Euro výrazne oslabil verdikt z Frankfurtu

, 13.03.2019 14:00

Spoločná európska mena zažíva výrazné oslabenie. Proti čoraz väčšej hrozbe návratu krízy sa totiž Európska centrálna banka so sídlom vo Frankfurte rozhodla zabojovať poskytnutím extrémne lacných úverov súkromným bankám a ponechaním nulovej úrokovej sadzby minimálne do konca tohto roku. Úroky lacnejú aj obyvateľstvu, nevýhodou je do budúcnosti riziko vyššej inflácie.

„Žijeme v období pokračujúceho ekonomického útlmu a všadeprítomnej neistoty,“ skonštatoval prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Ním vedená finančná inštitúcia znížila tohtoročný odhad ekonomického rastu z 1,7 na 1,1 percenta HDP.

Spoločná európska mena sa v následnej reakcií oslabila oproti americkému doláru na najnižšiu úroveň od leta 2017 a aktuálne sa jedno euro rovná 1,12 amerického dolára. "Pravdepodobnosť, že euro sa oproti doláru oslabí až na úroveň 1,05, sa zvýšila až na 60 percent,“ povedal Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank.

Trump chce mať slabší dolár

Jednoznačnej dominancii americkej meny momentálne najviac bráni Donald Trump, ktorý na rozdiel od predchádzajúcich amerických prezidentov preferuje slabý dolár. V zime minulého roka dokonca Trump pohrozil vyhodením šéfovi americkej centrálnej banky FED Jeromovi Powellovi. V histórii USA sa také niečo naposledy stalo ešte v čase, keď Bielemu domu šéfoval Ronald Reagan a odvtedy má byť centrálna banka nezávislá od politických vplyvov. Lenže súčasný americký prezident nemá problém s búraním zabehnutých pravidiel a počas svojho šéfovania vyhodil viacerých vplyvných úradníkov, ak sa rozhodli ignorovať jeho kritiku. O svoje kreslo napríklad prišiel minister zahraničia Rex Tillerson alebo šéf personálu Bieleho domu John Kelly.

Spojené štáty americké na rozdiel od Európskej únie momentálne čelia silnému ekonomickému rastu, ktorý môže priniesť až príliš rýchly rast cien. V snahe zastaviť rastúcu infláciu americká centrálna banka FED minulý rok až štyrikrát zvýšila základnú úrokovú sadzbu, ktorá je aktuálne v rozmedzí 2,25 až 2,5 percenta. Na porovnanie, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky je na rovnej nule. Vyššie úroky zdražujú pôžičky a v ekonomike postavenej na raste dlhu znižujú spotrebu Američanov. Menšia spotreba následne brzdí rast cien, preto americký FED minulý rok razantne zvyšoval úrokové sadzby. Lenže vyššie úrokové výnosy tiež motivujú investorov vložiť voľné finančné zdroje do americkej meny a výsledkom je silnejúci dolár. Ten podľa Trumpa zhoršuje postavenie USA v obchodnej vojne s Čínou, ktorá na americké clá reaguje umelým oslabením juanu.

Dobrá správa pre exportérov

Na hrozby amerického prezidenta nakoniec musela americká centrálna banka reagovať a v tomto roku v USA zatiaľ neprišlo k žiadnemu zvýšeniu základnej úrokovej sadzby. Posilňovanie amerického dolára oproti euru preto nebude radikálne a skôr pôjde o pomalý proces. Nasvedčuje tomu aj to, že po prudkom štvrtkovom páde sa začala v piatok spoločná európska mena opäť posilňovať oproti americkému doláru. Z dlhodobého pohľadu sa oslabovanie eura začalo s príchodom minulého roka. Ešte v januári 2017 sa jedno euro na finančných trhoch vymieňalo za 1,24 amerického dolára a postupne sa oslabovalo až na 1,12 amerického dolára.

Oslabovanie eura je dobrou správou pre firmy vyvážajúce do USA a Číny. Na miestnych trhoch budú totiž európske výrobky stáť menej peňazí ako v minulosti. V USA to bude platiť až dovtedy, kým Trump neuvalí clá na automobily vyrábané v Európskej únii. Aktuálne totiž plynie 90-dňová lehota, počas ktorej Trump rozhodne o tom, či obchodnú voju povedie nielen proti Číne, ale aj proti Európskej únii.

