Spomalenie slovenského hospodárstva naznačili aj najnovšie údaje Štatistického úradu. Ten vo štvrtok potvrdil, že medziročný rast ekonomiky sa v poslednom štvrťroku minulého roka znížil až o jeden percentuálny bod (p. b.) na 3,6 %.
„Čísla ekonomiky schladili optimizmus, ktorý v sebe niesli predchádzajúce dva štvrťroky. Dôvody spomalenia ekonomického rastu v závere roka 2018 je potrebné hľadať v externom prostredí, najmä v pomalšom raste dopytu v krajinách západnej Európy, vrátane nemeckého trhu, ktorý je pre slovenských exportérov kľúčový,“ vysvetlil analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák.
Spotrebný dopyt si však podľa analytikov Národnej banky Slovenska (NBS) zachoval svoj pozitívny vplyv najmä zrýchlením rastu verejnej spotreby. „Investície po výraznom poklese v predchádzajúcom štvrťroku opätovne vzrástli aj vďaka zvyšovaniu verejných investícií,“ doplnili analytici NBS.
Pokračujúci pozitívny vývoj na trhu práce sa premietol i do rastu príjmov domácností. „Na správanie spotrebiteľov malo pozitívny efekt aj spomalenie inflácie. K rastu spotreby však prispeli aj výdavky na rekreáciu a kultúru, nábytok a bývanie, rozličné tovary a služby,“ objasnili vývoj v závere vlaňajška analytici NBS.
V najbližšom období by ale mal spomaliť aj domáci dopyt, čo bude mať vplyv na vývoj slovenskej ekonomiky v najbližšom období. Analytici očakávajú jej spomalenie. „Spotreba domácností si pod vplyvom silného trhu práce síce udrží rastovú trajektóriu, dynamika jej rastu by však mala začať postupne slabnúť, a to aj pod vplyvom postupne sa zhoršujúceho spotrebiteľského sentimentu, ktorý by sa mohol prejaviť na rastúcom sklone domácností k úsporám,“ očakáva Koršňák.
Slabší vývoj pravdepodobne čakajú aj súkromné investície. „Pred ešte výraznejším spomalením by však slovenskú ekonomiku mali ochrániť zotavujúce sa verejné investície, najmä do infraštruktúry, a ponukový šok v automobilovom priemysle pre štvrtú automobilku,“ myslí si Koršňák.
Predpokladá, že ekonomický rast by sa na Slovensku mal v tomto roku spomaliť na 3 %, v budúcom roku na 2,6 %. „Slovensko by však stále malo vykazovať ekonomický rast výrazne nad priemerom eurozóny, ktorý by sa mal pohybovať len okolo úrovne jedného percenta,“ doplnil Koršňák.
Neočakáva ani nástup novej krízy, hoci sa zraniteľnosť európskej ekonomiky jednoznačne zvýšila. „Rizikami, ktoré by mohli viesť až k poklesu ekonomickej aktivity v Európe, ostávajú najmä tvrdý brexit a globálny protekcionizmus,“ dodal Koršňák.