Brusel zarmútil reťazce, potešil farmárov

Hovorí o tom smernica o nekalých obchodných praktikách, ktorú minulý týždeň odobrili europoslanci. Schváliť by ju mala ešte Rada ministrov EÚ. To sa očakáva do konca apríla. Od tohto dátumu začne plynúť dvojročná lehota na prenesenie smernice do legislatívy členských krajín. Tie môžu byť pritom ešte prísnejšie ako európska smernica, nesmú však ohroziť fungovanie vnútorného trhu únie.

Zmeny v smernici iniciovalo aj Slovensko počas svojho predsedníctva v decembri 2016. Aj preto už máme podľa hovorcu ministerstva pôdohospodárstva Michala Feika európsku legislatívu premietnutú v zákone o neprimeraných podmienkach.

Na februárovej schôdzi parlamentu prešiel zákon o neprimeraných obchodných podmienkach. Prezident Andrej Kiska ho však nepodpísal. Zákon je v mnohom prísnejší ako európska smernica. Zavádza až 40 nekalých praktík i prísne pokuty. Poslanci budú o ňom opätovne hlasovať na najbližšom zasadnutí parlamentu.

"Neprimerané podmienky v obchode s potravinami sa prejavujú najmä formou rôznych peňažných alebo nepeňažných plnení dodávateľa nad rámec dohodnutej kúpnej ceny,“ vysvetľuje Feik. Zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu má negatívny vplyv nielen na farmárov či potravinárov, pocítiť ho môžu aj spotrebitelia.

Je bežné, vysvetľuje Feik, že dodávatelia čelia pravidelnému tlaku zo strany predajcov na znižovanie cien. "Výrobcovia sú nútení siahať po lacnejších surovinách, na čo v konečnom dôsledku dopláca spotrebiteľ,“ hovorí Feik. Zo smernice by tak mohli podľa neho profitovať aj zákazníci, a to použitím kvalitnejších surovín v potravinách.

Pri prenose európskej smernice by tak v slovenskom prípade malo ísť už len o doladenie zákona. Výrazné zjemnenie však obchodníci nečakajú. "Neočakávame zásadné zmeny pre obchodníkov na základe tejto smernice, keďže slovenská legislatíva je výrazne striktnejšia,“ hovorí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič. Počítať sa dá po opätovnom schválení aj zvýšenie nákladov v obchode. Krajčovič varuje, že slovenský zákon môže byť v rozpore s ústavou, ak sa nevezmú do úvahy námietky prezidenta. Tomu sa nepozdáva povinné uvádzanie 50 percent slovenských výrobkov v letákoch či okamžité platenie pokút.

Na sprísnenie európskej legislatívy čakali hlavne výrobcovia a farmári. "Naši dodávatelia ju vítajú, pretože aj vďaka nej budú môcť v budúcnosti dodávať potraviny na pulty obchodných reťazcov bez toho, aby boli dennodenne konfrontovaní s neférovým prístupom niektorých obchodníkov,“ povedala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. Schválenie smernice je podľa nej aj potvrdením existencie neférových praktík zo strany obchodníkov. Ostatné ukáže prax, no zmeny by mali priniesť aj riziká zvýšených nákladov pre výrobcov, dodáva Holéciová.

Podľa odhadov Bruselu totiž malé a stredné poľnohospodárske a spracovateľské podniky v EÚ strácajú pre nekalé obchodné praktiky ročne 2,5 až 8 miliárd eur. Teda jedno až dve percentá ich obratu.

"Jedna z dôležitých takzvaných čiernych praktík, ktoré musia byť podľa smernice zakázané, je, keď sa odberateľ dodávateľovi vyhráža odvetnými obchodnými opatreniami alebo vykonáva takéto opatrenia v prípade, že dodávateľ uplatňuje svoje zmluvné alebo zákonné práva, a to aj podaním sťažnosti kontrolnému orgánu alebo spoluprácou s kontrolným orgánom,“ hovorí riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová. Takéto hrozby totiž môžu výrobcov brzdiť v snahe domáhať sa svojich práv.

Pozitívne vníma Venhartová aj to, že kontrolné orgány členských štátov budú musieť vypracovávať každoročne výročnú správu o svojej kontrolnej činnosti. V nej bude musieť byť uvedený nielen počet prijatých sťažností, ale aj množstvo začatých či uzavretých šetrení.

Venhartová očakáva, že smernica pomôže výrobcom na európskom trhu. "Pre potravinárov, ktorí dodávajú výrobky do členských štátov, kde ešte neexistuje podobný právny predpis, sa dá očakávať, že budú musieť po transponovaní smernice do príslušných právnych poriadkov uzatvoriť, respektíve upraviť svoje existujúce zmluvy a obchodné podmienky,“ hovorí. Smernica však rieši aj situáciu, keď jeden z účastníkov obchodu nemá sídlo v únii.