Obchodné vojny sú rizikom

Americká administratíva odštartovala obchodnú vojnu v marci minulého roka po tom, čo uvalila 25-percentné clá na všetku dovážanú oceľ a desaťpercentné na hliník. Trump začal následne rokovať o novej podobe obchodných vzťahov a v roku 2018 sa dokázal dohodnúť napríklad s Mexikom, Kanadou, Austráliou, Japonskom, Južnou Kóreou a Brazíliou. S Európskou úniou americký prezident uzavrel prímerie po tom, čo šéf európskej komisie Jean-Claude Juncker súhlasil so zvýšením dovozu americkej geneticky modifikovanej sóje.

Najhoršie je momentálne na tom Čína, ktorej firmy musia čeliť vysokým americkým clám na tovar v hodnote 250 miliárd dolárov. Výsledkom je, že vo februári sa čínsky export prepadol o pätinu a prebytok zahraničného obchodu klesol z 39,16 miliardy dolárov na 4,12 miliardy.

Spojené štáty americké sa tiež snažia zabrániť expanzii čínskych firiem Huawei a ZTE. Trump od európskych spojencov očakáva, že Číňanom nedovolia vybudovať nové telekomunikačné 5G siete. Na druhej strane sa americký prezident viackrát vyjadril, že podpis novej obchodnej dohody s Čínou je na dobrej ceste, ale reálne zatiaľ k žiadnemu zlepšeniu obchodných vzťahov neprišlo.

Okrem obchodnej vojny s USA čelí Európska únia momentálne aj riziku tvrdého brexitu. Podľa plánu má Veľká Británia definitívne Európsku úniu opustiť už 29. marca 2019. Prípadný odchod bez dohody ublíži obidvom stranám a Britské ostrovy už dnes opúšťajú japonské firmy ako Toyota či Honda. Zároveň Londýn postupne prichádza o postavenie finančného centra a veľké finančné domy presúvajú svojich pracovníkov do New Yorku, Paríža a Frankfurtu nad Mohanom.

Keďže Veľká Británia je momentálne druhým najväčším automobilovým trhom v Európskej únii, zavedenie ciel skomplikuje vývoz automobilov vyrobených na Slovensku. Posledným európskym problémom je vysoký dlh Talianska, ktorý už dnes dosahuje 132 percent HDP a krajina je navyše momentálne v recesii.

Nekonečné tlačenie eur

<A> Proti hrozbe návratu krízy plánuje Európska únia bojovať nielen nízkymi úrokmi, ale aj obnovením jemnejšej formy tlačenia peňazí.

„Od septembra 2019 do marca 2021 pobeží už tretia séria nekonečného seriálu nazývaného TLTRO, teda veľmi dlhodobé lacné úvery bankám, ako forma pumpovania peňazí do ekonomiky,“ uviedla česká ekonómka a riaditeľka spoločnosti Next Finance Markéta Šichrařová.

V časoch ďalšieho tlačenia lacných peňazí sa ľuďom aj firmám stále viac oplatí vziať si nové úvery ako šetriť. Práve lacné pôžičky stoja za rastom firemných investícií, zvyšovaním zamestnanosti, miezd či rastom spotreby. Hlavným cieľom Európskou centrálnou bankou prijatých opatrení je zrýchlenie ekonomického rastu a definitívne zažehnanie hrozby príchodu novej krízy.

Pri súčasnom nastavení finančného trhu sa môžu Slováci aj naďalej tešiť z historicky najlacnejších hypoték. Na vlastnú strechu nad hlavou si dnes ľudia môžu požičať za ročný úrok pohybujúci sa okolo hranice jedného percenta. V takom prípade má 30-ročná hypotéka v hodnote 100-tisíc eur mesačnú splátku 322 eura.

Súčasné dobré časy by ľudia mali využiť na splácanie dlhov. Skôr či neskôr budú totiž úroky opäť rásť a tá istá hypotéka v sume 100-tisíc eur bude mať pri trojpercentnom úroku mesačnú splátku v sume 422 eur. Mesačné zdraženie úveru o sto eur zdvihne ročné náklady na splátku hypotéky až o 1 200 eur a v budúcnosti nie všetci ľudia zvládnu splácať drahé hypotéky. Momentálne Európska centrálna banka počíta s postupným zdvíhaním úrokov najskôr v roku 2020.

.....

VIDEO: USA firemné dane znížili, prečo by nemohlo aj Slovensko? Kde by bolo vhodné dane znížiť a kde nie? Odkiaľ vziať peniaze na diaľnice? Ako krajina zvládne starnutie obyvateľstva či prechod z montážnej haly Európy? Pozrite si video z ekonómom Slovenskej akadémie vied Vladimírom Balážom.

#euro #ECB #dolár
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk