Pokropí veda poľnohospodárstvo živou vodou?

, 18.03.2019 07:00
Zuzana Nouzovská
Zuzana Nouzovská Autor: ,

Najväčšie pracovisko poľnohospodárskej a potravinárskej vedy, biotechnológií a genetiky - Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum (NPPC) prechádza veľkými zmenami. Od minulého roku stojí na jeho čele Zuzana Nouzovská s ambíciou rozprúdiť činnosť centra, aby bolo živou vodou pre pôdohospodárstvo a stalo sa prirodzenou súčasťou európskeho pôdohospodárskeho výskumu.

Poľnohospodárstvo a potravinárstvo stráca, nie je v ľahkej situácii. Môže sa oprieť o slovenskú vedu a výskum? Je centrum pripravené pomôcť?

Veda a výskum v rezorte pôdohospodárstva majú dlhú tradíciu. Sústredili obrovské množstvo vedomostí, poznatkov, dát a skúseností. Sme odhodlaní pomôcť poľnohospodárstvu aj potravinárstvu. Najzávažnejším problémom agropotravinárstva je nízka konkurencieschop­nosť a nízka pridaná hodnota. Týka sa to rastlinnej a živočíšnej výroby a tiež potravinárskej produkcie. Aj preto nás valcuje dovoz.

Ste generálnou riaditeľkou inštitúcie, ktorá zastrešuje kedysi samostatné vedecké a výskumné pracoviská. Koľko ľudí v nich pracuje a aký je váš reálny potenciál zastaviť úpadok výroby potravín?

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum je veľká inštitúcia. Vznikla v roku 2014 spojením ôsmich výskumných ústavov. Dnes ich je sedem. Majú bohatú tradíciu. Napríklad VÚ ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva oslávi tohto roku sto rokov, ostatné majú po 60 až 70 rokov. Všetky majú slušný vedecký kapitál. Dnes pracuje v NPPC 500 ľudí (z toho okolo 250 výskumných pracovníkov). Prechádzame neľahkým obdobím optimalizácie počtu tak výskumníkov, ako aj technických pracovníkov. Dobre si uvedomujeme hraničné limity, pretože ak stratíme kritickú masu vedcov, nebudeme vedieť ďalej sa uchádzať o národné a medzinárodné projekty. Treba si uvedomiť, že pokrývame veľmi širokú problematiku agropotravinárskeho sektora od pôdy, rastlín, živočíchov po potraviny a spracovanie a zhodnocovanie biomasy.

Kedysi robili vo výskume nie stovky, ale tisícky pracovníkov. Dnes sa ozývajú hlasy, či Slovensko vôbec potrebuje špecializovanú poľnohospodársku vedu a výskum. Potrebuje?

Pravdaže potrebuje, aj keď sa niekomu zdá, že máme v tejto inštitúcii veľa ľudí. Lenže za nimi je množstvo poľných pokusov, výskumných prác v oblasti genetiky a šľachtenia rastlín a zvierat, ktoré reprezentujú unikátne genetické zdroje, či už rastlinné alebo živočíšne. Ide napospol o mimoriadne náročné činnosti, ktoré sa nedajú oklamať ani nijako inak získať len poctivou vedeckou prácou, ktorá skúma jedinečný prírodný priestor Slovenska. Nemôžeme v tejto práci prestať. Optimalizácia je nevyhnutná, ale vykonávame ju naozaj so všetkou pokorou, aby sme boli z hľadiska vedeckovýskumných inštitúcií konkurencieschopní v rámci Európy.

S 500 ľuďmi nemôžete všetko zvládnuť. Ktoré smery krajina nesmie stratiť a musí rozvíjať, aby zachytila jedinečnosť pôdnych a klimatických podmienok, v ktorých sa odohráva poľnohospodárska výroba na Slovensku?

Sedem výskumných ústavov pracuje na projektoch vedy a výskumu od pôdy až po potraviny. Nechystáme sa to meniť. Našou výhodou je, že ponúkame integrované riešenia. Konkrétne pre poľnohospodárstvo optimalizáciu počnúc pôdou a na nej sa rozvíjajúcej rastlinnej či živočíšnej výroby až po produkciu potravín. Leitmotívom vedy a výskumu sa stali klimatické zmeny a bioekonomika, teda všetko, čo súvisí s naším životom, ktorý sa odvíja od pôdy, sa musí nastaviť na trvalú udržateľnosť. Dosiahnuť ju znamená primerane z našej strany reagovať na prebiehajúce klimatické zmeny.

Čo môžete už dnes ponúknuť praxi? Pracujete na plodinách, ktoré budú odolnejšie proti stresu spôsobenému klimatickou zmenou?

Je to veľká téma pre všetkých vedcov, nielen slovenských. V Európe nie je doteraz vyšľachtená pšenica, ktorá by vedela reagovať na čoraz väčšie výkyvy v počasí. Slovenskí šľachtitelia patria k jedným z najlepších v Európe. Vo VÚ rastlinnej výroby v Piešťanoch máme nazhromaždené unikátne genetické zdroje. Pracujeme s nimi a môžeme ponúknuť množstvo zaujímavých plodín z hľadiska skvalitnenia výživy ľudí, napríklad špaldovú pšenicu, výnimočné sú odrody potravinárskeho maku. Šľachtenie, pravda, nie je vecou roka či dvoch, ale vzhľadom na genetické zdroje, ktoré máme, vieme zachytiť inovačný vlak.

Celá jedna generácia vedcov a výskumníkov nie že dosluhuje, ale nadsluhuje. Máte za nich adekvátnych nástupcov? A oplatí sa mladým vôbec premýšľať nad kariérou poľnohospodár­skeho vedca?

To je veľmi trefná otázka, pretože vedeckovýskumní pracovníci zostarli. Sú to špičkoví odborníci, ktorí naozaj majú za sebou výsledky porovnateľné v rámci Európy, ale mladí nasledovníci chýbajú. Platíme daň zanedbanej výchove mladých vedcov. Talenty sa dajú nájsť aj ich vieme rozvíjať. Máme niekoľko mladých špičkových vedcov, medzi ktorými vyniká mladý vedec roku 2017 inžinier Miroslav Záhradník, ktorý sa špecializuje na ekonomiku živočíšnej výroby. Celkove však neboli vytvorené v NPPC podmienky na prijímanie mladých vedcov. Preto teraz pripravujeme stratégiu, ako zabezpečiť plynulú generačnú výmenu. Ide o nastavenie odmeňovania, benefitov a celkovej motivácie mladých ľudí, aby sa zapojili do vedy a výskumu. Zmenu nedosiahneme z večera do rána. Musíme sa oprieť o potenciál vedcov v pokročilejšom veku, aby si mladá generácia vedcov osvojila ich bohaté skúsenosti a znalosti.

Jedným z kritérií úspešnosti vedeckých pracovísk je európsky program Horizont 2020. Aký obraz poskytuje toto vedecké zrkadlo NPPC?

Horizont 2020 je pre NPPC naozaj výnimočný. Máme v ňom 4 projekty, čo nie je síce možno veľa z hľadiska financií (1,3 milióna eur), ale je to mimoriadny honor pre slovenskú vedu a výskum. V tomto programe fungujú špičkové európske vedecké pracoviská – od francúzskej výskumnej organizácie INRA, cez holandský výskumný inštitút Univerzity vo Wageningene až po nemecké výskumné centrá. NPPC je ich partnerom, čo znamená, že držíme s nimi krok a máme prístup k špičkovému výskumu. Vďaka nesystémovej finančnej podpore slovenskej vedy však máme problém benefitovať z projektov viac.

Ako ste získali projekty?

Obsadili sme rôzne vedecké konferencie platformy, rokovali v Bruseli, ale kľúčové bolo zapojiť sa do kontraktačných búrz, kde sa prezentujú výsledky vedy a výskumu. Práve cez ne sa o vás svet dozvie. Ak tam nepôjdete, nemáte šancu dostať sa do vedeckých konzorcií. My sme do nich prenikli, čo nám otvára priestor na ďalšiu spoluprácu v rámci zahraničia a zvyšuje náš kredit.

Veda sa nedá robiť bez peňazí. Ako je to s financovaním?

Financovanie je veľmi zložité. Sme príspevkovou organizáciou, ktorá 50 percent finančných prostriedkov získava na realizáciu rezortných projektov vedy a výskumu a úloh odbornej pomoci od svojho zriaďovateľa, teda ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Riešime strategické projekty pre zabezpečenie agrárnej politiky ako takej. Ďalšie peniaze získavame cez projekty financované Výskumnou agentúrou, ktorá manažuje európske štrukturálne fondy pre výskum a vývoj. Žiaľ, od roku 2014, teda od nového programového obdobia, sa žiadne eurofondy do poľnohospodárskej vedy nedostali.

Čo to spôsobuje?

Pociťujeme veľký deficit európskych financií do vedy a výskumu a chýbajú nám peniaze na zabezpečenie novej infraštruktúry. V predchádzajúcom programovom období boli síce nakúpené stroje a prístroje, ale teraz nie sú peniaze na ich rozvoj a využívanie. Veríme, že veci sa zmenia. Predkladáme projekt dlhodobého strategického výskumu na obdobie 2014 až 2020, ktorého riešenia budú dobiehať v období 2020 až 2023. Pre NPPC, ale aj ďalšie výskumné inštitúcie je to v podstate kľúčová záležitosť. Je najvyšší čas konať, ak máme veci zmeniť.

Kto je rozhodujúci z hľadiska prísunu peňazí do vedy?

Pri eurofondoch je samozrejmé hlavným správcom ministerstvo školstva, ktoré prostredníctvom Výskumnej agentúry manažuje európske peniaze do vedy a výskumu. Čakáme, že sa tohto roku zrealizujú projekty, ktoré si naozaj zaslúžia európske financie. NPPC má v rámci pôdohospodárstva jedinečné postavenie vo vede a výskume. Isteže, sú tu univerzity, ktoré majú svoje vedeckovýskumné zázemie. Nedávno otvorený Agrobiotech pri SPU v Nitre nevnímame ako konkurenta, ale ako partnera. Slovensko musí zdroje a múdre hlavy sústreďovať. Je tam špičkové technicko-technologické vybavenie. Spojením týchto báz by mohlo vzniknúť naozaj špičkové pracovisko, ktoré môže ponúknuť slovenskému poľnohospodárstvu a potravinárstvu významnú pomoc.

Aké je vaše postavenie na rebríčku 175 slovenských pracovísk vedy a výskumu?

Zaujímame 12. pozíciu, čo je v podstate vynikajúce miesto v rámci čerpania prostriedkov z Horizontu 2020. Je to pre nás veľmi posilňujúce a motivujúce zistenie.

Je to vizitka, ktorá hovorí o tom, že s NPPC sa oplatí spolupracovať?

Naša práca je veľmi otvorená, naštartovali sme spôsob otvorenej a priamej komunikácie, diskusie a spolupráce. V rámci projektov Operačného programu Výskum a inovácie máme ambíciu byť partnerom v ďalších 5 projektoch. To hovorí o tom, že sme neoddeliteľnou súčasťou slovenskej vedy a výskumu, ktoré má otvorené dvere aj do európskeho.

Pri pohľade na slovenské poľnohospodárstvo a niektoré pracoviská vedy a výskumu ľudia už robia nad nimi kríž. Ste optimistka?

Som, potrebujeme rozvojovú a nie porazeneckú víziu, a najmä denne húževnato pracovať. Pokiaľ prejde NPPC reštrukturali­záciou, stane sa životaschopnou inštitúciou. Potrebujeme optimalizovať výskumnú infraštruktúru, majetok vo vlastníctve štátu a ďalšie veci, ktoré mimoriadne zaťažujú bežný chod NPPC. Nepochybujem, že z hľadiska vedeckovýskumnej kapacity má centrum veľký potenciál. Projekty, ktoré sme rozbehli, sú dobre našliapnuté. Pôdohospodárstvo je nezanedbateľné pre rozvoj Slovenska, prináša potraviny, ktoré potrebujeme každý deň, prácu a krajinotvorbu. Musíme teda odvetviu dať všetko, čo potrebuje – aj prostredníctvom NPPC, aby bolo schopné vstať ako Fénix z popola.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Zuzana Nouzovská #poľnohospodárstvo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk