Zahltí hydina z východu Slovensko? Scestné, reaguje ukrajinská ministerka

, 28.03.2019 05:00

Na Ukrajine, ktorá má najviac černozemí v Európe, platí už takmer 20 rokov moratórium na nákup pôdy. Cudzinci si ju môžu len prenajímať. Po období úpadku sa Ukrajina stala svetovým vývozcom obilia a slnečnice a hoci jej Rusko násilím anektovalo Krym, má dosť ovocia aj vlastného vína. "Ukrajinské poľnohospodárstvo sa rýchlo rozvíja a Kyjev má záujem užšie spolupracovať so Slovenskom," povedala v rozhovore pre Pravdu ukrajinská ministerka poľnohospodárstva a potravinárstva Olga Trofimceva.

Ukrajinská černozem láka zahraničných investorov – od Škandinávie cez USA až po Čínu. Na Slovensku sú aktívni Dáni, čo vyvoláva nevôľu medzi domáci poľnohospodármi. Ako aktuálne vyzerá situácia na Ukrajine?

Od roku 2002 platí na Ukrajine moratórium na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom. Pôdu si možno len prenajímať. Zahraničné spoločnosti zaoberajúce sa poľnohospodárskou produkciou si ju nemôžu kúpiť, len prenajať. Obchod s pôdou považuje vláda aj ministerstvo poľnohospodárstva za strategickú otázku.

.....

VIDEO: Nechýba ukrajinskému poľnohospodárstvu Krym? Verí Ukrajina, že cenné územie raz získa späť? Ako si Ukrajina chráni svoje najväčšie prírodné bohatstvo černozem? Pozrite si video, v ktorom pre TV Pravda rozpráva ukrajinská ministerka poľnohospodárstva a potravinárstva Olga Trofimceva.

Ako vníma ukrajinská spoločnosť pôsobenie zahraničného kapitálu v poľnohospodár­stve, zvlášť tamojší poľnohospodári?

Na túto otázku sa prichodí pozerať z rôznych uhlov, treba ju posudzovať diferencovane. Podobne ako na Slovensku aj na Ukrajine sú určité obavy, že cudzinci budú skupovať poľnohospodársku pôdu. Na prenajatej pôde hospodária holandskí, nemeckí, francúzski farmári aj veľké spoločnosti mimo Európy. Napríklad jedna spoločnosť zo Saudskej Arábie si prenajíma 200 000 hektárov pôdy, veľkým podnikateľom na pôde je tiež čínska spoločnosť Kovko. Ak hovoríme o zahraničných spoločnostiach na Ukrajine, ich pozitívny prínos spočíva v tom, že prinášajú veľké investície a zabezpečujú pokrok poľnohospodárskej výroby, celkove zvyšujú konkurencieschop­nosť agrosektora Ukrajiny. Samozrejme, otázka, kto hospodári na pôde, sa vníma citlivo. Pokiaľ ide o predaj pôdy, pracujeme nad modelom otvorenia trhu s pôdou, ktorý bude prijateľný pre Ukrajinu. Bude obsahovať určité obmedzenia, v prvom období bude možnosť nákupu pôdy len pre ukrajinské firmy a po tom, čo sa rozvinie tento model, uvidíme, ako budeme fungovať.

Mám to pochopiť tak, že do budúcnosti nevylučujete možnosť predaja pôdy zahraničným investorom?

Nie, toto neplánujeme. V prvom období budú môcť pôdu nakupovať len ukrajinské fyzické a právnické osoby.

Zaviedli ste moratórium na nákup pôdy. Mohli cudzinci pred ním nakupovať pôdu a ak áno, koľko pôdy nakúpili?

Pôda na Ukrajine nikdy nebola vo voľnom predaji.

Pred piatimi rokmi Rusko anektovalo Krym. Pocítil to ukrajinský trh s vínom, ovocím a so zeleninou?

Isteže, prejavilo sa to najmä na výrobe vína. Na dočasne okupovanom území Krymu sme stratili veľké plochy vinohradov a produkcie vína. Okrem toho nezabudnime na územia postihnuté agresiou na východe Ukrajiny. V dôsledku okupácie Krymu a agresívnej činnosti Ruskej federácie na východe Ukrajiny sme stratili dovedna 20 percent hrubého domáceho produktu. S tým, čo sa stalo, sa Ukrajina nemôže zmieriť.

Ukrajina sa považuje za jednu obilníc Európy. Ako využíva potenciál svojich černozemí?

Čoraz lepšie. Ukrajina v posledných rokoch zvyšuje produkciu obilia, kukurice a olejnín. Vlani sme dosiahli rekordnú úrodu zrnovín, keď sme dovedna zobrali vyše 70 miliónov ton zrnovín. Rýchlo rastie produkcia kukurice, vlani sa pozberalo 35 miliónov ton kukurice. Pšenice sa urodilo vyše 25 miliónov ton, jačmeňa 7,5 milióna ton. Väčšinu z tejto produkcie vyvážame. Naozaj platí okrídlené tvrdenie o Ukrajine, že je obilnicou Európy. Aj podľa odhadov medzinárodných exportov v blízkej budúcnosti Ukrajina zvýši výrobu obilnín na úroveň takmer sto miliónov ton ročne, pričom okolo 70 miliónov ton budeme môcť exportovať. V poľnohospodárskej sezóne 2018/2019 dosiahne export 40 miliónov ton. Sme na dobrej ceste stať sa jedným zo svetových lídrov produkcie zrnovín.

Už celé štvrťstoročie si Ukrajinci vládnu sami. Zdá sa, že poľnohospodárstvo merané výkonom obilninárstva je výkonnejšie ako v časoch Sovietskeho zväzu.

Jednoznačne, a to v dôsledku využitia nových technológií a nových prístupov k podnikaniu na pôde. Nebol to, samozrejme, priamočiary rast, transformácia poľnohospodárstva nie je dokončená podobne ako na Slovensku. Na sklonku éry Sovietskeho zväzu sme dosiahli vysokú úrodu v roku 1989, potom po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny prišlo obdobie komplikovanej premeny celého sektora. Na úplné dno sme spadli v rokoch 2000 a 2002, keď sme dokonca museli dovážať pšenicu. Odvtedy však produkcia obilnín stúpa a ak dnes hodnotíme úrody niektorých plodín, nie všetkých, potom najmä vo veľkých poľnohospodárskych spoločnostiach úrody zrnovín a olejnín už nie sú nižšie ako v krajinách EÚ.

Na Slovensku sa hovorí, že nielen chlebom sme sýti. Ako vyzerá poľnohospodárstvo celkove?

Nech hovoria čísla. V porovnaní s rokom 1990 sa vlani vyprodukovalo ovocia 2,7-krát viac, zemiakov 1,5-krát viac, slnečnice 1,8-krát viac a obilnín so strukovinami 2,5-krát viac.

Na Slovensku stále prevažujú veľké poľnohospodárske podniky – družstvá, eseročky či akciové spoločnosti, rodinné farmy sú skôr doplnkom. Aká je štruktúra ukrajinského poľnohospodárstva?

Sila ukrajinského agrosektora vyrastá z rôznorodosti, z pestro diferencovanej štruktúry podnikov. Ukrajina má 40 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy. Veľkými hráčmi sú tzv. agroholdingy, ktoré hospodária na výmerách od niekoľko desiatok tisíc po niekoľko stoviek tisíc hektárov pôdy. Takýchto spoločností máme dnes 70. Prenajímajú si šesť miliónov hektárov pôdy. Len na ilustráciu, najmenší agroholding obrába okolo 30 000 hektárov pôdy a najväčší obhospodaruje 600-tisíc hektárov. (Na porovnanie, je to takmer 60 percent výmery ornej pôdy na Slovensku pozn. red.)

Ako sa na Ukrajine darí rodinným farmám?

Paralelne s veľkovýrobou sa rozvíjajú farmy. V súčasnosti máme okolo 33-tisíc farmárskych hospodárstiev, malých farmárov a rodinných fariem, ktoré obhospodarujú do päť miliónov hektárov pôdy. Okolo 28-tisíc farmárov hospodári na ploche menšej ako 500 hektárov, to sú naozaj malé farmy. Okrem toho vzniklo vyše 2 000 družstiev rôzneho smerovania. Nejde o premaľované kolchozy, ale o družstvá úplne nového typu, ktoré zoskupujú malých farmárov. Väčšinou tieto kooperatívy poskytujú služby, ale združujú aj malých poľnohospodárskych producentov, techniku a zabezpečujú spracovanie napríklad mlieka či zeleniny.

Máte družstevné mliekarne?

To ešte nie, skôr ide o chladenie mlieka malých producentov v spoločných mliečnicach, ale onedlho odštartuje prvá družstevná mliekareň ako spoločný družstevný podnik malých farmárov.

Slovenskí hydinári sa obávajú, že Ukrajina zasype náš trh lacnými kurčatami a vajíčkami. Na Slovensku už má ukrajinský miliardár Jurij Kosjuk aj mäsokombinát. Na vec išiel chytro, mäso z Ukrajiny má slovenské obaly aj pečiatky. Plníte európske potravinárske štandardy?

Predovšetkým nevidím racionálne dôvody, prečo by sa mali slovenskí hydinári aj spotrebitelia báť. Keď si zoberieme export, potom z ukrajinského vývozu smeruje na Slovensko len 15 percent, všetko ostatné vyvážame do ostatných štátov EÚ. Z trhového hľadiska je Slovensko pre Ukrajinu malou krajinou. Predstava, že chceme zadusiť ukrajinskou hydinou slovenský trh, je pritiahnutá za vlasy.

Každý to cíti inak. Ako to teda podľa vás je?

