Fico, Bugár a Danko znižujú dane. Každý iné

, 12.03.2019 00:00

Koaličné strany odkrývajú veľké plány na pokles daní. Návrhy už predkladajú do parlamentu, aj keď očakávaná kľúčová koaličná rada má byť až v stredu. Každá strana ide na dane inak. Smer na čele s Robertom Ficom hovorí o nižšom zaťažení fyzických osôb, SNS Andreja Danka žiada pokles daní pre firmy a nižšiu DPH na potraviny a Most-Híd Bélu Bugára chce uľaviť pracujúcim a živnostníkom.

Zamestnancom a živnostníkom by po ich schválení návrhu Mostu-Híd, ktorý je už v parlamente, mali klesnúť odvody, ale aj dane. Podľa prepočtov navrhovateľov by pre zníženie odvodov ušetrili zamestnanci okolo 100 eur ročne. Rokovať by sa o tom malo na najbližšej schôdzi parlamentu koncom mesiaca.

"Tieto návrhy sme na koaličný stôl položili už aj v minulosti. Záujmom strany Most-Híd je presadiť systémové opatrenia, ktoré reálne zvyšujú príjem občanov,“ povedala hovorkyňa strany Klára Debnár.

S návrhmi na zmenu daní prišla minulý týždeň aj SNS. Tá chce znížiť dane z príjmu právnických osôb zo súčasných 21 na 15 percent. Následne by každý rok mala byť znížená o jedno percento. Klesnúť na 10 percent by mala aj daň z pridanej hodnoty (DPH) na potraviny. Nižšia sadzba DPH sa platí aktuálne len na vybrané produkty, ako je napríklad čerstvý chlieb, domáce mäso či maslo. V hre je nižšia sadzba DPH pre printové médiá a odpustenie koncesionárskych poplatkov pre dôchodcov.

Koalícia však zatiaľ nie je presne dohodnutá. "Práve ďalší postup bude predmetom rokovaní na koaličnej rade,“ povedala Debnár. Zdá sa však, že minimálne národniari sú otvorení aj iným návrhom. "Predbežný náhľad k návrhom strany Most-Híd nás utvrdzuje v tom, že ľady s výškami daní a odvodmi sa pohnú,“ povedala za SNS Zuzana Škopcová.

V koalícii je zatiaľ zhoda na zdvojnásobení vianočného príspevku pre dôchodcov zo 100 na 200 eur. Rázne hore by mala ísť na budúci rok aj minimálna mzda z 520 na 600 eur. Na výsledky koaličných rokovaní čaká aj rezort financií.

"Ministerstvo financií SR je pripravené návrhy analyzovať a posúdiť ich vplyv na verejné financie,“ odpovedal tlačový odbor ministerstva. Najväčším problémom návrhov je však hrozba zníženia príjmov do štátnej kasy a tiež príjmov samospráv. Práve mestá a obce neboli ani v minulosti podobnými snahami nadšené.

"Každý takýto návrh je vítaný, obidva návrhy znamenajú zvýšenie čistého príjmu predovšetkým pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva,“ hovorí Branislav Kováč zo Slovenskej komory daňových poradcov. Pri sociálnych odvodoch hovoríme pri zamestnancovi, ktorý zarába priemernú mzdu, o zvýšení čistého príjmu asi 100 eur ročne. Pokiaľ ide o zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, hovoríme o znížení daňového zaťaženia v 1. fáze v roku 2020 vo výške približne 70 eur ročne. V druhej fáze asi o 130 eur ročne.

V novele zákona o dani z príjmov Most-Híd navrhuje zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane ročne na daňovníka z 19,2-násobku životného minima na 22,7-násobok životného minima. Teda o vyše 700 eur na okolo 4 655 eur.

Nezdaniteľná časť základu dane nebola u nás zvyšovaná už niekoľko rokov. Zvyšovaním minimálnej mzdy sa však podľa Kováča percentuálne zvyšuje práve pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva celkové daňové a odvodové zaťaženie. Keďže nezdaniteľné časti základu dane rastú pomalšie, ako rastú mzdy, daň tak tvorí stále vyššiu časť mzdy. Najzreteľnejšie je to podľa dôvodovej správy vidieť na zamestnancoch s minimálnou mzdou – kým pred piatimi rokmi neplatili žiadnu daň, v tomto roku im daň z príjmu vychádza na 23,97 eura mesačne.

Od januára 2020 chce Most-Híd meniť aj pravidlá pre sociálne poistenie. "Návrh zvýši čistý príjem pracujúcich znížením odvodov, na ktorých výšku nás dlhodobo upozorňujú medzinárodné inštitúcie,“ povedala Debnár. Naposledy nám vysoké zaťaženie zárobkov vyčítal Brusel v správe o stave krajiny. Kým priemerné daňové a odvodové príjmy z práce v roku 2016 boli v Európskej únii na úrovni 49,7 percenta z celkovej výšky zdaňovania, na Slovensku to bolo až 53,9 percenta. Most-Híd navrhuje zníženie odvodov pre zamestnancov o jeden percentuálny bod. Znížiť sa navrhuje sadzba poistného na invalidné poistenie zamestnanca z 3 percent vymeriavacieho základu na 2 percentá. Okrem toho by po novom odvody do rezervného fondu solidarity boli nižšie o 4 percentuálne body – teda len 0,75 percenta z pôvodnej výšky 4,75 percenta v prípade zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne poistenej osoby. V prípade štátu by sa mali znížiť na rovnakú úroveň z terajších dvoch percent. Hore by však mali ísť odvody do základného fondu starobného poistenia. A to o štyri percentá. Hoci Sociálna poisťovňa hospodári s prebytkom, píše sa v dôvodovej správe návrhu, fond starobného poistenia je dlhodobo výrazne schodkový.

Ľudia na Slovensku by mohli mať od roku 2020 nárok na viac dovolenky. Poslanec koaličnej strany SNS Tibor Jančula podľa agentúry TASR navrhuje zvýšiť základný výmer dovolenky na dobu najmenej päť týždňov zo súčasných štyroch týždňov, respektíve 20 dní. Do parlamentu predložil novelu Zákonníka práce. Jančula chce novelou odstrániť zavedenú kategorizáciu zamestnancov pri ich nároku na dĺžku základného výmeru dovolenky len na základe kritéria veku zamestnanca, ktorý môže byť v určitých prípadoch pre zamestnancov diskriminačný. Preto navrhuje zvýšiť dĺžku základného výmeru dovolenky pre zamestnancov, ktorí nedovŕšili 33 rokov veku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#dane #odvody #koalícia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku