Čie vajcia budú jesť Slováci

Slovensko stojí pred otázkou, či si udrží sebestačnosť vo výrobe vajec. Zahraničné obchodné reťazce prijali celoeurópsky záväzok zhumanizovať chovy nosníc. Od hydinárov žiadajú, aby im predávali vajcia pochádzajúce z alternatívnych a nie klietkových chovov. Vyše 80 percent slovenských vajec však produkujú farmy s obohatenými klietkami.

23.03.2019 12:00
debata (34)

Od poslednej veľkej modernizácie fariem nosníc, ktorá stála 30 miliónov eur, neuplynulo ešte ani desať rokov a už je tu kategorická požiadavka na výrobu vajec z tzv. alternatívnych chovov sliepok. Počnúc rokom 2025 nebudú reťazce predávať vajcia z klietkových chovov. Žiadajú ich nahradiť vajcami z fariem, kde sú sliepky chované na podstielke, vo voľných výbehoch alebo v biochovoch.

Tlak obchodníkov má vychádzať okrem iného z meniacich sa nálad v spoločnosti v celej Európe. Naprieč celým kontinentom si ľudia želajú lepšie životné podmienky pre všetky hospodárske zvieratá, sliepky nevynímajúc. Lenže zmeniť podmienky chovu nosníc nie je vôbec jednoduché, a to nielen z čisto ekonomických dôvodov – zrekonštruované farmy s obohatenými klietkami, ktoré boli podporené eurodotáciami, by mali aj kvôli návratnosti vynaložených prostriedkov fungovať až do roku 2032.

Ideál a reálne možnosti

Prechod na alternatívne formy chovu má však hneď niekoľko háčikov, o ktorých sa doteraz nehovorilo. Každá krajina má v produkcii vajec svoje zvláštnosti. Na Slovensku ešte v 90. rokoch minulého storočia pochádzala polovica vajíčok z vidieckych drobnochovov, teraz 67 percent vajec vyrábajú veľkochovy a podiel vajíčok od babičiek z roka na rok klesá. Ľudia zrušili kurníky a vybudovali si v okolí domov trávniky. Život sa zmenil a predstava, že vidiečania sa vrátia do samozásobiteľských čias, je nereálna.

Ako teda bude vyzerať budúcnosť chovu hydiny? Volanie reťazcov po podstielkových vajciach vyvoláva v spotrebiteľoch predstavu, že dostanú ideálne vajce. Lenže ani podstielkové chovy nezabezpečujú sliepkam štandard, po ktorom volajú zástancovia návratu k starým dobrým časom.

"Sliepky sú stále v halách, kde je vysoká koncentrácia amoniaku, slzia nielen nosnice, ale aj ošetrovateľky, ktoré tam pracujú,“ povedal v tejto súvislosti Ladislav Birčák, riaditeľ spoločnosti Novogal, ktorá patrí k najväčším producentom vajec na Slovensku. Birčák dodal, že Nemecko, ktoré si potrpí na welfare – pohodlí zvierat, už nedáva povolenia na podstielkové chovy. Tie, ktoré má, dobiehajú.

Západná Európa hľadá dnes alternatívu v tzv. voliérových chovoch. Riešením totiž nie sú ani voľné výbehy, kde by sa tisícové kŕdle sliepok len tak voľne prechádzali a zobkali, čo im pôda ponúka. Na jednom hektári, teda na ploche desaťtisíc štvorcových metrov možno chovať maximálne 2 500 sliepok, vyššia koncentrácia sliepok ohrozuje podzemné vody amoniakom.

Na Slovensku je priemerná koncentrácia sliepok na jednu farmu 200-tisíc sliepok, urobiť pre ne výbeh, by znamenalo mať areál s plochou bezmála sto hektárov. To je podľa Daniela Molnára z Únie hydinárov prakticky nesplniteľná podmienka. Potom pripadajú do úvahy drobnochovy. Paradoxne na farmy, ktoré chovajú menej ako 39-tisíc sliepok, sa na Slovensku nevzťahujú prísne veterinárne a hygienické predpisy ako na tzv. priemyselných producentov. Tí sú pod prísnou veterinárnou kontrolou zameriavajúcou sa na zloženie krmív, životné prostredie a zdravotný stav nosníc.

Dovoz bude drahší

"Ak máme farmy prerobiť a vyhovieť požiadavkám na pohodlie sliepok a zároveň byť efektívni a konkurencieschopní, treba sa vydať cestou voliérových chovov,“ hovorí Ladislav Birčák z Novogalu. Otázkou však je, z čoho rekonštrukcie, ktoré sa odhadujú na vyše 40 miliónov eur, zaplatiť. V tejto chvíli to vôbec nevyzerá na veľkorysú podporu, akú dostali chovatelia pred rokom 2012, keď museli všetky klietkové chovy prerobiť na tzv. obohatené klietky.

Ak vystúpi z EÚ Veľká Británia, bude aj menej peňazí na Spoločnú poľnohospodársku politiku a pokiaľ ide o peniaze zo slovenského rozpočtu, možno tu predpokladať obrovské súperenie o zdroje medzi jednotlivými poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobami. Rezort sa zatiaľ obmedzil iba na vyjadrenie, že sa zaoberá možnosťami podpory chovateľov hydiny pre ďalšie obdobie.

Hydinári pochopili, že farmy musia zmeniť, ale pri tempe 10-percentnej ročnej obmeny technológií nijako nevychádza, že modernizáciu stihnú do roku 2025. Preto varujú, že Slovensko v polovici budúceho desaťročia môže prísť o sebestačnosť. Daniel Molnár podotýka, že tlak obchodných reťazcov na vajcia z alternatívnych chovov povedie nielen k zníženiu sebestačnosti krajiny v produkcii vajec, ale aj k zvýšeniu cien vajec na pulte.

"Pri výmene technológií ide o veľké investície. Ak ich slovenskí chovatelia nestihnú urobiť do roku 2025, potom obchodné reťazce budú dovážať vajcia zo zahraničia, ktoré budú na slovenskom pulte drahšie, ako stoja v materskej krajine,“ konštatoval v tejto súvislosti Martin Brang, manažér spoločnosti Big Dutchman, ktorá je hlavným dodávateľom technológií v Európe.

Na prelome rokov 2017 až 2018 Slovensko zažilo fipronilovú kauzu, keď vajíčka pochádzajúce z holandských a belgických fariem obsahovali látky poškodzujúce ľudský organizmus. Predávali sa aj na Slovensku. Ak je na niečo slovenský spotrebiteľ citlivý, tak je to cena a pôvod vajec. Pre zaujímavosť, väčšina vajec, ide o 70 až 80 percent ponuky, sa na Slovensku predá v rámci akcií. Pôvod vajec zaujíma tri štvrtiny spotrebiteľov. O vajcia z podstielkových chovov sa zaujíma 11 percent spotrebiteľov. Rezort pôdohospodárstva zastáva názor, že zmena chovov by mala odzrkadľovať dopyt spotrebiteľov.

.....

VIDEO: Nad slovenským hydinárstvom sa sťahujú mraky. Krajina, ktorá nevie, čo s obilím a vo veľkom ho vyváža, obratom dováža mäso.

Video

© Autorské práva vyhradené

34 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #hydinári #reťazce #vajcia