eur. Problémy daňových rajov začali politici riešiť až po tom, čo ich začali odhaľovať investigatívni novinári, ktorých najznámejšími kauzami boli Luxleaks a Panama Papers.