Naposledy neslávne dopadol zákon o osobitnom odvode z dielne SNS. Ten pozastavil tento utorok Brusel. Šéf národniarov následne vyhlásil, že ho zruší. Matečnej rezort sa poponáhľal a v rekordnom čase pripravil zákon, ktorý odvod vynuluje. Ministerstvo pôdohospodárstva dôvodí ohrozením právnej istoty poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov. V stredu návrh odobrila vláda.
Schválené znenie cenovej novely je však v porovnaní s prvou verziou miernejšie. Pozmeňovacím návrhom jedného z predkladateľov, poslanca za Most-Híd Petra Antala, zo zákona vypadla primeraná obchodná prirážka. Tá mala určovať, koľko by si mohol ten-ktorý obchodník k cene prihodiť. Po novom hovorí zákon o primeranej ziskovej prirážke. Má ísť o prirážku, ktorá zohľadní trhové podmienky.
"Naším prvoradým záujmom bolo zamedziť tomu, aby hydinári, pekári, mliekari a ďalší boli tlačení k predaju pod ich výrobné náklady,“ vysvetľuje hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár. To podľa nej prijatý zákon napĺňa. "Úprava obchodnej prirážky by bola len ďalším krokom,“ dodáva Debnár. Pozmeňovací návrh však zjemnil aj prísne pokuty. Tie sa po novom pohybujú od 30-tisíc eur do 150-tisíc eur. Pôvodne boli aj o polovicu vyššie.
"Celý tento zákon od počiatku považujem za vrátenie sa do obdobia pred rokom 1989. My už máme trhové hospodárstvo, nie regulované hospodárstvo,“ hovorí viceprezident Zväzu obchodu Pavol Konštiak. Novelu považuje za návrat k štátnym maloobchodným cenám, keď štát určoval, za koľko má ten či onen predať svoje výrobky. V únii je voľný pohyb tovaru a cena potravín nie je v žiadnom členskom štáte regulovaná, vysvetľuje. "Ten, kto má kvalitný výrobok za dobrú cenu, ho môže predať za cenu, ktorú mu umožní trh,“ hovorí Konštiak. Zákon považuje za "nedomyslený“.
Po vypadnutí spornej obchodnej prirážky nie je zákon pre obchodníkov podľa predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martina Krajčoviča až taký problém. Oveľa problematickejší je pre reťazce zákon o neprimeraných podmienkach, ktorý parlament opätovne schválil po tom, čo ho nepodpísal prezident Andrej Kiska. Ak totiž reťazce pôjdu podľa tohto zákona, budú podľa Krajčoviča porušovať zákon o ochrane hospodárskej súťaže. "Budeme nútení podľa tohto zákona vedieť ekonomické oprávnené náklady svojich dodávateľov, ktorí môžu byť aj našimi konkurentmi v prípade privátnej značky,“ hovorí Krajčovič. Pokutu tak môže obchodníkom vyrubiť Protimonopolný úrad. V zákone o neprimeraných podmienkach sa zrušuje prezumpcia neviny – reťazce totiž majú platiť pokutu hneď po vyrubení, a to aj v prípade možného odvolania. Podľa tohto zákona sa zníženie kúpnej ceny v obchode môže týkať len tovaru, čo sa reálne predá v akcii spotrebiteľovi. Okrem toho v letákoch má byť minimálne polovica slovenských výrobkov.
Ide o protiústavný zákon, ktorý je pravdepodobne aj v rozpore s pravidlami Európskej únie, tvrdí Krajčovič. Obchodníci podľa neho podniknú všetky kroky, aby ochránili svoje práva. Brusel za snahy o zásahy do fungovania obchodu pred rokmi klepol po prstoch aj maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi. Ten pred siedmimi rokmi zaviedol takzvaný poplatok za hygienickú kontrolu vo výške šesť percent pre veľké reťazce. Poplatok bol po zásahu Bruselu skresaný na 0,1 percenta z obratu pre všetkých obchodníkov. Orbán to neskôr skúšal cez spoplatnenie príjmov z reklamy pre obchodníkov či zákonom o nulovom zisku. Upozornenie nasledovalo minuloročnú jeseň – zatiaľ len slovné.
Naopak, farmári sú nadšení. "Je to ďalší zo zásadných legislatívnych materiálov, ktorého ambíciou je nastaviť vyvážené vzťahy v rámci potravinovej vertikály,“ povedala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. Na nevyvážené vzťahy medzi výrobcami a obchodníkmi upozorňuje podľa nej komora už roky. Práve neférové ceny a rozdielne marže pre domáce a zahraničné potraviny boli a stále sú aj za nelichotivým stavom slovenského agrosektora, dodáva Holéciová. Pozitívne vidia farmári aj to, že na ceny bude dozerať práve Matečnej rezort.
Zákon o cenách aj po zmiernení zakazuje aj neprimeranú cenu – teda takú, čo nepokryje napríklad výrobné náklady dodávateľa. Vzťahuje sa hlavne na potraviny. Novela má nastaviť jasné pravidlá pre dohodovanie cien v prípade, ak jedným z účastníkov je subjekt vo výhodnejšom hospodárskom postavení.