VIDEO Bankárka: Tvrdý brexit nebude katastrofa

, 23.03.2019 09:30

Ani pár dní pred stanoveným termínom odchodu nie je jasné, za akých podmienok odíde Veľká Británia z Európskej únie. V hre je rovnako odchod bez dohody, ako aj možnosť zotrvania po kladnom výsledku prípadného druhého referenda. V súčasných neistých časoch finančné trhy prekvapujúco nepanikária a posledné dni dokonca mierne rastú. "Ani prípadný odchod bez dohody pravdepodobne nebude znamenať tvrdú obchodnú vojnu medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou," povedala pre Pravdu členka predstavenstva zodpovedná za oblasť riadenia rizík v Poštovej banke Zuzana Žemlová.

VIDEO: Ekonomické spomaľovanie sa totiž pomaly plazí po Európe, a je len otázkou času, kedy vyústi do recesie, upozorňuje bankárka Zuzana Žemlová. Viac si pozrite vo videu TV Pravda.

Aký dosah bude mať tvrdý brexit?

Dosahy brexitu sa začali prejavovať hneď po vyhlásení výsledkov referenda. Odvtedy firmy do svojich investičných a obchodných rozhodnutí premietajú odchod Veľkej Británie z Európskej únie. Práve preto, že veľká časť ekonomických rozhodnutí je už za nami, nepredpokladám nejaké dramatické dosahy brexitu. Totiž ani prípadný odchod bez dohody pravdepodobne nebude znamenať tvrdú obchodnú vojnu medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou. Predpokladám, že nakoniec vyhrá snaha o pragmatické riešenie situácie a postupom času príde k vytvoreniu určitej formy obchodnej aliancie. Vzájomný obchod totiž fungoval aj predtým, ako Veľká Británia vstúpila do Európskej únie a bude fungovať aj po jej odchode. Samozrejme, súčasné dianie okolo brexitu vnáša chaos, a to je pre ekonomiku vždy zlé.

Aké vysoké clá zaťažia vzájomný obchod v prípade, že sa Veľká Británia s Európsku úniou nakoniec nedohodnú na konečnej podobe odchodu?

Zatiaľ nikto nepovedal, akú podobu bude mať tvrdý brexit. Momentálne je v celom procese veľmi veľa emócií, a to nie je dobre. Aj dnes máme v Európe štáty, ktoré nie sú v Európskej únii a napriek tomu s ňou majú nadštandardné obchodné vzťahy. Takou krajinou je napríklad Švajčiarsko a v budúcnosti ňou môže byť aj Veľká Británia. Pod tlakom okolností sa totiž politici nakoniec dohodnú a prípadné obchodné bariéry podľa mňa nebudú likvidačné. Prípadné prerušenie vzájomného obchodu by totiž prinieslo veľké straty nielen Veľkej Británii, ale aj EÚ.

Kto viac doplatí na brexit? Európska únia alebo Veľká Británia?

Všeobecne sa predpokladá, že viac stratí menší ekonomický celok, a tým je Veľká Británia. Zároveň práve kvôli súčasnej neistote okolo brexitu stráca Veľká Británia povesť pragmatickej a rozhodnej svetovej veľmoci. To môže negatívne ovplyvniť jej dlhodobú reputáciu spoľahlivého obchodného partnera.

Zuzana Žemlová
Zuzana Žemlová Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Aký dosah bude mať brexit na Slovensko?

Pre Slovensko je Veľká Británia pomerne významný obchodný partner a smeruje tam približne 5 percent nášho exportu. Ako som už spomínala, nemyslím si, že ani v prípade tvrdého brexitu sa vzájomné toky tovar prerušia zo dňa na deň, a preto ani dosah nebude až taký dramatický. Brexit je ako rozvod a výrazne prispieva do dnešnej „blbej“ nálady v Európskej únii. Takáto nálada nepriaznivo ovplyvňuje rozhodnutia ľudí nakupovať a investovať finančné prostriedky. Tiež firmy viac zvažujú svoje investičné rozhodnutia a práve dlhodobých dosahov odchodu Veľkej Británie sa treba báť viac ako tých krátkodobých.

Môže odchod Veľkej Británie inšpirovať aj ostatné štáty Európskej únie? Možnosti vystúpiť je naklonená napríklad veľká časť obyvateľov susednej Českej republiky.

To už je veľká špekulácia, ale je pravda, že excentrické tlaky v Európskej únii sú. No brexit môže nakoniec skončiť aj ako odstrašujúci príklad pre ostatných.

Príde kvôli brexitu Londýn o štatút svetového finančného centra?

Niektoré veľké bankové domy už presunuli svoje centrály preč a väčšinou smerovali do Nemecka. Napriek tomu si myslím, že Londýn zostane finančným centrom kvôli svojej tradícií a o túto pozíciu nepríde ani po brexite.

Dnes sa čoraz viac diskutuje o návrate krízy. Môže ju spustiť práve tvrdý brexit?

Kríza väčšinou prichádza nečakane a je kombináciou viacerých nepriaznivých okolností. O príchode krízy sa už hovorí dva roky a áno, aj tvrdý brexit môže byť jedným z faktorov, ktoré to môžu ovplyvniť. V každom prípade však prípadná kríza pravdepodobne nebude taká razantná a hlboká ako tá, ktorá nás zasiahla v rokoch 2008 a 2009. Ekonomické spomaľovanie sa totiž pomaly plazí po Európe, a je len otázkou času, kedy vyústi do recesie.

V dnešných dobrých ekonomických časoch má až milión Slovákov problém so splácaním svojich dlhov a celkovo je v krajine evidovaných viac ako 3 milióny exekúcií. Nie je to chyba bánk, ktoré v snahe zarobiť čo najviac peňazí, požičiavajú ľuďom príliš nezodpovedne?

Bankové úvery sú len malou časťou obrovského množstva slovenských exekúcií. Mnoho ľudí dlhuje nezaplatené výživné, dane či sociálne alebo zdravotné odvody. Tiež si treba uvedomiť, že banky sú dlhé roky povinné preveriť schopnosť klienta splácať úvery a rozhodnutie požičať peniaze je výsledkom dôkladnej finančnej analýzy, čiže práve bankové úvery patria k tým menej toxickým. Zároveň samotné nastavenie výšky úveru dáva ľuďom dosť priestoru na zvládnutie aj ekonomicky horších časov.

Posledné roky boli Slováci pre klesajúce úrokové sadzby konfrontovaní len so zlacňovaním hypoték. Lenže nízke úroky tu nebudú večne a raz opäť začnú stúpať. Ako podľa vás zvládnu ľudia zvyšovanie mesačných splátok hypoték?

Pri poskytovaní hypoték musia banky už dnes do mesačných splátok klienta započítať zvýšenie úrokových sadzieb o dva percentuálne body, plus ďalšie rezervy na krytie životných nákladov. Vďaka tomu ľudia zvládnu aj zvyšovanie úrokových sadzieb.

Minimálne do konca tohto roka nebude Európska centrálna banka zvyšovať úrokové sadzby. Kedy podľa vás začnú stúpať úroky?

Približne od roku 2012 sa v správach analytikov pravidelne objavuje veta, že do dvoch rokov by mali začať úrokové sadzby rásť, ale stále sa to nedeje. Dnes je naozaj veľmi ťažko povedať, že kedy a z akých dôvodov začnú stúpať úroky. Zároveň dnes už nevidím ďalší priestor na výrazné zlacňovanie pôžičiek a za najpravdepodob­nejšie považujem v najbližšom roku mierne zdražovanie v desatinách percenta.

Na Slovensku pre nízke úroky posledné roky pomerne prudko rastú ceny nehnuteľností. Nehrozí v súčasnom ekonomickom prostredí vznik cenovej bubliny?

Dnes by som v Bratislave asi byt nekupovala a súčasné ceny sú naozaj už dosť vysoko a pomaly dosahujú úroveň predkrízového roku 2008. Napriek tomu som nedávno čítala štúdiu, že budúci rok bude mať Bratislava rekordne nízky počet nových bytov na predaj. Udeje sa tak napriek na prvý pohľad masívnej výstavbe bytových domov v hlavnom meste. Takže zdá sa, že ešte stále je na trhu priestor na rast cien. Na druhej strane, ceny v hlavnom meste sú naozaj už dosť vysoké a v budúcnosti pravdepodobne príde k postupnému miernemu zlacňovaniu.

Problém so splácaním dlhov navrhujú niektorí politici riešiť exekučnou amnestiou. Čo si myslíte o takomto riešení?

Takéto opatrenie na jednej strane pomôže ľuďom vo finančnej tiesni. Na druhej strane, mnoho ľudí, ktorí sa v problémoch ocitli kvôli vlastnej nezodpovednosti, sa len utvrdí v tom, že môžu nesplácať pôžičky. Preto takéto generálne riešenie pre všetkých považujem za veľmi ošemetnú záležitosť. Prípadnú exekučnú amnestiu síce zaplatia veritelia, ale tí tieto náklady – aj na základe platnej regulácie – premietnu do budúcej ceny úverov a nakoniec to zaplatia všetci ľudia. Priamo zo štátneho rozpočtu sa zas vyplatia dlhy sociálnych a zdravotných poisťovní či náklady exekútorov. Tieto peniaze v budúcnosti môžu chýbať pri budovaní nemocníc a diaľnic. Som tak skôr za selektívnu pomoc ľuďom, ktorí sami nemôžu za to, že sa ocitli v zlej finančnej situácií.

Vo finančníctve sa špecializujete na risk manažment a absolvovali ste viaceré školenia na odhaľovanie úverových podvodov. Čo vám dali takéto školenia?

Zistila som, že svet nie je len etický a nie vždy funguje podľa pravidiel. Jediná cesta, ako to zvládnuť, je nulová tolerancia k podvodom. Paradoxne som školenia absolvovala v čase, keď ešte nesplácať úver na Slovensku bolo viac otázkou neschopnosti ako neochoty. Potom sa niečo v spoločnosti zmenilo a približne pred desiatimi rokmi prestalo čoraz viac klientov spolupracovať s bankami na riešení problémov. Zároveň stále viac nám pribúdajú prípady, keď klient do úverového vzťahu vstupuje s rozhodnutím nesplatiť požičané peniaze. Takéto prípady sa veľmi ťažko identifikujú, ale musíme s tým počítať a banka musí byť pripravená na využitie všetkých zákonných prostriedkov vrátane podania trestných oznámení.

O úverové podvody sa viac snažia podnikatelia alebo bežní klienti?

Je to približne vyrovnané. Dokonca aj pri hypotékach sme sa stretli s určitými schémami úverových podvodov – ľudia sú dnes veľmi vynaliezaví. No určite je ľahšie urobiť úverový podvod pri nezabezpečenom úvere, aj po zjednodušení osobných bankrotov sú spotrebné úvery častou oblasťou úverových podvodov. Preto by veritelia uvítali, ak by sa viac skúmala majetnosť ľudí vstupujúcich do osobného bankrotu a konkurzní správcovia by mohli odviesť viac práce.

V prípade osobných bankrotov majú banky až šesť rokov na odvolanie. Nie je to dostatočne dlhá doba na zistenie zatajeného majetku zbankrotovaného človeka?

Šesť rokov je dlhá doba, ale predstavte si situáciu, keď máte stovky osobných bankrotov a banka má vo svojom popise činnosti príliš veľa na to, aby si budovala mašinériu na skúmanie majetkových pomerov dlžníkov. Zároveň čím dlhšie sa dlh nespláca, tým ťažšie sa vymáha. Za šesť rokov sa môžu prostriedky, ktoré boli k dispozícií v čase osobného bankrotu, minúť a prípadný majetok môže niekoľkokrát zmeniť majiteľa. Dnes nie je až taký problém previesť majetok na advokátov a známych.

S akým najväčším úverovým podvodom ste sa počas svojej praxe stretli?

Nebola som priamo na strane veriteľa, a stalo sa to mimo Slovenska. V tom čase išlo o podvod za viac ako 40 miliónov dolárov.

#ekonomika #Poštová banka #Brexit #Zuzana Žemlová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku