Tisíc eur v čistom. To je pre odbory suma pre bezproblémový život

07.03.2019 12:15

Predstavitelia Odborového zväzu (OZ) KOVO podporujú plánovaný rast minimálnej mzdy. Súvisí to s nespokojnosťou s výškou súčasných platov.

Nespokojných zamestnancov chcú zapojiť aj do pripravovaných verejných zhromaždení, na ktorých chcú na problémy s nízkou mzdou poukázať. Konať by sa mali na východe Slovenska na prelome apríla a mája. Presné termíny, ale i počet takýchto zhromaždení, ohlásia po zmonitorovaní úrovne spokojnosti zamestnancov v jednotlivých podnikoch, ktorú práve vykonávajú. Uviedli to zástupcovia OZ KOVO na štvrtkovej tlačovej besede v Prešove.

Ako povedal člen predsedníctva OZ KOVO Jozef Balica, veľká časť zamestnancov na Slovensku má nízku mzdu. Týka sa to najmä zamestnancov na východnom Slovensku a to podľa odborárov ústi do nespokojnosti. „Preto chceme aj formou verejného podporno-protestného zhromaždenia vyjadriť nespokojnosť s úrovňou miezd, ktoré na Slovensku máme,“ uviedol Balica. Ako dodal, údaj z tretieho štvrťroka minulého roku hovorí o čistej disponibilnej priemernej mzde na úrovni 755 eur. „Polovica zamestnancov, to je milión ľudí, poberá na Slovensku mzdu niečo cez 670 eur. Sú to veľmi nízke sumy na to, aby človek dôstojným životom prežil. Preto sa zamestnanci búria,“ dodal.

Aby si rodiny dokázali zabezpečiť bezproblémový život je podľa Balicu ale potrebná mzda na úrovni 1 000 eur v čistom. Aj preto odborári podporujú snahy o zvýšenie minimálnej mzdy, hoci aj jej výške je podľa nich nedostačujúca.

„Sme za to, aby sa dodržiavali pravidlá Európskej sociálnej charty, ktorá hovoria o tom, že minimálna mzda by mala byť na úrovni 60 percent priemernej mzdy. Táto je na úrovni 635 eur v hrubom,“ dodal s tým, že predpokladaný rast minimálnej mzdy na rok 2020 je vládou navrhovaný na úroveň 600 eur. Návrh Konfederácie odborových zväzov hovorí o sume 635 eur.

Ako dodala podpredsedníčka OZ KOVO Monika Benedeková, odborári v rámci svojej kampane za vyššie mzdy poukazujú na to, že napriek rastu miezd na Slovensku za posledných päť rokov stále je tu priestor na to, aby mzdy rástli ďalej. „Pokiaľ ide o výšku minimálnej mzdy, keďže sme členská krajina EÚ, porovnávame sa predovšetkým s ostatnými krajinami EÚ a tam sme napriek tomu robustnejšiemu nárastu minimálnej mzdy na nejakom 5. až 7. mieste, ale bohužiaľ od konca,“ upozornila. Týka sa to podľa nej aj celkovej mzdovej úrovne. Cieľom zvyšovania mzdy pre odbory je predovšetkým to, aby sa Slovensko zbavilo nálepky krajiny lacnej práce a lacnej pracovnej sily. „Každý kto hovorí, že lacná pracovná sila je konkurenčnou výhodou tejto krajiny, tak to s ňou nemyslí dobre. Naopak, lacná práca krajinu a občanov uvrháva do toho, že sme občanmi a krajinou druhej kategórie,“ dodala. Vyššia mzda by podľa Benedekovej mala prispieť aj k väčšej sociálnej spravodlivosti, zvyšovaniu kvality života a životnej úrovne ľudí a mzdovej konvergencii, teda rýchlejšiemu približovaniu sa výšky miezd krajinám vyspelej Európy. Tá sa podľa nej za posledné dva roky spomalila.

Zvýšenie mzdy pritom podľa Benedekovej môže zabezpečiť tak zvyšovanie minimálnej mzdy, ako aj kolektívne vyjednávanie, ktoré však nestíha pokryť všetkých zamestnancov. Momentálne pokrýva zhruba 25 percent. Za problém odborári považujú vysoký podiel exekúcií poukazujúci na nedostatok prostriedkov na krytie výdavkov, vysoký podiel nočnej práce, ale aj veľkú polarizáciu, teda narastanie príjmových nerovností medzi regiónmi, ale už aj medzi odvetviami a jednotlivými profesiami. „Aj v tejto oblasti máme pomerne veľa práce pred sebou,“ konštatovala Benedeková. V súvislosti s uvoľňovaní podmienok pre zamestnávanie cudzincov na Slovensku dodala, že odborári nie sú proti, ale chcú, aby bola táto otázka regulovaná. „Nie sme proti tomu, aby tu cudzinci pracovali, ale v každom prípade, aby tie podmienky neboli diskriminačné ani voči slovenským zamestnancom,“ dodala.

Na Slovensku je zhruba 2,5 milióna pracujúcich, z nich zhruba 400-tisíc je živnostníkov.

#Odbory #minimálna mzda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku