Nebankovky opäť skúšajú ošklbať ľudí

, 26.03.2019 06:00

Niektorí ľudia aj dnes môžu dostať úver so stopercentným úrokom. Stane sa tak, ak uveria rečiam zamestnancov nebankových spoločností a peniaze si požičajú na živnosť. Pri takto poskytnutom úvere štát nijako nereguluje nielen výšku úrokov, ale aj poplatkov. Pre dravé nebankové spoločnosti tak stále existuje možnosť, ako ľudí ošklbať o stovky až tisícky eur.

„Dajte nám do zmluvy IČO a my vám poskytneme oveľa výhodnejšiu pôžičku. Na takéto plané sľuby sa nebankové spoločnosti snažia nalákať mnohých ľudí pracujúcich na živnosť,“ povedal Štefan Dutko, predseda Združenia Brániť sa oplatí – BSO. Ten dlhé roky zastupuje ľudí v sporoch s nebankovými spoločnosťami. Pôžička živnostníkovi je podľa zákona braná ako úver medzi dvoma podnikateľskými subjektmi a nevzťahuje sa naň súčasná ochrana spotrebiteľa. „V takýchto prípadoch sa opäť stretávame s úrokmi presahujúcimi sto percent. Živnostníci si pritom požičiavajú na bežnú spotrebu a poskytnutý úver nijako nesúvisí s ich podnikaním. Našťastie v mnohých prípadoch sa súdy zastanú ľudí a zrušia úžernícke úroky,“ dodal Dutko. Veľké ťažkosti tiež spôsobuje, že združenia založené na ochranu spotrebiteľov nemôžu poskytnú právnu pomoc, ak bol úver poskytnutý na živnosť.

Oklamaní živnostníci

V praxi sa ľudia pri braní úveru zameriavajú najviac na výšku mesačnej splátky. Lenže nebankové spoločnosti majú v zmluvách zakomponované aj rôzne poplatky a výsledná mesačná splátka je nakoniec oveľa vyššia v porovnaní s pôvodnými očakávaniami klientov. „Mám rodinu a v najmenej vhodnej dobe sa nám pokazila práčka. Tak som sa rozhodol požičať si od nebankovej spoločnosti 500 eur. Mesačná splátka 31 eur sa mi nezdala až taká strašná, ale keď si uvedomím, že za tri roky som splatil 1¤116 eur, tak som sa nechal dobehnúť,“ uviedol živnostník Matej Fecko zo Spišskej Novej Vsi. Ten sa aktuálne s nebankovou spoločnosťou súdi prostredníctvom občianskeho združenia, keďže v jeho prípade sa po započítaní úroku aj poplatkov pôžička predražila o 60 percent za rok. „Ak vyhráme, vrátia mi naspäť všetky zaplatené úroky aj poplatky. Teda sumu vo výške 616 eur, čo sú pre mňa pekné peniaze,“ dodal Fecko.

Podľa zákona môže byť pri pôžičkách splatných v rozmedzí jedného až piatich rokoch maximálna odplata vo výške 20,88 percenta. V pojme maximálna sú zahrnuté všetky poplatky spojené s poskytnutím a splácaním úveru, ako aj samotný úrok. Takto nastavená legislatíva zabránila nebankovým spoločnostiam obchádzať úrokový strop zavedením najrôznejších poplatkov za poskytnutie pôžičky, splácanie úveru či pravidelných návštev pracovníkov nebankových spoločností.

Úrok 44,86 percenta za rok

Ešte pár rokov dozadu poskytovalo na Slovensku pôžičky viac ako 300 nebankových spoločností. Časť z nich sa zameriavala na získanie majetku klientov, ktorí o strechu nad hlavou prichádzali už po nezaplatení jednej mesačnej splátky. Po sprísnení podmienok museli mať nebankové spoločnosti rovnako ako banky licenciu od Národnej banky Slovenska a aj preto sa ich počet okresal na súčasných 31.

„Tie, čo ostali, sa snažia ľuďom predať čo najmenej výhodné produkty. Bežne ľuďom s nízkymi úrokmi ponúkajú kreditné karty s vysokými úrokmi,“ priblížil Dutko. Práve pri kreditných kartách totiž zákon umožňuje požičiavať za najvyššie úroky, a to až vo výške 44,86 percenta za rok. Ľudí na kreditné karty väčšinou zláka možnosť poskytnutia bezúročnej pôžičky. Lenže v praxi nulový úrok platí len v prípade, ak klient požičané peniaze vráti do 50 dní. „Ak sa tak nestane, začnú nabiehať vysoké úroky,“ dodal Dutko.

Bezprávne vyhrážky

Problémy tiež spôsobujú dobrovoľné dražby, v ktorých nebankové subjekty predávajú nehnuteľnosti výrazne pod cenu. V mnohých prípadoch tak nakoniec získané peniaze nestačia na pokrytie celého nesplateného dlhu a ľuďom ostávajú vysoké dlhy aj po tom, čo prišli o strechu nad hlavou. Práve pre ľudí, ktorí majú dlhy aj po tom, čo prišli o celý svoj majetok, je výhodná možnosť osobného bankrotu. Po ňom sa totiž vynulujú všetky nesplatené dlhy a túto možnosť len v minulom roku využilo 21¤356 Slovákov. Na druhej strane, na Slovensku je viac ako 3 milióny exekúcií a exekútora má na krku viac ako 1 milión Slovákov.

Národná banka Slovenska sa momentálne snaží klepnúť po prstoch aj firmám zameraným na vymáhanie dlhov. „Spoločnosti môžu od vás vymáhať dlh prostredníctvom listov, sms správ, e-mailov a telefonátov. O nekalú obchodnú praktiku môže ísť, ak napríklad spoločnosti vytvárajú psychický tlak, pri ktorom sa klienti začínajú báť,“ priblížila hovorkyňa Národnej banky Slovenska Martina Vráblik Solčányiová. Nekalou obchodnou praktikou je aj to, ak sa listy požadujúce splatenie dlhu podobajú na súdnu zásielku alebo úradnú zásielku. Poslednú výzvu pred exekúciou môže totiž inkasná spoločnosť poslať až po tom, čo prebehol súd. Ak žiaden súd nebol a listy obsahujú formulácie ako „príde k vám exekútor“ alebo „príde k vám advokát spísať majetok“, ide podľa zákona o takzvanú bezprávnu vyhrážku.

Ako za Kisku, opäť kreditné karty

Zároveň vymáhači môžu ľudí so žiadosťou o splatenie dlhu kontaktovať len cez pracovné dni a najneskôr do 18. hodiny. „Osobné návštevy sú zákonom obmedzené a klientov nesmú vymáhači navštíviť doma ani na pracovisku,“ dodala Solčányiová. Zároveň intenzita telefonátov alebo esemesiek požadujúcich splatenie dlhu nesmie byť obťažujúca. Spoločnosti tiež nemôže vymáhať premlčané dlhy ani sa vyhrážať ich vymáhaním. „Národná banka Slovenska kontroluje na základe zákona len časť obchodov inkasných spoločností, konkrétne vymáhanie spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie. Vymáhanie nezaplatených účtov, napríklad za telefón, plyn, elektrinu a podobne, nespadá pod dohľad Národnej banky Slovenska,“ uzavrela Solčányiová.

Do roku 2005 vlastnil niekoľko nebankoviek na Slovensku aj súčasný prezident Andrej Kiska. Ich predajom zarobil asi desať miliónov eur. Jednu nebankovku si v susednom Česku nechal aj po vyhratých prezidentských voľbách. Kiska mal konkrétne na starosti kreditné karty a čelil kritike pre skryté poplatky. Zdá sa, že pochybnosti v prípade kreditných kariet pretrvávajú pri nebankovkách aj v súčasnosti. V prípade nebankového biznisu Kiska čelil kritike, a to za to, že zmluvy boli postavené jednostranne v neprospech spotrebiteľov a spomínala sa aj úžera a neprimerane vysoké poplatky aj úroky. Súdy konštatovali, že to bolo v rozpore so slovenskými aj európskymi zákonmi a kto sa súdil vo veci neplatnosti zmlúv, zväčša uspel.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#nebankovky #peniaze #úver
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk