Práve to sa chce zapojiť do čínskej iniciatívy takzvanej novej Hodvábnej cesty s cieľom podporiť vývoz, aby sa posilnili politické väzby s ázijským gigantom. Vyhlásil to podpredseda talianskej vlády Luigi Di Maio. Reagoval tak na sobotné slová hovorcu americkej Národnej bezpečnostnej rady Garretta Marquisa, ktorý označil čínsky plán za „márnivý projekt“, ktorému by sa Taliansko malo vyhýbať.
Projektom novej Hodvábnej cesty sa Peking snaží zlepšiť vzájomný obchod a zvýšiť objem investícií s väčšinou krajín Ázie a ďalších kontinentov. Projekt má za úlohu prepojiť Áziu, Európu a Afriku prostredníctvom vybudovanej siete železníc, prístavov a ďalších infraštruktúr. Inšpiráciou projektu je staroveká a stredoveká trasa, ktorá viedla z Východnej Ázie cez Strednú Áziu do Stredomoria.
Okrem podpory obchodu a investícií je ďalším cieľom Pekingu podporovať výmenu v oblastiach, akými sú veda, technológia, kultúra a vzdelávanie.
„To aby bolo jasné, že ak sa pozrieme na čínsku Hodvábnu cestu zo strany nášho exportu, nejde o politickú dohodu s Čínou, ale len o pomoc našim spoločnostiam,“ vyhlásil Di Maio. Dodal, že Taliansko je spojencom Spojených štátov a ich obavy rešpektuje, ale čínsky trh prahne po výrobno-technických poznatkoch a aj po talianskom tovare. Premiér Giuseppe Conte minulý týždeň v piatok vyhlásil, že rámcová dohoda môže byť podpísaná 22. až 24. marca, keď má Taliansko navštíviť čínsky prezident Si Ťin-pching. Memorandum o Hodvábnej ceste podpísal s Čínou celý rad európskych štátov vrátane Českej republiky, Chorvátska, Maďarska, Grécka, Malty, Poľska a Portugalska. Taliansko by sa podpisom dohody ale stalo prvou krajinou zo skupiny G7, ktorá sa projektu zúčastní. Washington argumentuje tým, že Čína zaťažuje chudobnejšie štáty rozsiahlymi infraštrukturálnymi projektmi, ktoré nie sú ekonomicky životaschopné, a využíva projekt na podporu svojich politických a strategických ambícií.
Ešte začiatkom januára sa podľa štúdie Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické porovnanie Slovensko nedostalo na nákres európskej Hodvábnej cesty. Európska obdoba novodobej Hodvábnej cesty by mala dve trasy, severnú a južnú. Severná trasa by sa začínala vo francúzskom Lyone a cez región veľkého Paríža, Belgicko, južné Holandsko, oblasť Porúria, Berlín, Varšavu a Minsk by sa dostala do Moskvy. Na oboch stranách je možné predĺženie tejto cesty, z Lyonu smerom do Lisabonu a z Moskvy do Nižného Novgorodu. Južná trasa by viedla z priemyselných centier Talianska, ako je Turín alebo Miláno, cez Švajčiarsko, Bavorsko, povodím Dunaja, cez dvojmestie Viedeň a Bratislava, Budapešť až do rumunského prístavu Konstanca.