Politici sa hádajú pre Nord Stream 2, pritom tretina z neho je už hotová

31.03.2019 10:00

Kým sa svetoví štátnici sporia, či sa má stavať kontroverzný plynovod Nord Stream 2, je už tento projekt za osem miliárd eur z tretiny hotový.

Každý deň sa navyše na dne Baltského mora rozrastie o ďalších šesť kilometrov. Už koncom roka by tak mal začať dopravovať zemný plyn z Ruska do malej severonemeckej obce Lubmin.

Pri pohľade na miestne piesočné pláže nič nenasvedčuje, že sa práve v katastri dvojtisícovej obce v Meklenbursku-Predpomoransku deje niečo, čo by malo hýbať svetom. Po dlhej prímorskej pláži sa v jarnom počasí prechádzajú ľudia so psami, v kempe obklopenom borovicovým lesom už parkujú prvé karavany a v prístave zase kotví niekoľko lodí pripravených vyplávať. Obrázok prázdninovej idyly dokresľuje ponuka tunajšej školy kiteboardingu.

Za zhruba stometrovým pásom lesa je však úplne iná atmosféra. Na stavenisku s rozlohou niekoľkých futbalových ihrísk sú žeriavy, bagre aj ďalšia ťažká technika a tiež rad oceľových rúrok. Tie budú tvoriť poslednú časť 1230 kilometrov dlhého plynovodu, ktorý vyústi v tunajšom priemyselnom areáli. Väčšina priaznivcov vodných radovánok aj ďalších návštevníkov tunajšej pláže si potom zrejme ani nevšimne, že len pár metrov pod nimi pretečie 55 miliárd metrov kubických zemného plynu ročne.

„Tá pláž, samozrejme, zostane normálne prístupná, nič sa nezmení,“ uisťuje Jens Müller, hovorca spoločnosti Nord Stream 2. „Plynovod je pri pobreží zasypaný v špeciálnom koryte na dne mora a posledných pár desiatok metrov vedie pod plážou, lesíkom – a ústi tu,“ hovorí a ukazuje na dvojicu rúrok, ktoré trčia z betónovej konštrukcie asi 1,5 metra pod zemou.

Položili už 800 km potrubia

Než sa sem Nord Stream 2, ktorý je tvorený dvojicou plynových vedení, dostane, musí prekonať ruské, fínske, švédske, dánske a nemecké vody, ktoré sú v najslabšom úseku len štyri metre hlboké, v tom najhlbšom ale ich hĺbka dosahuje 200 metrov. „Na zhruba desiatich percentách trasy sme museli robiť práce aj na dne, treba ho vyrovnať alebo časti plynovodu zahrabať,“ hovorí Müller.

Na veľkej väčšine trasy ale stačia špeciálne lode, na ktorých sú 12 metrov dlhé a 24 ton vážiacie oceľové rúry s niekoľkými ochrannými vrstvami zvarené a v jednej dlhej rade 24 hodín denne spúšťané na morské dno. Na celý plynovod ich bude treba zhruba 200 000. Asi tretina z nich už má na dne Baltu svoje miesto.

„Položili sme viac ako 800 kilometrov, čo zodpovedá zhruba tretine celého projektu,“ hovorí komunikačný poradca Steffen Ebert, ktorý pripomína, že na dvojitý plynovod, ktorý v zásade kopíruje trasu doterajšieho plynovodu Nord Stream, je potrebné položiť spolu 2460 kilometrov rúr. Jedna zo špeciálnych lodí denne v priemere zvládne tri kilometre. V akcii sú teraz dve.

„Viac ako šesť miliárd eur z celkových ôsmich už je zmluvne viazaných,“ poznamenáva tiež Ebert a zároveň tým zdôrazňuje, že pre ruský Gazprom a päticu partnerských firiem z krajín Európskej únie už pri stavbe plynovodu nie je možná cesta späť.

Politici debatu neskončili

Výroky niektorých politikov aj z poslednej doby pritom vzbudzujú dojem, že by sa plynovod nemusel stať realitou. Projekt, na ktorý na nemeckej pevnine nadväzuje vedenie Eugal smerujúci s väčšinou plynu cez Česko do ďalších krajín, tvrdo kritizuje Washington, Varšava alebo Kyjev. Zvyšuje podľa nich závislosť na Rusku a ohrozuje postavenie tranzitných krajín, predovšetkým Ukrajiny.

Zástupcovia vo Švajčiarsku sídliacej spoločnosti Nord Stream 2 majú – prekvapujúco – na každú z týchto výhrad pripravenú odpoveď. Okrem iného tvrdia, ​​že už teraz dvadsaťosmička čerpá len 32 percent zemného plynu z Ruska, alebo že plyn transportovaný cez Ukrajinu bude aj pre očakávaný pokles ťažby v rámci EÚ naďalej potrebný. Zdôrazňujú tiež cenové výhody, ktoré má plynovod priniesť spotrebiteľom.

Vzhľadom na to, že nemecká vláda ani napriek naliehaniu spojencov stavbu nezablokovala, predstavujú teraz najväčšou komplikáciu pre Nord Stream 2 dánske úrady. Tie totiž stále ešte neudelili povolenie na stavbu ani pre jednu z dvojice trás, o ktoré firma požiadala. Keby tak neurobili, dostane sa už značne pokročilý projekt do veľkých problémov.

Zástupcovia firmy si to však nepripúšťajú. „Máme dobrý dôvod očakávať, že povolenie z Dánska dostaneme,“ verí. Stavba by v takom prípade mala skončiť ešte tento rok. Prevádzka by odštartoval krátko potom. „Prvým molekulám zemného plynu by potom malo trvať päť až sedem dní, než sa dostanú z Ruska do Nemecka,“ uzatvára Müller.

#Rusko #plyn #Nord Stream
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku