Ceny energií ťažia Slovensko najviac v únii?

Slovensko má v Európskej únii podľa štatistík takmer najvyšší podiel výdavkov na energie. Tvoria zhruba štvrtinu rozpočtov domácností. Práve privysoké výdavky na energie nás dostali na nelichotivé tretie miesto od konca v rebríčku hodnotenia energetickej chudoby. Za nami je už len Maďarsko a Bulharsko. Tieto krajiny sú však južnejšie, a tak nemusia kúriť toľko ako Slováci.

19.03.2019 12:00
debata (17)

Hovorí o tom analýza o energetickej chudobe v EÚ, ktorú vypracovali viaceré mimovládne organizácie združené v koalícii The Right to Energy Coalition (R2E). Tá cez Index Európskej domácej energetickej chudoby hodnotí ohrozenie nízkopríjmových skupín obyvateľov nedostatkom energie.

"Ohrozenie obyvateľov Slovenska je závislé predovšetkým od výšky príjmu a ceny energií. Líši sa regionálne,“ hovorí predseda Centra pre trvalo udržateľné alternatívy Daniel Lešinský. Energetická chudoba ohrozuje hlavne chudobnejšie oblasti. Tiež trápi seniorov – a to bez rozdielu adresy, dodáva Lešinský. "Vzhľadom na príjmy ohrozených skupín máme vysoké ceny čistých energií, ako je plyn, elektrina a obnoviteľné nízkoemisné energie,“ hovorí. Problémom je však aj nízka osveta energeticky zodpovedného správania, vysvetľuje Lešinský, a rezervy v zatepľovaní. Slovenská energetika je totiž stále závislá od dovážaných palív, ceny energií tak u nás do veľkej miery diktuje vonkajší trh, ktorý nevieme ovplyvniť, dodáva ekológ.

Riešenie má v rukách štát

Riešenie vidí v šetrení energiou, ale aj v štátnej podpore energetickej sebestačnosti. A to napríklad cez rozvoj obnoviteľných a nízko emisných zdrojov či zvyšovanie energetickej efektívnosti budov. "Obnoviteľné zdroje energií v kombinácii s nízkoemisnými technológiami sú totiž pre väčšinu Slovákov stále málo dostupné,“ hovorí Lešinský.

O energetickej chudobe sa pritom hovorí už pár rokov. No jej presná definícia stále chýba. Eurostat radí Slovensko medzi krajiny s nižšou mierou – 10 až 20 percent domácností ohrozených energetickou chudobou. Nateraz však patria u nás medzi takzvaných zraniteľných odberateľov všetky domácnosti, ale aj malé podniky. Nad ich cenami za energie tak bdie regulačný úrad, a to bez ohľadu na výšku ich príjmu.

graf

Regulačný úrad považuje podľa jeho hovorcu Radoslava Igaza energetickú chudobu za závažný legislatívny a celospoločenský problém. „Prax ukazuje, že tento problém sa musí riešiť najmä ako problém chudoby ako takej a tiež sociálnej politiky, a tam treba hľadať aj príčiny,“ hovorí Igaz.

Experti úradu vypracovali komplexný návrh „Koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby“. Schvaľovať by ju malo vedenie úradu v najbližších dňoch. Ak prejde, úrad ju posunie do ďalšieho legislatívneho procesu.

Pracovať na nej začal regulátor ešte vlani spolu s rezortom hospodárstva a ministerstvom práce. Regulačný úrad sa pritom už o jednu koncepciu pokúsil. Predložil ju tesne pred koncom roka 2016 a po ostrej kritike stiahol. Tá nová by mala byť konkrétnejšia a mali by v nej byť aj návrhy riešení.

Dedičstvo lacnej energie

Hoci energetickú chudobu považuje u nás Lešinský za vážny problém, výsledky štúdie by bral opatrne. Na chvost únie nás totiž podľa neho dostalo nastavenie metodiky a vstupné údaje za Slovensko. Reálne sme podľa neho mohli byť kdesi v strede rebríčka. Štúdia totiž berie do úvahy podiel výdavkov domácnosti na energie, a ten je u nás vysoký – až 23,4 percenta. Za Slovensko je však kalkulovaný ako temer 100 percent, čo podľa D. Lešinského nie je pravda, ak to má byť priemerný údaj za celú krajinu.

Pri vyvodení záverov treba brať do úvahy aj celkové výdavky domácností. Ak sú náklady na nákup potravín, vzdelávanie, vodu, vybavenie domácností a ďalšie služby nižšie než v bohatších krajinách a náklady na energie sú porovnateľné, z celkových výdavkov domácností tak podiel výdavkov na energie vyjde ako vyšší, upozorňuje riaditeľ predaja spoločnosti Slovakia Energy Jiří Koudela. „Slovensko ako jedna z krajín východného bloku bezpochyby trpí dedičstvom lacnej energie z doby socializmu,“ hovorí. Je to vidieť na vysokých tepelných stratách v rodinných a bytových domoch. Stavebné predpisy vtedy totiž nevyžadovali použitie tepelnoizolačných materiálov, vysvetľuje Koudela – a tak každý staval z toho, čo bolo. Okrem toho je podľa neho mnoho domácností stále vybavených dnes už zastaranými a energeticky náročnými spotrebičmi.

Za vysokými nákladmi na energie vidí Koudela aj zlé návyky ľudí, ako je napríklad prekurovanie. Teplotu stačí znížiť o jeden °C, výsledkom je pokles spotreby energie na vykurovanie zhruba o šesť percent, "Ak teda budeme vykurovať byt alebo dom na odporúčaných 20 °C namiesto 25 °C, môžeme na účtoch za energiu ušetriť zhruba 30 percent,” hovorí Koudela.

Chýba podpora pre najchudobnejších

Štúdia rieši predovšetkým situáciu najchudobnejších obyvateľov toho-ktorého štátu. "Chudobní ľudia na Slovensku sú priemerne na tom finančne horšie než chudobní v bohatších krajinách, a to aj vzhľadom na počet obyvateľov v marginalizovaných komunitách,“ hovorí portfólio manažér spoločnosti Magna Energia Martin Semrič. Aj tí dostali Slovensko na posledné priečky celoeurópskeho rebríčka. Doplácame totiž na drahé energie, ktoré tak tvoria vysoký podiel výdavkov nízkopríjmových domácností, dodáva.

"Štát zaťažuje ceny energií rôznymi poplatkami, ktoré priamo s dodávkou vôbec nesúvisia,“ hovorí Semrič. Pri elektrine tvorí cena samotnej komodity len zhruba 30 percent konečnej ceny. Spotrebiteľ v nej totiž platí napríklad aj tarifu za prevádzkovanie systému (TPS), cez ktorú sa dotuje nielen výroba zelenej elektriny, ale aj tej z domáceho uhlia.

Riešenie vidí v presnom vymedzení odberateľov ohrozených energetickou chudobou. Pre nich by vláda pripravila program špeciálnej podpory, vysvetľuje Koudela. Ten by však riešil v prvom rade úspory energií, ale aj spôsob úhrady nákladov za energie. "Môže to byť formou poradenstva v oblasti úspor energií – napríklad energetický audit, príspevok na platbu za energie alebo zavedenie špeciálnej dotovanej tarify pre elektrinu, plyn či teplo,” hovorí Koudela. V súčasnosti vláda drží ceny elektriny a plynu umelo na nižšej úrovni, než bola ich trhová cena, dodáva. To podľa Koudelu nenúti domácnosti energiami šetriť. Majú totiž pocit, že návratnosť investície do znížených tepelných strát rodinného či bytového domu je príliš dlhá. Paradoxne tak za lacnejšie energie zaplatia viac, upozorňuje.


VIDEO: Domácnosti budú musieť siahnuť hlbšie do vrecka, avizoval už na sklonku minulého roka predseda ÚRSO Ľubomír Jahnátek.

Video

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #ceny energií