V súčasnosti je na Ukrajine 308 spoločností, ktoré majú certifikát na vývoz mäsa, medu, vajíčok, rýb a rybích výrobkov do EÚ. Z nich je 70 veľkých ako Kosjukov holding MHP. Myslím si, že ak postavil na Slovensku kombinát, je to pozitívne, a to hneď z viacerých dôvodov. Po prvé, je to investícia pre Slovensko, ktorá, po druhé, vytvára, pracovné miesta v poľnohospodárskom regióne. Som presvedčená, že Slovensko je zainteresované, aby vznikali pracovné miesta a boli tu priame investície. A po tretie, v procese eurointegrácie musí Ukrajina plniť euroštandardy týkajúce sa bezpečnosti a kvality potravín. Ukrajinské spoločnosti, ktoré vyvážajú na trhy EÚ, ich spĺňajú. V niektorých ohľadoch sú dokonca nad nimi. Ukrajinskí exportéri prešli príliš dlhou a zložitou cestou, kým dostali povolenia na vývoz do EÚ. Investovali veľké peniaze do technológií, spracovania, logistiky, aby mohli predávať nielen v EÚ, ale aj inde vo svete. Nazdávam sa, že slovenskí výrobcovia aj spotrebitelia nemajú dôvod pochybovať nad kvalitou a bezpečnosťou ukrajinskej produkcie. Koniec koncov Ukrajina nemá za sebou také škandály ako malo nedávno Poľsko s hovädzím mäsom.

Mnohých ľudí v súvislosti s ukrajinskými potravinami ešte aj po rokoch máta havária v atómovej elektrárni v Černobyli. Nie sú aj po vyše 30 rokoch ukrajinské potraviny ohrozené rádioaktivitou?

Chápem obavy, ale naše potraviny sú v poriadku. V dôsledku vývoja počasia v momente katastrofy nebolo územie Ukrajiny zasiahnuté radiáciou do takej miery ako územie susedného Bieloruska. Máme viacero vedeckých inštitúcií, ktoré sledujú vývoj rádioaktivity v poľnohospodár­stve. A keď boli pripomienky k ukrajinskej produkcii, že v hubách a ktovie v čom ešte je zvýšená úroveň radiácie, urobili sme podrobné analýzy v nezávislých laboratóriách. Tie ukázali, že úroveň radiácie je 10-krát nižšia ako v niektorých európskych produktoch. Nezabúdajme na to, že na Ukrajine sa vyrábajú aj produkty tzv. organického poľnohospodárstva, teda bio- či ekopotraviny. Sú certifikované európskymi úradmi a exportujú sa tiež do krajín EÚ.

Od vekov žijeme vedľa seba. Aké možnosti spolupráce medzi Slovenskom a Ukrajinou vidíte po rokovaniach s vašou rezortnou kolegyňou Gabrielou Matečnou?

V prvom rade treba rozširovať obchod medzi našimi krajinami. Z roka na rok rastie, vidíme pozitívnu dynamiku vo vzájomnej obchodnej výmene. Spoločne sme načrtli perspektívne oblasti spolupráce. Nás zaujímajú najmä fytosanitárne (rastlinolekárske) a veterinárne otázky. Tu nám Slovensko môže pomôcť s adaptáciou ukrajinskej poľnohospodárskej a potravinárskej legislatívy na európske právne prostredie. Chceme využiť skúsenosti Slovenska zo začleňovania do EÚ, lebo viete, ako to treba robiť. Hovorili sme aj o rozvoji lesného hospodárstva, o riadení a spravovaní pôdneho fondu, o využívaní agrotechnológií aj informačných technológií a tiež o manažovaní precízneho poľnohospodárstva. Mala som rokovanie aj s predstaviteľmi Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Uvítali by sme otvorený, priamy dialóg medzi slovenskými a ukrajinskými farmármi prostredníctvom samospráv a profesionálnych asociácií. Čím viac budeme mať priamych kontaktov, tým menej bude obáv v našich dvojstranných vzťahoch.

Napokon, pani ministerka, jedna malá hádanka. Viete, ktorá ukrajinská odroda vína je na Slovensku mimoriadne populárna? Tohto roku víno, ktoré vyšľachtili v Odese, získalo pre Slovensko na výstave Vinalies Internationales Paris zlatú medailu.

Trochu ste ma zaskočili. Počas návštevy Slovenska som ochutnala kalíšok hruškovice a karpatského brandy špeciál. Boli skvelé, ale netuším, ktorá z ukrajinských sort má také výnimočné renomé na Slovensku.

Odesskyj čornyj, na Slovensku známy pod názvom Alibernet, pretože ide o kríženca Alicante Bouchet a Cabernetu Sauvignon.

Obľúbenosť vína z Odesy ma, samozrejme, teší. Dodám len, že vinohradníctvo a vinárstvo sa na Ukrajine rýchlo rozvíja. Nehľadiac na okupáciu Krymu Ruskom, vyrábame výborné vína v Odeskej, Chersonskej a tiež v Zakarpatskej oblasti – Podkarpatskej Rusi hraničiacej so Slovenskom. Naše vína sa už začínajú objavovať aj na európskom trhu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#poľnohospodárstvo #Ukrajina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku