Koalícia zníži dane aj odvody

, , 29.03.2019 06:00
Robert Fico, Tibor Bastrnák
Poslanci NR SR Robert Fico (Smer-SD) a Tibor Bastrnák (Most-Híd) počas tlačovej konferencie šéfov poslaneckých klubov koaličných strán 26. marca 2019 v Bratislave. Autor: ,

Koalícia je odhodlaná znížiť od januára 2020 dane aj odvody. Tento týždeň o tom rokovali zástupcovia Smeru, SNS a Mostu-Híd. Podľa informácií Pravdy je dohoda, že daňová a odvodová záťaž sa zníži, a to tak pre zamestnancov, ako aj pre živnostníkov.

V prípade firiem sa zatiaľ hľadá kompromis, keďže nižšie dane by spravili dieru v štátnej kase a profitovali by z toho aj podniky so zahraničným kapitálom, ktoré odlievajú značnú časť ziskov do cudziny.

„Návrhy z dielne Mostu-Híd podporil predseda Smeru Robert Fico aj premiér Peter Pellegrini a rovnako sa vyjadrili aj ďalší koaliční partneri. Týka sa to odvodového zaťaženia, ktoré je na Slovensku v rámci EÚ vysoké. O návrhoch z dielne SNS budeme ešte rokovať a ja si myslím, že nájdeme dohodu,“ povedal pre Pravdu predseda poslaneckého klubu Mostu-Híd Tibor Bastrnák. Most-Híd a Smer preferujú nižšie dane z príjmov pre zamestnancov a živnostníkov. SNS je za pokles DPH na potraviny a nižšie dane pre firmy. „Predpokladám, že sa s koaličnými partnermi na našich návrhoch dohodneme. Preto sme si dali mesiac na diskusie na hľadanie kompromisu,“ dodal Radovan Baláž (SNS).

V apríli by Smer mal predstaviť nového ministra financií, ktorý návrhy posúdi, a následne v máji by ich mal prerokovať parlament. Kto nahradí odchádzajúceho ministra financií Petra Kažimíra (Smer), ktorý presadne do kresla guvernéra NBS? V hre má byť predseda finančného výboru parlamentu Ladislav Kamenický, štátny tajomník rezortu financií Radko Kuruc a bývalý šéf daniarov František Imrecze.

Nástupca Kažimíra má posúdiť, či si štátna kasa môže dovoliť pokles DPH na všetky potraviny zo súčasných 20 na 10 percent. Podľa vzoru iných krajín by mohla byť 10-percentná DPH aj na noviny. Teraz je spotrebná daň na úrovni desiatich percent len na základné potraviny, niektoré lieky a zdravotnícke pomôcky a tiež na knihy.

Posúdi sa aj návrh na pokles dane z príjmu právnických osôb zo súčasných 21 na 15 percent. V hre je aj zvýšenie nezdaniteľného minima, čo by okamžite zvýšilo čisté prímy všetkých pracujúcich ľudí.

O akých opatreniach rokuje vládna koalícia

  • Zníženie firemnej dane z príjmu zo súčasných 21 na 15 percent.
  • Nižšie dane pre pracujúcich ľudí formou zníženia daní z príjmu fyzických osôb.
  • Na všetky potraviny zaviesť DPH vo výške 10 percent (teraz je len na základné potraviny, na zvyšok je 20 percent).
  • Zníženie DPH pre printové médiá zo súčasných 20 na 10 percent.
  • Zdvojnásobenie vianočného príspevku pre dôchodcov zo 100 na 200 eur.
  • Zvýšenie minimálnej mzdy z 520 na 600 eur.
  • Most-Híd chce znížiť odvody do rezervného fondu solidarity o 4 percentuálne body – teda 0,75 %, z pôvodnej výšky 4,75% v prípade zamestnávateľa, SZČO a dobrovoľne poistenej osoby. V prípade štátu by sa mali znížiť tiež na 0,75 % zo súčasnej úrovne 2 % z vymeriavacieho základu.
  • Odvody do základného fondu starobného poistenia sa majú ekvivalentne zvýšiť o 4 percentuálne body na strane zamestnávateľa za zamestnanca, rovnako u SZČO.
  • Ďalším návrhom Mostu-Híd je novela zákona o dani z príjmov. Navrhuje sa zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane ročne na daňovníka z 19,2-násobku životného minima na 22,7-násobok životného minima. Navrhuje sa rovnaké zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane ročne na manželku (manžela). Nábeh by bol postupný v rokoch 2020 a 2021.
  • SNS navrhuje oslobodenie poberateľov dôchodku a dávky v hmotnej núdzi od koncesionárskych poplatkov. Tí už teraz platia zníženú polovičnú sadzbu 2,32 eura mesačne.

Po rokovaní vlády v stredu sa k presunutým návrhom vyjadril aj odchádzajúci minister financií Peter Kažimír. "Rezort financií má prepočítané do posledného eura návrhy, ktoré sú na stole v Národnej rade. Pravda je, že v šuplíku na ministerstve financií je alternatívny návrh, akýsi kompromis,“ povedal. Rokovať o návrhu bude podľa neho koaličná rada. Predkladať by ho však mal už nový minister financií, dodal. Kažimír však presun návrhov schvaľuje aj pre blížiaci sa brexit. Po ňom by mala byť situácia jasnejšia.

"Vláda musí myslieť na napĺňanie štátnej kasy, preto treba hľadať zlatú strednú cestu, aby bola spokojnosť aj na strane firiem, aj na strane vlády,“ upozorňuje analytička Poštovej banky Lucia Dovalová. To, či by sa nižšie dane prejavili v ich vyššom výbere, ako tvrdia predkladatelia, je podľa nej otázne. Vláda by tak musela výpadok príjmov nejako kompenzovať, aby dosiahla vyrovnané hospodárenie, dodáva analytička.

Aj pre načasovanie opatrení je v hre viacero externých rizík, upozorňuje Dovalová. "Slovensko je malá otvorená ekonomika, náš rast závisí vo veľkej miere od toho, ako sa darí našim hlavným obchodným partnerom,“ hovorí. Nemecká ekonomika už začala v závere vlaňajška doplácať na spomalenie čínskeho hospodárstva a tamojšieho dopytu po autách. Ďalšou významnou hrozbou pre ekonomický rast EÚ, a taktiež aj ten náš, je podľa analytičky pretrvávajúca neistota týkajúca sa brexitu. Stále nie je totiž jasné, za akých podmienok Británia úniu opustí. Zažehnaná stále nie je ani obchodná vojna medzi USA a Čínou.

Pre možné spomalenie ekonomiky revidovala v utorok odhady ekonomického rastu Národná banka Slovenska (NBS), keď znížila odhad rastu na tento rok na 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Pôvodne počítala so 4,2 percenta. V budúcom roku by mala naša ekonomika rásť o 3,4 percenta, rok nato o 2,8 percenta. NBS dôvodí spomalením globálnej ekonomiky, znížením zahraničného dopytu, ale aj slabšími výsledkami automobilového priemyslu.

"Bez prijatých kompenzačných opatrení na výdavkovej stránke to spôsobí dieru v štátnom rozpočte zhruba na úrovni 1,5 percenta HDP – teda približne 1,5 miliardy eur v budúcom roku a rádovo rovnakú v roku 2021,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Znižovanie daní a ďalšie navrhované opatrenia však podľa neho pomôžu nielen ekonomike, ale aj bežným ľudom. Nepôjde to však len tak. V budúcom roku by sme sa pre zníženie daní mohli dostať nad prvé sankčné pásmo zákona o dlhovej brzde, upozorňuje Pánis. Deficit rozpočtu by sa tak pohyboval na úrovni vyše dvoch percent HDP a verejný dlh by vyskočil na 48 percent HDP. "Verejné financie by to síce prežili, ale dobré ekonomické časy by sme mali využívať na rýchlejšiu konsolidáciu alebo aspoň na akceleráciu investičnej aktivity,“ dodáva Pánis. Odhaduje, že hoci ekonomika sa už spomaľuje, stále porastie solídnym tempom a stále porastie nad svoj potenciál.

.....

VIDEO: Ako sa politicky postavili predseda Smeru Robert Fico, premiér Peter Pellegrini a predstavitelia Mostu – Híd a SNS k plánom znížiť dane z príjmu, odvody či DPH? Pozrite si video TV Pravda, v ktorom poslanci hovoria o tom, čo sa preberalo cez týždeň na koaličnej rade.

Je teraz ten správny čas?

Nižšie dane podľa návrhu oboch strán by slovenský rozpočet určite uniesol, myslí si analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Otázne však podľa neho je, či sa oplatí znižovať dane v takomto pokročilom štádiu hospodárskeho rozmachu. "Znižovanie daní je výhodné predovšetkým v recesii, aby sa ekonomike pomohlo,” hovorí Tomčiak. Návrh teda nie je podľa neho zlý, no je dôležité jeho načasovanie na ekonomický cyklus. Rast slovenskej ekonomiky síce spomaľuje, vysvetľuje analytik, stále však sledujeme silný rozmach. Znižovanie daní by však krátkodobo posunulo štátny rozpočet do deficitu, vysvetľuje Tomčiak – no na druhej strane by podporilo podnikateľské aktivity. Tie by zvýšili príjmy v dlhodobom horizonte.

Nižšie dane pre firmy by podľa Dovalovej podporili domáce podnikateľské prostredie, a tak prilákali zahraničných investorov. To by podporilo domáci trh práce. "Nižšie dane zamestnancov sa zasa môžu premietnuť do vyššej spotreby domácností,“ hovorí.

Slovensko totiž v súčasnosti patrí medzi najdrahšie krajiny, čo sa týka daňového a odvodového zaťaženia, spomedzi krajín Európskej únie. Spomedzi krajín V4 máme podľa Dovalovej v súčasnosti najvyššie daňové zaťaženie pre firmy. V Česku a v Poľsku je daň z príjmov právnických osôb vo výške 19 percent, v Maďarsku je to len 9 percent. "Z daňového hľadiska sme teda menej konkurencieschopnou krajinou v porovnaní s našimi susedmi,“ hovorí Dovalová. Vyššiu daň ako my platia firmy z okolitých krajín len v Rakúsku, dodáva. Ak by návrh národniarov prešiel, boli by sme štvrtou krajinou v rámci EÚ s najnižšou korporátnou sadzbou dane.

Strany pripúšťajú zmeny

Hovorkyňa Mostu-Híd Klára Debnár nevylúčila, že v návrhoch strany príde k zmenám. "Predbežný súhlas koaličných partnerov máme. A čo sa týka zmien, predpokladáme, že k nim počas odbornej a koaličnej diskusie môže dôjsť,“ povedala. Most-Híd chce meniť odvody pre zamestnancov aj živnostníkov. Hore by mala ísť nezdaniteľná časť základu dane.

Národniari boli o niečo zdržanlivejší. Otázky na zmeny v ich návrhoch sú podľa hovorkyne SNS Zuzany Škopcovej predčasné. "Sú to predčasné otázky, odpovieme po rokovaniach koaličnej rady,“ povedala. Národniari chcú zrušiť aj koncesionárske poplatky. Po novom by ich neplatili dôchodcovia ani ľudia v núdzi. Dole by mala ísť sadzba dane z pridanej hodnoty na potraviny a tiež tlač. Nižšie dane by od budúceho roka mali platiť firmy.

.....

VIDEO: USA firemné dane znížili, prečo by nemohlo aj Slovensko? Kde by bolo vhodné dane znížiť a kde nie? Odkiaľ vziať peniaze na diaľnice? Ako krajina zvládne starnutie obyvateľstva či prechod z montážnej haly Európy? Pozrite si video z ekonómom Slovenskej akadémie vied Vladimírom Balážom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#dane #odvody #koalícia #sociálny balíček
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku