Čie vajcia budú jesť Slováci

, 23.03.2019 12:00

Slovensko stojí pred otázkou, či si udrží sebestačnosť vo výrobe vajec. Zahraničné obchodné reťazce prijali celoeurópsky záväzok zhumanizovať chovy nosníc. Od hydinárov žiadajú, aby im predávali vajcia pochádzajúce z alternatívnych a nie klietkových chovov. Vyše 80 percent slovenských vajec však produkujú farmy s obohatenými klietkami.

Od poslednej veľkej modernizácie fariem nosníc, ktorá stála 30 miliónov eur, neuplynulo ešte ani desať rokov a už je tu kategorická požiadavka na výrobu vajec z tzv. alternatívnych chovov sliepok. Počnúc rokom 2025 nebudú reťazce predávať vajcia z klietkových chovov. Žiadajú ich nahradiť vajcami z fariem, kde sú sliepky chované na podstielke, vo voľných výbehoch alebo v biochovoch.

Tlak obchodníkov má vychádzať okrem iného z meniacich sa nálad v spoločnosti v celej Európe. Naprieč celým kontinentom si ľudia želajú lepšie životné podmienky pre všetky hospodárske zvieratá, sliepky nevynímajúc. Lenže zmeniť podmienky chovu nosníc nie je vôbec jednoduché, a to nielen z čisto ekonomických dôvodov – zrekonštruované farmy s obohatenými klietkami, ktoré boli podporené eurodotáciami, by mali aj kvôli návratnosti vynaložených prostriedkov fungovať až do roku 2032.

Ideál a reálne možnosti

Prechod na alternatívne formy chovu má však hneď niekoľko háčikov, o ktorých sa doteraz nehovorilo. Každá krajina má v produkcii vajec svoje zvláštnosti. Na Slovensku ešte v 90. rokoch minulého storočia pochádzala polovica vajíčok z vidieckych drobnochovov, teraz 67 percent vajec vyrábajú veľkochovy a podiel vajíčok od babičiek z roka na rok klesá. Ľudia zrušili kurníky a vybudovali si v okolí domov trávniky. Život sa zmenil a predstava, že vidiečania sa vrátia do samozásobiteľských čias, je nereálna.

Ako teda bude vyzerať budúcnosť chovu hydiny? Volanie reťazcov po podstielkových vajciach vyvoláva v spotrebiteľoch predstavu, že dostanú ideálne vajce. Lenže ani podstielkové chovy nezabezpečujú sliepkam štandard, po ktorom volajú zástancovia návratu k starým dobrým časom.

"Sliepky sú stále v halách, kde je vysoká koncentrácia amoniaku, slzia nielen nosnice, ale aj ošetrovateľky, ktoré tam pracujú,“ povedal v tejto súvislosti Ladislav Birčák, riaditeľ spoločnosti Novogal, ktorá patrí k najväčším producentom vajec na Slovensku. Birčák dodal, že Nemecko, ktoré si potrpí na welfare – pohodlí zvierat, už nedáva povolenia na podstielkové chovy. Tie, ktoré má, dobiehajú.

Západná Európa hľadá dnes alternatívu v tzv. voliérových chovoch. Riešením totiž nie sú ani voľné výbehy, kde by sa tisícové kŕdle sliepok len tak voľne prechádzali a zobkali, čo im pôda ponúka. Na jednom hektári, teda na ploche desaťtisíc štvorcových metrov možno chovať maximálne 2 500 sliepok, vyššia koncentrácia sliepok ohrozuje podzemné vody amoniakom.

Na Slovensku je priemerná koncentrácia sliepok na jednu farmu 200-tisíc sliepok, urobiť pre ne výbeh, by znamenalo mať areál s plochou bezmála sto hektárov. To je podľa Daniela Molnára z Únie hydinárov prakticky nesplniteľná podmienka. Potom pripadajú do úvahy drobnochovy. Paradoxne na farmy, ktoré chovajú menej ako 39-tisíc sliepok, sa na Slovensku nevzťahujú prísne veterinárne a hygienické predpisy ako na tzv. priemyselných producentov. Tí sú pod prísnou veterinárnou kontrolou zameriavajúcou sa na zloženie krmív, životné prostredie a zdravotný stav nosníc.

Dovoz bude drahší

"Ak máme farmy prerobiť a vyhovieť požiadavkám na pohodlie sliepok a zároveň byť efektívni a konkurencieschopní, treba sa vydať cestou voliérových chovov,“ hovorí Ladislav Birčák z Novogalu. Otázkou však je, z čoho rekonštrukcie, ktoré sa odhadujú na vyše 40 miliónov eur, zaplatiť. V tejto chvíli to vôbec nevyzerá na veľkorysú podporu, akú dostali chovatelia pred rokom 2012, keď museli všetky klietkové chovy prerobiť na tzv. obohatené klietky.

Ak vystúpi z EÚ Veľká Británia, bude aj menej peňazí na Spoločnú poľnohospodársku politiku a pokiaľ ide o peniaze zo slovenského rozpočtu, možno tu predpokladať obrovské súperenie o zdroje medzi jednotlivými poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobami. Rezort sa zatiaľ obmedzil iba na vyjadrenie, že sa zaoberá možnosťami podpory chovateľov hydiny pre ďalšie obdobie.

Hydinári pochopili, že farmy musia zmeniť, ale pri tempe 10-percentnej ročnej obmeny technológií nijako nevychádza, že modernizáciu stihnú do roku 2025. Preto varujú, že Slovensko v polovici budúceho desaťročia môže prísť o sebestačnosť. Daniel Molnár podotýka, že tlak obchodných reťazcov na vajcia z alternatívnych chovov povedie nielen k zníženiu sebestačnosti krajiny v produkcii vajec, ale aj k zvýšeniu cien vajec na pulte.

"Pri výmene technológií ide o veľké investície. Ak ich slovenskí chovatelia nestihnú urobiť do roku 2025, potom obchodné reťazce budú dovážať vajcia zo zahraničia, ktoré budú na slovenskom pulte drahšie, ako stoja v materskej krajine,“ konštatoval v tejto súvislosti Martin Brang, manažér spoločnosti Big Dutchman, ktorá je hlavným dodávateľom technológií v Európe.

Na prelome rokov 2017 až 2018 Slovensko zažilo fipronilovú kauzu, keď vajíčka pochádzajúce z holandských a belgických fariem obsahovali látky poškodzujúce ľudský organizmus. Predávali sa aj na Slovensku. Ak je na niečo slovenský spotrebiteľ citlivý, tak je to cena a pôvod vajec. Pre zaujímavosť, väčšina vajec, ide o 70 až 80 percent ponuky, sa na Slovensku predá v rámci akcií. Pôvod vajec zaujíma tri štvrtiny spotrebiteľov. O vajcia z podstielkových chovov sa zaujíma 11 percent spotrebiteľov. Rezort pôdohospodárstva zastáva názor, že zmena chovov by mala odzrkadľovať dopyt spotrebiteľov.

.....

VIDEO: Nad slovenským hydinárstvom sa sťahujú mraky. Krajina, ktorá nevie, čo s obilím a vo veľkom ho vyváža, obratom dováža mäso.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Potraviny #hydinári #reťazce #vajcia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku