VIDEO: Pozrite si prečo podľa zahraničných investorov na Slovensku zatiaľ nepríde kríza.
Pokračovanie dobrých ekonomických časov na Slovensku je najpravdepodobnejším scenárom podľa zástupcov nemeckých, rakúskych, holandských a švédskych firiem. A to napriek hrozbám brexitu, spornému tlačeniu peňazí v Európe, obrím dlhom USA či obchodnej vojne vo svete vyvolanej americkým prezidentom Donaldom Trumpom. To všetko sú globálne hrozby aj pre Slovensko.
„Naše prognózy pre Slovensko vychádzajú zo solídneho hospodárskeho rastu troch percent. Je to síce menej, ako sa očakávalo, ale stále viac ako v západnej Európe,“ povedal Christian Kügerl, rakúsky obchodný radca v SR. Najnovší prieskum medzi 127 zahraničnými spoločnosťami pôsobiacimi na Slovensku zrealizovala Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora. V ňom až tretina zahraničných investorov počíta v tomto roku s rozširovaním existujúcej výroby a najímaním nových zamestnancov. Presne polovica firiem hodnotí súčasnú ekonomickú situáciu pozitívne a len 5 percent zahraničných investorov prežíva momentálne zlé ekonomické časy.
Obrovské zmeny v tomto roku čakajú motor slovenskej ekonomiky – výrobu automobilov. Európska únia čoraz viac tlačí na znižovanie emisie oxidov uhličitého, a preto domáce závody aktuálne pracujú na posilnení výroby plug-in hybridov a elektromobilov. Zároveň s príchodom priemyselnej revolúcie 4.0 dochádza k masívnemu nasadzovaniu robotov, ktoré umožňujú vyrobiť väčší počet vozidiel s menším počtom zamestnancov.
Po ukončení obrovských investícií je najviac automatizovaná výroba vo Volkswagene Slovakia. V snahe získať výrobu nových modelov vedenie závodu tlačí na čo najrýchlejšie zvýšenie výrobnej efektivity o 30 percent a vo fabrike sa pomerne razantne znižuje počet pracujúcich ľudí. Do materského závodu Audi Hungaria sa už vrátilo 500 maďarských robotníkov. V polovici marca začalo v závode nachádzajúcom sa v maďarskom meste Győr pracovať aj 130 zamestnancov Volkswagenu Slovakia. Preč do iných podnikov odchádzajú aj agentúrni zamestnanci a celkový počet pracovníkov môže pre automatizáciu v najbližších rokoch klesnúť až o 3-tisíc ľudí.
O odchádzajúcich ľudí prejavil okamžite záujem nitriansky závod Jaguar Land Rover, ktorý aktuálne realizuje nábor 800 ľudí a pre nedostatok pracovnej sily majú o ľudí záujem aj firmy pôsobiace v dodávateľskom reťazci automobiliek. Aktuálne je v priemyselne rozvinutých častiach Slovenska stále obrovský nedostatok pracovnej sily a miera evidovanej nezamestnanosti v krajine dosahuje hodnotu len 5,16 percenta.
Budúcnosť exportne orientovanej slovenskej ekonomiky závisí hlavne od vývoja vo svete. „Napriek spomaleniu tempa rastu globálnej ekonomiky v blízkej budúcnosti neočakávame recesiu,“ povedala šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová. Analýzy svetových expertov potvrdzujú aj šéfovia slovenských firiem. „V sektore dodávateľov pre automobilový priemysel, ku ktorému patríme, v súčasnosti nemôžeme konštatovať žiadne dopady krízy v akejkoľvek forme," komentuje Stefan Hanke, konateľ spoločnosti Ehlebracht Slovensko v Michalovciach. Firma zameraná napríklad na vývoj a výrobu mechanických súčiastok zaznamenala minulý rok obrat 10,6 milióna eur a čistý zisk takmer 40,2 tisíca eur. „Naša spoločnosť získala mnohé nové projekty, ktoré sa v tomto roku rozbiehajú. Preto sme v zásade presvedčení, že v roku 2019 sa nám bude dariť lepšie, ako v minulom roku,“ dodal Hanke.Strategické postavenie automobiliek v domácej ekonomike si uvedomuje aj slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý sa pred pár dňami priamo vo Wolfsburgu stretol s vedením nemeckého automobilového koncernu Volkswagen. „Výroba osobných motorových vozidiel tvorí až 44 percent domáceho priemyslu a automobilové koncerny spolu s ich dodávateľmi dávajú prácu až 250-tisíc ľuďom,“ uviedol Pellegrini. Ten v snahe čo najviac podporiť získavanie nových investícií plánuje stretnutia aj s francúzskym vedením automobilky PSA Peugeot Citroën, britským Jaguarom Land Rover a kórejskej Kie.
Vývoj slovenskej ekonomiky aktuálne čelí dvom veľkým rizikám. Už v priebehu tohto mesiaca môže Veľká Británia odísť bez dohody z Európskej únie. Následné zavedenie ciel môže byť tvrdou ranou pre automobilový priemysel, keďže Britské ostrovy sú po Nemecku druhým najväčším automobilovým trhom Európskej únie. Pôvodne mala Veľká Británia opustiť Európsku úniu už 29. marca 2019 a nestalo sa tak pre nezhody britského parlamentu. Britskí poslanci sa totiž stále nevedia dohodnúť, za akých podmienok Veľká Británia opustí Európsku úniu a momentálne sú v hre všetky možnosti. Od zotrvania, cez odchod s dohodnutou podobou obchodných vzťahov až po neriadený brexit.
Druhou vážnou hrozbou je vyostrenie obchodnej vojny medzi USA a Čínou. Aktuálne medzi obidvoma krajinami stále platí prímerie, počas ktorého sa rokuje a nie sú zavádzané žiadne nové clá. Spojené štáty americké napriek tomu tvrdo lobujú za to, aby čínska spoločnosť Huawei nemohla v Európe budovať nové 5G siete a zákazka za približne 800 miliárd eur pripadla americkým firmám. Americký prezident Donald Trump zároveň stále ponecháva v platnosti desaťpercentné clá na čínsky tovar v hodnote 250 miliárd amerických dolárov. Podľa Financial Times sa obe strany už dokázali dohodnúť na podobe budúcich obchodných vzťahov. Aktuálne sa už rokuje len o možnosti zrušenia existujúcich ciel a nastavení sankcií nútiacich dodržiavať nové obchodné pravidlá.
Veľkou otázkou je, či sa Donald Trump po vyrovnaní sa s Čínou nezameria na Európsku úniu, ktorej sa dlhodobo vyhráža zavedením vysokých ciel na automobily. V krajnom prípade sa môžu clá zo súčasnej úrovne 2,5 percenta zvýšiť na hodnotu 25 až 35 percent. V takom prípade cena vozidla v hodnote 30-tisíc eur okamžite stúpne na 36,6 až 39,5 tisíca eur. Prostredníctvom obchodných vojen sa Trump snaží posilniť americkú dominanciu vo svete a od Európskej únie žiada napríklad zvýšenie dovozu amerických geneticky modifikovaných potravín, plynu či ropy. Proti všetkým spomínaným hrozbám začala už bojovať Európska centrálna banka, ktorá súkromným finančným domom poskytuje extrémne lacné pôžičky a úrokové sadzby bežných ľudí zdvihne najskôr v roku 2020. V ekonomike postavenej na dlhoch totiž práve lacné peniaze slúžia na naštartovanie spotreby ľudí, ktorá automaticky vedie k vyššej výrobe firiem a následnému náboru nových zamestnancov.