VIDEO: Pozrite si pozemok, o ktorý obrali pána Lajčuka z Veľkého Slavkova. Je z neho úchvatný výhľad na Tatry. Niekto tam ide stavať vilu. Spravodlivosti sa pán Lajčuk domáha márne. Viac si pozrite vo videu TV Pravda.
Lajčukov pozemok sa nachádza len dvesto metrov od pozemku zubára Jána Franca, o vlastníctvo ktorého musel zubár na súde bojovať s prezidentom Slovenskej republiky Andrejom Kiskom. Scenár pri všetkých podvedených bol, zdá sa, podobný. O pozemok ich pochybným vydržaním a pravdepodobne zmanipulovanými notárskymi zápisnicami pripravil správca štátnych majetkov Grabo a ich nástupnícka firma Agras. S predstaviteľmi Agrasu sa pozná aj Kiska a priamo od Agrasu kupoval Kiska jeden z vydržaných pozemkov. Kiska kúpil aj ďalší vydržaný pozemok zubára Franca, a to len dva dni po tom, čo ho previedli na možného bieleho koňa. S ním aj so sprostredkovateľom sa Kiska poznal a s jedným z nich si tyká.
Kiska k zodpovednosti za kauzu Slavkov: Nech nová vláda urobí poriadok v krajine
Denník Pravda oslovil Kisku, ako vníma ďalší prípad úradovania možnej pozemkovej mafie v prípade pána Lajčuka. Kiska tiež dostal možnosť vyjadriť sa k tomu, či vzhľadom na to, že pri podvodoch boli ľudia z Agrasu, s ktorými sa Kiska poznal a opakovane obchodoval, a tiež sprostredkovateľ, s ktorým si Kiska tyká, neuvažuje prezident o vyvodení osobnej politickej zodpovednosti. „Andrej Kiska aj pán Franc boli obeťou podvodu pre zlyhanie štátu – katastra, ktorý nekonal tak, ako mal. Inak by sa na podvod prišlo pred 20 rokmi. Prezident si želá, aby nová vláda urobila konečne poriadok v tejto krajine,“ reagoval Kiskov hovorca Roman Krpelan.Kiska doteraz nevyvrátil podozrenia, že sa bol na Francov pozemok pozrieť ešte predtým, ako bol vydržaný, a teda o podvode vedel. Kiska viní kataster, aj keď sú podozrenia, že Kiska kupoval pozemok dokonca bez listu vlastníctva. Číslo listu vlastníctva totiž chýbalo v kúpnej zmluve. Navyše, na súde bol predložený z danej doby len list vlastníctva, ktorého súčasťou bola časť „A“ a časť „B“. Časť „C“, na ktorej boli v danej dobe ťarchy, chýba. Na otázku Pravdy, ako potom Kiska mohol vedieť, že ťarchy na pozemku neboli, Kiska doteraz neodpovedal.
Pozemkovými podvodmi pod Tatrami mnohí ľudia prišli o dedičstvo. Aj pán Lajčuk mal pozemky po svojich rodičoch. Tí ich získali niekoľko prídelovou listinou. Veľký Slavkov v minulosti osídľovali Nemci a keď tí odišli, ich domy sa prideľovali bezzemkom a chudobným ľuďom z okolitých obcí. K domu zároveň pridelili aj pozemky, ktoré patrili pôvodnému nemeckému majiteľovi domu. Pán Lajčuk vlastní pôvodnú prídelovú listinu aj súpis parciel a na základe týchto dokumentov prišiel na to, že mu už nepatrí to, čo by mu patriť malo.
„Prídelová listina k pozemku bola písaná na mojich rodičov. Ja som dedič. Práve toto je ale nešťastie všetkého, že už tí ľudia, teda vlastníci pozemkov pomreli, a zostali tu už len ich synovia alebo vnuci. Niektorí synovia vedia, ja napríklad viem o tých pozemkoch, ale niektorí nie. A vnuci už vôbec nevedia. Preto je tak ticho okolo toho, pretože vnuci možno nejaký hektár dostali a sú spokojní, lebo nevedeli, čo všetko ten dedo mal,“ vysvetľuje Lajčuk fakt, že kým o pozemky prišlo evidentne veľké množstvo ľudí, žalobu podali zatiaľ iba traja poškodení.
Prečo podali žalobu zatiaľ „len“ traja?
Sám zdedil po rodičoch niekoľko pozemkov, ale až po tom, čo vyplával na svetlo sveta podvod s pozemkom zubára Jána Franca, vybral sa zistiť, či je s jeho majetkom všetko v kostolnom poriadku. Tak sa dostal k dokumentu zo Slovenského pozemkového fondu, kde je výpis približne stovky pozemkov, medzi nimi aj ten jeho.
„Na tomto dokumente je množstvo pozemkov, ktoré si oni prepísali na kvázi na štát. Išlo to z pozemkového fondu v Poprade, tam bola známa figúra, istý inžinier, inak mafiózo. Ja som zistil, že medzi týmito pozemkami prevedenými na štát je aj ten môj. Tak som po tom išiel. Bol som na katastri, kde som dal žiadosť o prešetrenie a oni mi poslali list, že to prepísali na základe tohto dokumentu a je to v poriadku. Tak som držal hubu, lebo boli roky 2005, 2006 a tam som nemal šancu. Myslel som si – prišiel som o pole, čert ho ber. Nie je to tak veľa, je to 2¤800 štvorcových metrov, dá sa to nejako zniesť,“ vysvetľuje pán Lajčuk.
„Až keď som videl, že s Kiskom sa to začalo, tak som si povedal, že idem aj ja za svojím,“ povedal. Poslal dokumenty na Slovenský pozemkový fond, ktorý ich preposlal na pobočku do Popradu. „V Poprade to leží, Popradčania robia mŕtveho chrobáka, už je to tam rok, nič sa nehýbe, nič sa nedeje,“ konštatuje pán Lajčuk. Ten napokon všetky dokumenty prefotil a poslal rovno na Krajskú prokuratúru do Prešova so žiadosťou, aby priložili k spisu Jána Franca a dôchodkyne Eleny Repelovej aj jeho prípad.
VIDEO: Mafia pod Tatrami. Penzistku Kiskovi známi obrali o pozemok ako zubára. Pozrite si príbeh pani Repelovej. (TV Pravda 5.2.2019)
Na ukradnutých pozemkoch vyrastú vily?
Kým v prípade zubára Franca a dôchodkyne Repelovej figurujú tie isté mená, počínajúc štátnym podnikom Grabo, Agras a končiac sprostredkovateľom, s ktorým si tyká Kiska, a bielym koňom, to, na koho sa pozemok presúval v prípade pána Lajčuka, známe nie je. Nepátral po tom. Isté však je, že aj v jeho prípade na začiatku figuruje družstvo Grabo, ktoré sa neskôr premenovalo na Agras.
„Tu vo Veľkom Slavkove bolo družstvo Veľký Slavkov, ktoré sa potom zlúčilo s Veľkou a so Spišskou Sobotou a volalo sa Družba, končilo ako JRD Družba, ale keďže v Slavkove bolo veľa pozemkov neobrábaných, lebo ľudia zobrali len domy, ale nezobrali k nim polia, ktoré pôvodne patrili Nemcovi, stala sa v Slavkove taká anomália, že tí, ktorí obrábali pôdu, ju združili do družstva a vytvorili štátny majetok. Takže tu boli dva poľnohospodárske podniky. JRD Družba a štátny majetok. Toto je kupčenie štátneho majetku, ktorý sa potom volal Agras,“ vysvetlil pán Lajčuk.
Niektoré pozemky jeho rodičov tak priradili k družstvu a niektoré k štátnym majetkom. Pozemok, o ktorý prišiel, bol priradený k hospodáreniu štátneho majetku, ktorý sa neskôr premenoval na firmu Grabo, potom na Agras. Pán Lajčuk vraví, že už ďalej nepátral po tom, odkiaľ z Agrasu jeho pozemok šiel. Vie iba, že jeho pozemok bol prevedený na číslo listu 350 v katastrálnom území Veľký Slavkov, ktorého majiteľom je štát. „Už som ani nepátral, vravel som si, prešlo to na štát, tak to prešlo na štát. Ale zrejme tam figurovali biele kone, lebo teraz ten môj pôvodný pozemok vlastní nejaká spoločnosť z Banskej Bystrice a tá už dala žiadosť na obecný úrad, aby im odsúhlasili zmenu na stavebný pozemok. Majú sa tam stavať domy, vily s výhľadom na Tatry,“ krčí plecami pán Lajčuk a zároveň ukazuje dokument, kde pozemok, o ktorý prišiel, susedí s ďalším jeho pozemkom, ktorý mu nechali.
„Oni si asi ani nedali námahu, aby sa pozreli na list vlastníctva, tento im pasoval, tak mi ho zobrali. Aké pohnútky oni mali a na podnet koho takéto množstvo pozemkov prepísali na republiku, to ja neviem, ale myslím si, že republika už z nich nemá ani desatinu, už je všetko zrejme rozpredané kade-tade,“ dodáva a ukazuje dokument zo Slovenského pozemkového fondu, kde sa podľa jeho odhadu nachádza približne stovka pozemkov, ktoré sa prepísali na štát, medzi nimi aj jeho. „A to sú len pozemky, výmeru ani netuším. A neviem, či týchto listov nebolo aj viac, mne dali len ten jeden, kde sa vyskytol môj pozemok,“ hovorí. Ten rovnako, ako aj pán Franc a pani Repelová, chcel dať pozemky synovi a vnukovi. „Vravel som si, prečo by nejakí darebáci mali prísť k pozemkom, keď možno môj syn, možno vnuk, možno pravnuk by z nich niečo mohli mať? Mne samému o to nejde, ja som skromný, stačí mi penzia,“ dodáva pán Lajčuk.
VIDEO: Zubár Franc po rozsudku súdu, ktorý rozhodol, že vlastníkom pozemkov je on a nie prezident Andrej Kiska. (TV Pravda 26.10.2018).