Grécku ekonomiku spomedzi celej eurozóny najviac zasiala dlhová kríza. Krajina má v regióne najvyššiu nezamestnanosť aj verejný dlh. Podľa MMF, ktorý v časoch záchranných balíkov takisto prispel k pomoci, Grécko urobilo pozitívny pokrok.
„Existuje množstvo pozitívnych trendov, na ktoré je treba ukázať. Očakávame, že tempo rastu sa zrýchli v tomto roku na 2,5 % z približne 2 % v roku 2018. To kladie Grécko do horných poschodí tabuľky rastu krajín eurozóny,“ uviedol šéf delegácie MMF v Grécku Peter Dohlman.
„Vláda plní svoje ambiciózne fiškálne ciele dohodnuté s krajinami eurozóny, aj keď do istej miery na úkor rastu. Obnovil sa prístup na trh a dvomi úspešnými emisiami vládnych dlhopisov.“ Dohlman dodal, že je viditeľná normalizácia aj v ďalších oblastiach, napríklad banky takmer úplne splatili pomoc, ktorú im poskytla Európska centrálna banka (ECB). Takisto počíta s postupným spomalením rastu ekonomiky v strednodobom horizonte, keď sa dosiahne plná zamestnanosť.
Nezamestnanosť zostáva vysoká aj napriek pokroku v oblasti reforiem. Jej miera dosiahla 18,5 % v novembri 2018 (po 21,1 % v novembri 2017) a naďalej je najvyššia v rámci Európskej únie (EÚ). Miera nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi predstavovala až 39,1 %.
Podľa MMF síce nezamestnanosť klesá, ale „stále je neakceptovateľne vysoká, predovšetkým medzi mladými ľuďmi“. Fond dodal, že rast bol obetovaný fiškálnym cieľom.
„Grécko zostáva aj napriek ťažko vybojovanej ekonomickej stabilite krajinou konfrontovanou so zvýšenou zraniteľnosťou a slabou platobnou disciplínou. To sa odráža napríklad na vysokom podiele zlyhaných úverov v portfóliách bánk a zvýšených úrovniach dlhu a nedoplatkov súkromného a verejného sektora,“ varoval MMF.